Bratislava 12. júla (TASR) - V slovenských lesoch bežnému návštevníkovi nebezpečenstvo zo strany voľne žijúcej zveri nehrozí. Hrôzostrašné scény, ktoré možno vzhliadnuť v akčných filmoch, sú umelo vykonštruované.
"Zver je prispôsobená na život v prírode a je veľmi citlivá na vyrušovanie. Má prirodzenú vlastnosť unikať pred človekom ako zdrojom možného nebezpečenstva," povedal pre TASR riaditeľ Slovenského poľovníckeho zväzu Imrich Šuba. Podľa jeho slov každé iné správanie zveri je svojím spôsobom buď anomália, ktorá je zapríčinená zlým zdravotným stavom (besnota), alebo premnožením určitého druhu (medveď, kormorán).
Je pravda, že v mnohých prípadoch zver vyhľadáva blízkosť ľudských sídiel, a to z dôvodu zdroja potravy. Častejšie stretnutia z dôvodu premnoženia sa môžu vyskytnúť s medveďom, a to najmä na severe Slovenska, ale aj na ostatných územiach, kde je už medveď trvalo udomácnený. Sú to skoro všetky naše pohoria, okrem južnej časti Karpát.
Ďalším prípadným nebezpečenstvom môže byť diviačica, ktorá vodí svoje diviačatá a je to najmä v období marca. Je tu však možnosť stretu aj v iných mesiacoch, lebo diviačica môže vrhnúť mláďatá aj v iných obdobiach roka.
Podľa Šubu je okrem diviakov aj iná zver prispôsobená prirodzene brániť svoje potomstvo s nasadením vlastného života. "Človek by mal vždy v prírode pamätať na to, že je len jej súčasťou a nie jej vládcom a nesmie sa spoliehať na svoje laické rozhodnutia," upozorňuje. Čo sa týka hrania sa na mŕtveho pri stretnutí s medveďom, je to len mýtus. "Návod ako zabrániť fatálnym následkom stretu človeka a medveďa neexistuje," podčiarkol Šuba.
