Lukovištia 12. júla (TASR) - Dvojdňová celonárodná pietna spomienka pri príležitosti 50. výročia úmrtia národného umelca Ivana Kraska (1876-1958) vyvrcholila dnes v jeho rodnej obci Lukovištia v okrese Rimavská Sobota. Jej súčasťou bolo otvorenie výstavy a konferencia o živote a diele národného umelca a sprístupnenie jeho pamätnej izby.
Do Kraskovho rodiska prišli aj jeho dvaja vnukovia Ivan a Boris Botto a vnučka Janka Bujnová. Ivan žije v Rakúsku, Boris v Dunajskej Strede a Janka v Seredi.
Súborná výstava Život a dielo Ivana Kraska v Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote z ukážok zo zbierok Slovenského národného literárneho múzea v Martine potrvá do konca septembra.
Na vedeckej medzinárodnej konferencii sa podľa jedného z organizátorov spomienky Jána Mittera z obce Lukovištia zúčastnila takmer stovka pedagógov základných a stredných škôl a kultúrnoosvetových pracovníkov z Banskobystrického kraja. Dozvedeli sa mnoho nových a zaujímavých detailov z Kraskovho súkromného života počas jeho štúdií v Rumunsku a pôsobenia v českých Klobúkoch a Slanom, kde mu v roku 2004 odhalili pamätník ako významnému slovenskému básnikovi. So zážitkami z čias spolupráce s Kraskom sa podelil s účastníkmi konferencie popredný slovenský kraskológ 70-ročný Michal Gáfrik z Bratislavy.
V Pamätnej izbe básnika inštalovali fotografie, ktoré získali z Rumunska a Českej republiky. Dopĺňajú ich materiály z dostupných zdrojov na Slovensku. Súčasťou je aj expozícia dobových pracovných nástrojov objavujúcich sa v Kraskovej poézii.
Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, študoval na nemeckom gymnáziu v rumunskom Sibiu a štúdiá skončil na gymnáziu v Brašove. Už počas stredoškolských štúdií začal písať verše pod pseudonymom Janko Cigáň a posielal ich do Slovenských pohľadov. V roku 1900 začal študovať na Vysokom učení technickom v Prahe, ktoré skončil v roku 1905. Počas pražského pobytu sa stretával s významnými českými literárnymi tvorcami a filozofmi. Aktívne pôsobil v slovenskom študentskom spolku Detvan, v ktorom sa zblížil i s M. R. Štefánikom.
Po vysokoškolských štúdiách nastúpil ako chemický inžinier do cukrovaru v Klobúkoch a neskôr do chemickej továrne v kráľovskom meste Slaný v Čechách. V mimopracovnom čase sa venoval poetickej tvorbe. Už pod novým pseudonymom Ivan Krasko vydal v roku 1909 zbierku básní Nox et solituto (Noc a samota), ktorá ho preslávila a postavila do popredia básnickej generácie slovenskej moderny.
Pietna spomienka na Krasku sa uskutočnila v rámci Dní obce pri príležitosti 495. výročia zmienky o nej.
