Tieto vtáky, tehlovočervené samčeky a zelenkastohnedé samičky o niečo väčšie a zavalitejšie než vrabce, sú v tomto období v ihličnatých a zmiešaných porastoch najpočetnejším vtáčím druhom.
"Tohtoročná vysoká početnosť krivonosov súvisí s bohatým zaplodením smrekov. Páriky týchto operencov vyviedli početné potomstvo, s ktorým teraz hodujú na semienkach týchto stromov. V lesoch sa živia prevažne semenami smreka obyčajného a jedle bielej, ale krivonosy žijúce v mestách a dedinách konzumujú aj semená iných ihličnanov - borovice lesnej, borovice čiernej, smreka pichľavého, či smreka omorikového. Väčšinou sa držia v kŕdlikoch a to tak na stromoch, ako aj pri prelietavaní medzi stanovišťami," uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Krivonos smrekový je zaujímavý aj pozoruhodným tým, že ako jeden z mála vtákov zahniezdi a vyvedie potomstvo aj počas zimných mesiacov. Zosúladí si totiž čas hniezdenia s časom, kedy je najviac potravy - semienok smreka. Hniezdo si pletie vysoko v korunách smrekov a vajíčka, a po vysedení aj holiatka chránia pred mrazom okrem rodičov aj jeho hrubé steny. Mláďatá opúšťajú hniezda už začiatkom jari, dodal Saniga.
Semienka zo šišiek smreka sú však potravou aj iných vtákov a zvierat. Pochutia si na nich aj ďatle, brhlíky, sýkorky, veverice či lesné myši. Každý z nich však má vlastnú metódu, ako sa dostať k semienkam ukrytým pod šupinkami šišiek. Veverice a myši ohlodajú šišku až tak, že z nej zostane len vretienko, zatiaľ čo operence sa snažia vydolovať semienka spod šupiniek.
