Prečo kedysi vznikla spoločnosť Veriteľ?
Ku koncu roka 2002 dosahovali dlhy v zdravotníctve takmer 30 miliárd korún, čo bola viac ako polovica vtedajšieho rozpočtu zdravotných poisťovní. Na istinu sa nabaľovali sankčné úroky a penále s tým, že dodávatelia nikdy nemali istotu, či a kedy dostanú svoje peniaze. Z toho dôvodu si pripočítavali rôzne rizikové prirážky, ktoré taktiež zaťažovali istinu. Úroky v tom čase dosahovali až 36,5 percenta. Ak sme chceli čokoľvek spraviť so zdravotníctvom, nutnou podmienkou bolo transparentné oddlženie systému.
Nemalo by logiku najskôr upchať diery v zdravotníctve? Aký má zmysel oddlžiť systém, ak sa následne opäť začnú tvoriť dlhy?
To sa predsa dialo súbežne. Veriteľ bol len jednou súčasťou stabilizačných opatrení. Tými boli napríklad aj zavedenie dvadsať a päťdesiatkorunových platieb u lekára, či prehodnotenie liekovej politiky. Bol to teda proces, ktorý upchával diery, zároveň s tým sa začal systém oddlžovať, aby tak poisťovne, ako aj poskytovatelia, mohli byť transformovaní na akciové spoločnosti. Na to, aby sme to mohli urobiť, museli mať poskytovatelia zdravotnej starostlivosti kladné vlastné imanie, teda hodnota majetku musela byť vyššia ako hodnota záväzkov. Inými slovami - dlhy museli zmiznúť.
Utajovanie vzniku Veriteľa bola chyba
Aký zmysel mala premena nemocníc na akciovky?
Pravidlá akciových spoločností neumožňujú, aby sa subjekty zadlžovali, inak by skrachovali. Išli by totiž podľa režimu Obchodného zákonníka, ktorý žiadne zadlžovanie nepripúšťa. Ukazuje sa, že to bolo správne a dobré riešenie, lebo poisťovne aj nemocnice, ktoré sú dnes akciovkami, nevytvárajú žiadne dlhy a hospodária naozaj efektívne. Zásadnou Dzurindovou chybou bolo, že pred voľbami 2006 mohol rozhodnúť o tom, že sa tak transformujú všetky nemocnice, ale zľakol sa toho.
Kto konkrétne vymyslel Veriteľa?
Autorom myšlienky bol Rudolf Zajac.
Prečo sa vznik Veriteľa tajil? Rovnako sa utajilo množstvo vládnych uznesení, ktoré sa ho týkali. To nie je práve dôkaz transparentnosti.
Bolo to politické rozhodnutie, ktoré malo na začiatku svoje opodstatnenie. Nechceli sme, aby sa začalo obchodovať s pohľadávkami. Neskôr však ten dôvod pominul, čiže na utajovanie nebol dôvod.
Tajilo sa to však aj naďalej.
Také bolo rozhodnutie vlády.
Prečo?
To neviem.
Neexistencia informačnej stránky o Veriteľovi bola chyba
Prečo ste už vtedy nespravili informačnú stránku, na ktorej by ste kompletne informovali, ako to celé funguje? Spustili ste ju až nedávno.
Tajné uznesenie o Veriteľovi bolo len to prvé, potom ich bolo viac verejných, popri tom zase niekoľko tajných. Prvé sa tajilo preto, lebo Veriteľ mal byť akýmsi momentom prekvapenia, aby sa nezačalo obchodovať s pohľadávkami. Súhlasím však s tým, že utajovanie uznesení nebolo najšťastnejšie.
A prečo sme webstránku spustili až teraz? Keď vyšla Počiatkova správa o kontrole vo Veriteľovi, napísali sme mu sedemstranový list, v ktorom sme podrobne vysvetlili, že sa mýli, a že on aj Fico boli uvedení do omylu. Vyvrátili sme mu najväčšie nedostatky správy a navrhli osobné stretnutie, na ktorom by sme referovali, ako to všetko bolo. Nereagoval, tak sme mu napísali druhý list. Na ten sa už ozval, 15. januára 2008 sme sa dokonca stretli, pričom sme mu sami navrhli pomoc v tom, že nech vyčlení človeka z ministerstva, s ktorým sa budeme stretávať, čím mu pomôžeme celého Veriteľa zrekonštruovať a pochopiť. Na toto opäť nereagoval, dokonca jeho hovorca Šmál sa nedávno čudne vyjadril, že sme tam niečo marili, čo už naozaj nechápem. Neostávalo nám iné, ako spustiť stránku, na ktorej budeme transparentne informovať o všetkom, čo sa týkalo Veriteľa.
Prečo nevznikla priamo vtedy, keď aj Veriteľ, ale až 5 rokov po?
Bola to chyba, mala vzniknúť už vtedy. Mohlo sa viac komunikovať.
Považujete utajovanie vzniku Veriteľa, aj niektorých ďalších vládnych uznesení o ňom, za zlyhanie tých ľudí, ktorí o tom rozhodli?
Áno. Myslím si, že utajovanie tomu projektu nepomohlo. Nie v zmysle jeho fungovania, ale v zmysle toho, že ľudia o ňom nemali dostatok informácií. Z toho dnes ťaží aj súčasná koalícia, ktorá počíta s tým, že ľudia nie sú informovaní, a tak to môže zneužívať na vypúšťanie zavádzajúcich informácií.
Tie argumenty ste im ale dali do rúk vy.
Áno. Dnes sa ten informačný hendikep len ťažko doháňa.
Úlohou Veriteľa bolo šetrenie peňazí daňových poplatníkov
Ako fungoval mechanizmus Veriteľa?
Firma XY mala voči nejakej nemocnici pohľadávku, ktorá vznikla tak, že jej dodala nejaký tovar, povedzme pečivo za 1000 korún. Tým, že nemocnica jej za to nezaplatila, istina vo výške 1000 korún sa nabaľovala o penále a sankčné úroky. Prišiel Veriteľ a na dobrovoľnej báze tomu dodávateľovi ponúkol, že od neho odkúpi túto pohľadávku, ale s tým, že mu nepreplatí ani penále, ani sankčné úroky, dokonca dodávateľ musí spustiť niečo aj zo samotnej istiny. Musel dať teda zľavu. Bolo však na ňom, či do toho ide.
Tak trochu vydieranie, nie?
Našou úlohou predsa bolo šetrenie zdrojov daňových poplatníkov. A to sme robili po celý ten čas. Takto sme chceli vyriešiť všetky dlhy v zdravotníctve za použitia čo najmenšieho objemu reálnych peňazí. To sa aj podarilo, pretože dlh vo výške vyše 33 miliárd sme zvládli vybaviť za 19,423 miliardy.
Koľko financií skutočne dostal Veriteľ? Správa z kontroly Ministerstva financií totiž podľa týždenníka Žurnál nehovorí o pôvodne uvádzaných 20, ale o 22 miliardách. Podľa niektorých zdrojov ani táto suma nemusí byť konečná. A bolo by zaujímavé vedieť, kde tie peniaze skončili.
Veriteľ dostal od štátu presne 20,134 miliardy, čo potvrdzuje aj Počiatkova správa. Zároveň potvrdzuje, že na odkúpenie pohľadávok sa minulo 19,423 miliardy, zoznam všetkých príjemcov týchto peňazí je verejne dostupný na našej stránke. Zo zostatku 710 miliónov Sk sa odviedli dane a finálnych 650 miliónov dostalo ministerstvo zdravotníctva na vykrytie ďalších dlhov, ktoré by sa ešte objavili. Na to existujú dokumenty, mnou uvádzané čísla sú teda nespochybniteľné.
Keby boli nemocnice akciovkami, dlh by nenarastal
Výsledok celého oddlženia však mal len krátkodobý efekt, keďže dlhy v zdravotníctve koncom roka 2005 dosahovali už viac ako 5 a pol miliardy, neskôr narástli na takmer deväť miliárd. Aký to potom malo zmysel?
Nemýľme si, čo bolo misiou Veriteľa. Tou nebolo zastavenie zadlžovania nemocníc, na to slúžili úplne iné nástroje, napríklad transformácia na akciovky, ktorá sa, žiaľ, neudiala. Veriteľom sa nič také dosiahnuť nedalo a ani sme to netvrdili.
Prečo by tie akciovky boli všemocné? To sa súčasná forma nemocníc nedá nastaviť tak, aby sa nezadlžovali?
Nie, lebo v nich chýba motivácia.
Inými slovami, štát je neschopný dosadiť do nemocníc schopné manažmenty. Čo štátu bránilo, aby riaditeľov motivoval trebárs viazaním odmien na hospodárske výsledky?
Nie je to vo firemnej kultúre tohto štátu. My tvrdíme, že transformáciou poisťovní a nemocníc na akciovky dosiahneme tri efekty - prvým sú tvrdé rozpočtové obmedzenia, teda že sa nemôžu tvoriť dlhy, druhým dosiahnutie veľmi jasných pravidiel, vďaka čomu sa bude vedieť, kto je vlastníkom, kto sedí v predstavenstve a kto v dozornej rade, a že od tých ľudí sa potom dá reálne vymáhať zodpovednosť. Tretím efektom je dosiahnutie dlhodobej vízie pri rozvoji nemocnice, aby sa vedenie nemenilo s každým novým ministrom.
Neodpovedali ste, prečo by manažment nemohol byť motivovaný percentami z hospodárskych výsledkov bez toho, aby som musel vytvárať akciovku.
Lebo štát to nemá v povahe. Také niečo predpokladá veľa vecí, a môže to nastať len v limitovanom priestore a čase. Určite to nie je nemožné, ale bolo by to krátkodobé, pretože vlády sa tu menia každú chvíľu, ministri zdravotníctva ešte častejšie, takže nie je možné vytvoriť nejakú dlhodobú víziu. Ak sa niečo Zajacovi nepodarilo urobiť, tak práve transformáciu nemocníc na akciovky. Ideálne by dokonca bolo, aby neboli štátne, ale sprivatizované, teda súkromné.
Nárast dlhov v zdravotníctve teda pripisujete výhradne tomu, že všetky nemocnice sa nestali akciovkami?
Áno, jednoznačne. Je mylné hovoriť, že Veriteľ nesplnil svoju úlohu len preto, lebo dlhy opäť narastajú. Tí, čo to tvrdia, si zamieňajú dve vzájomne nesúvisiace veci.
Proces bol komplikovaný, ale nie je pravda, že nepripravený
Ministerstvo financií v kontrolnej správe tvrdí, že v prípravnej fáze oddlžovania nebola adekvátne spracovaná analýza dlhov jednotlivých subjektov a reálny harmonogram ich oddlženia. O nepripravenosti vraj svedčí aj to, že Dzurindova vláda riešila problematiku v ďalších 19 uzneseniach, pričom šesť z nich bolo tajných. Trochu vážne tvrdenia na to, že to bolo podľa vás poriadne pripravené, nie?
Celý ten proces bol veľmi komplikovaný. Nielen technicky, teda odkupovaním pohľadávok, ale aj tým, že v účtovníctve nemocníc bol obrovský neporiadok. Predtým, než sa začali odkupovať pohľadávky, musela prebehnúť verifikácia, či bol tovar naozaj dodaný, v akej hodnote, či nešlo o spornú pohľadávku a tak ďalej. V rámci toho vznikali ďalšie problémy, takže to nemohlo byť bez komplikácií. Bol to náročný a dynamický proces, ktorý však mal od začiatku jasnú líniu.
To, že vláda prijala až 19 uznesení, nesvedčí o nepripravenosti, ale o tom, že to bolo komplikované. Zoznam subjektov oddlženia sa postupne rozširoval, najprv dlhy delimitovaných nemocníc do konca roka 2002, potom dlhy štátnych do konca roka 2003, potom do konca roka 2004. Pribúdalo riešenie záväzkov voči daňovým úradom, Sociálnej poisťovni, riešenie kauzy Perspektíva. Tie uznesenia sú dostupné na webe aj s materiálmi, túto chronológiu tam môžete nájsť.
Ak niečo devätnásťkrát mením a dopĺňam, musí to byť aj o nedôslednej pripravenosti.
Základný koncept procesu sa vôbec nemenil, len okolnosti, ktoré následne vznikali.
Bola riadne spracovaná analýza dlhov všetkých subjektov a harmonogram oddlženia?
Harmonogram spracovaný bol. Existoval predsa rámcový dokument, v ktorom sa hovorilo, čo treba spraviť (fáza 1, fáza 2). Následne ľudia z Odboru dlhovej služby ministerstva zdravotníctva reálne chodili do nemocníc a preverovali, aké sú skutočné dlhy.
Vylučujete teda, že Veriteľ platil aj za pohľadávky, ktoré neboli riadne doložené?
Vylučujem. Pohľadávky boli verifikované, spísali sa zmluvy, ministerstvo financií ich má dokonca v archíve.
Pýtam sa preto, lebo v reportáži Ivana Bradu na STV zaznelo, že firma S.P. PARTNERS mala pohľadávky voči Perspektíve, konkurzný správca uznal ich výšku cca 7 miliónov, Veriteľ ich však kúpil až za vyše 8 miliónov. Podľa ministerskej správy mohlo byť takých prípadov veľa.
Išlo o pohľadávku, ktorej nominálna výška - aj podľa Počiatkovej správy - bola 9,6 milióna korún, a ktorá v tom čase už bola v procese exekúcie od VšZP. Veriteľovi sa exekúciu podarilo zastaviť odkúpením tejto pohľadávky za 8,3 milióna korún. O výške exekuovanej sumy rozhodol súd a v takejto situácii bol už názor správcu konkurznej podstaty na výšku pohľadávky nepodstatný. Toto zrejme pomýlilo tak Počiatka, ako aj Bradu.
To, že rôznym subjektom sa vyplácali rôzne percentá, bol zámer, nie chyba
Realitou tiež je, že Veriteľ nemal pre všetkých rovnaké podmienky - niekomu preplatil necelú istinu, niekomu celú, iným aj penále. Ideálne podmienky pre korupciu, nie? Navyše je to v rozpore s tým, čo ste tvrdili na začiatku - že veritelia museli spustiť z istiny.
Pozor - istinu s penále sme vyplácali výhradne vtedy, keď pri danej pohľadávke už existovalo rozhodnutie súdu. Týkalo sa to teda len tých prípadov, keď Veriteľ prišiel až v takej fáze, že nebola iná možnosť, ako zaplatiť v zmysle už vydaných a právoplatných rozhodnutí. „Handlovanie" v tomto smere jednoznačne vylučujem.
Prečo sa potom niektorým vyplatila celá istina a iným nie?
Vyplatenie istiny v plnej výške sa týkalo výhradne daňových úradov. Tam zo zákona predsa nemohla existovať žiadna výnimka. Ak raz existovali dlhy voči „daňovákom", museli byť uhradené kompletne.
Priestor pre korupciu však bol aj v tom, v akej výške sa oddlžovala samotná istina. Niekomu sa z nej vyplácalo iks percent, inému menej, ďalšiemu zase viac.
Áno, keď mal niekto pohľadávku povedzme 1000 korún, mohol ju Veriteľovi postúpiť za 800, za 850, aj za 900 korún. S korupciou to však nič nemalo.
Podľa čoho sa teda vyberalo, koľko sa komu zaplatí?
Táto vec sa nám síce vyčíta snáď najviac, ale v tomto smere nešlo o chybu, ale o zámer. Zdroje boli predsa obmedzené a tak sa pohľadávky odkupovali najskôr od tých, ktorí dali najväčšiu zľavu z istiny. Na tom bol predsa projekt založený. A čím väčšia bola zľava z istiny, tým viac prostriedkov daňových poplatníkov Veriteľ šetril.
Ešte raz - ak niekomu zaplatím 80 percent a niekomu 97 percent z istiny, je to ideálny priestor pre korupciu, ak rozhodujem, koľko komu vyplatím, nie?
Nie. Vezmite si, že mi dodáte váš zapaľovač za tisícku. Na tú cenu sa časom nahrnie nejaké penále vo výške 200 korún. Je ako nemocnica vám teda dlžím 1200 korún. Príde Veriteľ a povie: „Kamarát, na tých 200 rovno zabudni a z tých 1000 ti dáme len 970." Na to boli vlastníci pohľadávok, samozrejme, naštvaní.
Tomu rozumiem, ale mnohí nedostali tých 970, ale len povedzme 850. Podľa čoho ste komu určovali percentá z istiny, ktoré uhradíte?
Ten, kto dal väčšiu zľavu, dostal peniaze skôr ako ten, čo nechcel spustiť. Tí, ktorí boli ochotní spustiť z 1000 na 800, boli oddlžení hneď. Tí, ktorí ponúkali menšiu zľavu, dostali peniaze oveľa neskôr s tým, že šli do časového rizika, že Veriteľ neskôr nebude mať dostatok zdrojov a teda ich vôbec nevyplatí.
Prečo ste to nespravili transparentnejšie, napríklad tak, že každý by dostal povedzme výšku istiny mínus 10 percent? Korupcia by bola absolútne vylúčená, nikto by nemal manévrovací priestor.
Ešte raz - chceli sme ušetriť verejné zdroje. Čím väčšia zľava sa dosiahla, tým lepšie. Boli veritelia, ktorí do toho chceli ísť, rovnako aj takí, ktorí to odmietli. V tomto fakt nevidím žiadny problém. Nerozumiem, čo je na tom netransparentné.
Trebárs to, že ste ľuďom vo Veriteľovi umožnili vyjednávať práve o výške tej zľavy. Mohli prísť za dotyčným a povedať, že buď mu dajú len 80 percent z istiny, ale ak im dá do vrecka 5 percent, dajú mu povedzme 97 percent.
Práve preto, aby sa predišlo takýmto podozreniam, si negociátori rozhovory nahrávali. Zároveň upozorňujem, že veritelia, ktorí svoje pohľadávky predávali, negociátorov nemali radi, keďže Veriteľ od nich žiadal zľavy.
Fico s Počiatkom klamú
Citujem Ficove slová, ktoré povedal v parlamente: „Mnohí sa na tej sume poriadne nabalili, Veriteľ sa správal horšie ako nejaká garážová firma." Naznačil dokonca, že tí ľudia by mali sedieť vo väzení.
Na to mám reagovať?
Iste, veď vás neobviňuje hocikto, ale priamo premiér.
Veriteľ tým, že bol strašne komplikovaný a ľudia o ňom majú málo informácií, je ideálnym nástrojom politického boja. Fico si jeho vytiahnutie správne načasoval, jeho slová vnímam len ako súčasť politického boja voči Miklošovi a Zajacovi. Počiatek aj Fico vyťahujú akési ľudové argumenty, ktoré pri bližšej analýze vôbec neobstoja.
Teda klamú?
Úplne zámerne podsúvajú zavádzajúce informácie.
Klamú alebo nie?
Áno, klamú.
Zajac mal v komunikácii s verejnosťou isté rezervy
Pamätám si, ako Rudolf Zajac na otázku niekomu odpovedal, že „niekoho sme už oddlžili, ale nepoviem koho". Bolo správne zahmlievať?
To sa musíte opýtať jeho.
Boli ste jeho hlavným poradcom, takže o tom máte informácie.
Ťažko sa mi komentujú Zajacove výroky, to je otázka na neho.
Opýtam sa inak - bola jeho komunikácia s verejnosťou adekvátna?
Treba rozlišovať dva typy komunikácie - prvú v zmysle dosahovania istých politických cieľov, tú zvládal dobre. Druhú v zmysle vysvetľovania a objasňovania verejnosti, tam mal isté rezervy.
Ublížil Fico Zajacovej reforme?
Vôbec si nemyslím, že by spravil nejaké kroky dozadu. Dodnes urobil predsa len tri veci - zrušil poplatky, zrušil nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zakázal zisk poisťovniam. Jediné, čo tým celým 
spôsobil, je mentálna škoda na národe, pretože opäť mnohí žijú v tom, že máme bezplatné zdravotníctvo. Finančné dopady jeho krokov sa vždy dajú prežiť.
Treba si uvedomiť jedno - Ústavný súd vydal už tri jasné stanoviská - podržal „zavedenie dvadsaťkorunáčok", súhlasil, že môžeme definovať základný balík cez podzákonné normy, rovnako súhlasil, že transformácia na akciovky nie je protiústavná. Fico to všetko spochybňoval, realita je taká, že Zajac nad ním vedie 3:0. Ak Ústavný súd pôjde v intenciách toho, čo tvrdil doteraz, rovnako dopadne aj ten zákaz zisku pre poisťovne a nebude to 3:1, ale 4:0.
Likvidátorka porušila zákon, ale na Ministerstvo financií odovzdala všetko
Veriteľ opakovane porušil zákon, keď jeho likvidátorka Sylvia Bock neodovzdala do Štátneho archívu dokumentáciu, čím bola znemožnená kontrola toho, čo sa dialo pri oddlžovaní. Mária Munková z archívu pre STV jasne povedala, že Veriteľ s nimi nekomunikoval ani pri svojom vzniku, ani pri likvidácii, a chýbalo množstvo podkladov.
Faktom je, že likvidátorka odovzdala príslušné veci do Štátneho archívu neskoro, lenže - a toto zdôrazňujem - to vôbec nie je relevantné pre posúdenie činnosti Veriteľa ako takého. Likvidátorka totiž odovzdala všetku dokumentáciu aj do archívu Ministerstva financií, o čom existuje protokol.
Pýtal som sa na viacnásobné porušenie zákona zo strany likvidátorky.
Ak Sylvia Bock odovzdala dokumentáciu na Ministerstvo financií, ale nedala ju do Štátneho archívu, je to procesná chyba.
Porušila zákon.
Na to sa treba opýtať jej, ale toto jej konanie nezakladá dôvod na Ficove a Počiatkove tvrdenia, že sa nedá spätne skontrolovať to, ako Veriteľ fungoval.
To nespochybňujem, ale ak bol dokázateľne porušený zákon v tomto prípade, kde máme istotu, že sa tak nedialo aj pri iných veciach?
Treba sa spýtať likvidátorky, prečo to tam odniesla neskoro. Neviem na to odpovedať. Možno na to len zabudla.
Zabúdala dosť dlho.
V poriadku. Faktom je, že to odovzdala, hoci neskoro (až v júli 2008, pozn. autora). Ak je s tým problém, nech sa to rieši. Fico s Počiatkom na tom však postavili argumentáciu, že nevedia zrekonštruovať, čo sa dialo vo Veriteľovi. To je z ich strany zavádzajúce.
Máme preberacie protokoly, hovorca Šmál zavádza
Postavili ju predsa aj na inom - že ani na Ministerstve financií nie je tá agenda. Citujem Počiatkovho hovoru Šmála: „Napríklad nie je k dispozícii účtovná dokumentácia, hlavná účtovná kniha ani centrálny server, ktorý bol spolu s celou spoločnosťou zlikvidovaný len pár dní pred voľbami."
Na to som Šmálovi posielal otvorený list, pretože mnohé jeho tvrdenia sú nepravdivé. To, čo ste citovali, sú síce legitímne otázky, ale musíte ich smerovať na likvidátorku Veriteľa, nie na mňa. Niečo však o tom viem a tvrdím, že Veriteľ do archívu ministerstva odovzdal všetko, čo odovzdať mal. Server nie je dokumentácia, ten sa tam logicky neodovzdával.
Vy ste už vo Veriteľovi v čase jeho likvidácie neboli. Kde beriete istotu, že na ministerstvo bolo odovzdané všetko tak, ako to malo byť?
Máme predsa preberací protokol, zverejnili sme ho aj na internete.
Ten sa ale týka balíkov dokumentov, nie toho, čo presne bolo ich obsahom. V každom balíku môže v pohode chýbať povedzme každý desiaty papier.
Tak tomuto už nerozumiem. Ficovi s Počiatkom stačí tresnúť hocijaký blud a všetci to berú ako fakt. A my, ktorí poctivo zverejňujeme prefotené dokumenty, máme ešte aj dokazovať, že sú dobré? To mi pripadá ako...
Ešte raz - vy máte k dispozícii protokol, z ktorého vyplýva, že ste odovzdali vyše 600 balíkov dokumentácie. Tá však nie je podrobne špecifikovaná, je tam len uvedené, že sa odovzdalo iks kusov balíkov s bežnou korenšpodenciou, iks kusov balíkov s internými dokladmi a tak ďalej. Či je však v tých balíkoch všetko, čo má byť, sa zistiť nedá.
Na web sme dali všetko, čo máme k dispozícii. Je to preberací protokol, ktorý doteraz nikto nespochybnil.
Spochybnil ho Počiatek, pretože tvrdí, že nemá k dispozícii kompletnú dokumentáciu.
Ja netuším, prečo to tvrdí. Možno preto, že sa nebol pozrieť v archíve. My sme to odovzdali a máme na to doklady.
Počiatek teda opäť nehovorí pravdu?
Likvidátorka odovzdala vyše 600 balíkov dokumentov a Ján Počiatek predsa doteraz vôbec nepovedal, čo konkrétne mu chýba.
Prečo sa zlikvidoval hlavný server?
Lebo to bola povinnosť likvidátorky. Urobila to, čo jej káže zákon - ponúkla majetok spoločnosti na predaj a to, čo sa predať nepodarilo, šlo do odpadu. Počítač však nemôžete zahodiť len tak do smetí, musíte ho dať autorizovanému likvidátorovi elektronického odpadu. Na tom serveri neboli v tom čase už žiadne dáta - nemôžete sa predsa pokúšať predávať firemný počítač aj s dátami. Táto téma je však peknou ukážkou odvádzania pozornosti. Do archívu totiž nepatrí nijaký počítač, ale dokumenty, a tie tam boli preukázateľne odovzdané.
Prezradením platov Počiatek porušil zákon
Ako hodnotíte to, že niektorí bývalí členovia predstavenstva aj dozornej rady Veriteľa odmietli relevantne zodpovedať otázky do reportáže, ktoré im kládol Ivan Brada? Dozorná rada síce nemala odmeny, ale riadila naše peniaze, a členovia predstavenstva zarábali obrovské sumy.
(mlčanie) Čo vám mám na to povedať? Určite by bolo lepšie, ak by komunikovali, hoci rozumiem tomu, že sa im veľmi nechcelo, keď Fico s Počiatkom dokázali vyrobiť z Veriteľa taký negatívny jav.
Každý člen predstavenstva zarobil podľa STV za celý ten čas vyše sedem miliónov. Kým v roku 2005 brali 141 tisíc mesačne, v roku 2006 to už malo byť 875 tisíc mesačne, len odmeny boli vo výške 622 tisíc. Dostali ich vraj Juraj Melicher z OKS, Sylvia Bock, ktorá bola blízka SMK, aj úplne neznáma Emília Rojko, ktorá je dnes dôchodkyňou. Vám sa tie sumy zdajú normálne?
Tu ide Počiatek na tenký ľad, lebo údaje o mzdách zamestnancov nesmú byť podľa zákona o ochrane osobných údajov zverejňované. A keďže zamestnanci Veriteľa neboli vo verejnej ani štátnej službe, Počiatek týmto porušil zákon.
Čo sa týka súm, prepočet na mesiac nie je korektný, lebo tieto sumy obsahovali nielen mesačný plat vo výške vo výške 10 násobku priemeru, ale aj 12 mesačné odstupné, preplatené dovolenky a odmeny. Navyše u Sylvie Bock sa k tejto sume pripočítala aj odmena za výkon likvidátorky. A už len podotýkam, že hrubé mzdy všetkých zamestnancov za celé fungovanie Veriteľa predstavovali 55 miliónov Sk a išli výlučne z výnosov Veriteľa, ktoré dosahoval z úrokov na úložkách.
Napriek tomu - zdajú sa vám tie sumy adekvátne?
Ak to za celé obdobie bolo sedem miliónov, pričom pracovali 36 mesiacov, tá suma zodpovedala dôležitosti a náročnosti toho, čo robili. V tej sume sú už totiž započítané aj odmeny a odstupné, keď si to prepočítate, za tri roky zarobili v priemere okolo 195 tisíc mesačne.
Veriteľa napádal aj šéf parlamentu Pavol Paška. Údajne však aj on využil tento spôsob oddlženia. Je to pravda?
Áno, oddlžili sa viaceré jeho firmy. Sumárna hodnota je, myslím, 40 miliónov korún.
Nešlo o žiadne rýchle odpratanie Veriteľa
Prečo ste sa s ukončením činnosti Veriteľa tak ponáhľali? Počiatek tvrdí, že šlo o nadštandardne rýchlo upratanú firmu pred voľbami.
To rozhodnutie padlo ešte v decembri 2005. Existuje o tom aj vládny materiál, ktorý hovoril o tom, že firma ide do likvidácie. V tom čase sa predsa o predčasných voľbách vôbec nevedelo, takže nešlo o žiadne rýchle odpratanie dôkazov, ako nás dnes mnohí obviňujú. Bol zlikvidovaný v súlade so zákonom a všetky relevantné štátne úrady s jeho likvidáciou súhlasili. Veriteľ splnil svoju funkciu a tak nebol dôvod držať ho aj ďalej.
Nesplnil, ostali tam nevysporiadané dlhy za približne 2 miliardy.
No moment, ale Veriteľ bol projekt, postavený na dobrovoľnosti. Určite boli aj firmy, ktoré mu svoje pohľadávky nepredali, lebo sa im ponúkaná suma zdala nízka a nevýhodná. Ten dlh sa týkal iba takých firiem, ktoré ponuku Veriteľa neprijali. Ja ani neviem, kde sa vzalo číslo 2 miliardy, viem len o 781 miliónoch nedoriešených dlhov, ktoré spomína v jednom zo svojich materiálov Valentovič, na ktorých oddlženie mal slúžiť likvidačný zostatok Veriteľa.
Prečo Veriteľ pred svojím koncom predal pohľadávky voči neplatičom poistného v hodnote 12 miliárd Slovenskej konsolidačnej bez toho, aby overil ich existenciu a výšku? Vďaka tomu následné exekúcie poškodili firmy aj ľudí, ktorí dlh na poistnom už dávno vyrovnali. Nie je to tiež dôkaz, že ste sa s likvidáciou firmy mimoriadne ponáhľali?
Nie, pretože overovanie týchto pohľadávok nebola úlohou Veriteľa. Zmluvy medzi Veriteľom a zdravotnými poisťovňami boli konštruované tak, že za správnosť postúpenej pohľadávky zodpovedal postupca, teda zdravotná poisťovňa. Ak teda Slovenská konsolidačná vymáha od niekoho už medzitým zaplatené poistné, je to chyba postupujúcej zdravotnej poisťovne.
Mimochodom, najväčší neporiadok bol práve v pohľadávkach postúpených od Spoločnej zdravotnej poisťovne, ktorú v tom čase riadil Ivan Valentovič, neskôr minister zdravotníctva. Navyše, Slovenská konsolidačná z týchto pohľadávok vymohla pre štát už desiatky miliónov korún.
V kontrolnej správe je napísané, že chýbajú aj niektoré účtovné doklady a mohlo dôjsť k duplicitnej úhrade faktúr. Mohlo?
Áno správa o tom hovorí. K duplicitnej úhrade faktúr však mohlo dôjsť len tak, že medzi odkúpením pohľadávky Veriteľom a procesným spracovaním ubehne nejaký ten čas. Povedzme, že ja od vás odkúpim pohľadávku v nejakej výške. Dlžníkovi následne musím oznámiť, že medzi nami prebehol nejaký obchod, aby ten vedel, že už nemá zaplatiť vám, ale mne. Tento časový posun teda mohol znamenať, že nemocnica mohla uhradiť peniaze veriteľovi, ktorý ním už však de facto nebol, lebo ním bola spoločnosť Veriteľ.
Zmluva však myslela aj na toto, vtedy postupca pohľadávky musel peniaze jednoducho vrátiť. Inými slovami - stalo sa síce, že niekomu bolo zaplatené dvakrát, ale nie dvakrát od Veriteľa, ale od Veriteľa a pôvodného dlžníka. Takýto subjekt musel dané peniaze Veriteľovi vrátiť. A to, mimochodom, potvrdzuje aj Počiatkova správa.
Pásky, ktoré slúžia ako dôkaz, že Fico s Počiatkom klamú, sú u mňa
Ohľadne Veriteľa boli podané nejaké trestné oznámenia. Týkajú sa aj vás osobne?
Netýkajú sa mňa a ani nikoho z dozornej rady, podané boli len na likvidátorku spoločnosti Sylviu Bock za to, že veci do Štátneho archívu neodovzdala načas, čo sa potom zneužíva na generalizovanie typu „ľudí okolo Veriteľa vyšetruje polícia" a podobne. Tvrdia, že Veriteľ bolo niečo zlé, voči tomu sa však chceme jasne ohradiť. Veriteľa mali jasne komunikovať najmä politici, tí v tomto smere zlyhali a tak ich musíme do istej miery suplovať.
Akým spôsobom bolo zabezpečené transparentné a nekorupčné správanie sa ľudí, ktorí okolo neho fungovali?
Oddelila sa schvaľovacia funkcia od vyjednávacej. Dozorná rada bola orgánom, ktorý schvaľoval odkupovanie pohľadávok, ale nerokoval s tými, od ktorých sa pohľadávky skupovali. To mali na starosti jednotliví negociátori, tí mali vypracovaný veľmi presný postup a jeho súčasťou bolo aj to, že museli nahrávať každé jedno rokovanie na pásku práve preto, aby sa predišlo podozreniam z korupcie.
Kde sú tie pásky?
U mňa, na bezpečnom mieste.
Čiže všetky tvrdenia Fica a Počiatka nimi dokážete vyvrátiť?
Samozrejme. Podarilo sa im odviesť svojimi rečami pozornosť úplne inde, pritom v tom celom zaniká, že Veriteľ bol projekt, ktorý úplne transparentne, efektívne a dôveryhodne oddlžil viac ako 33 miliárd dlhov za 19,4 miliardy.
Prečo nepodáte aj vy trestné oznámenia za poškodzovanie dobrého mena, keď tvrdíte, že Počiatek klame?
Moje dobré meno predsa nemôže poškodiť nejaký jachtár.
Poznámka: Rozhovor bol autorizovaný, Peter Pažitný v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: Redakcia
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
