Bratislava 17. júla (TASR) - Zaužívaný zvyk vypiť na dovolenke po jedle na dezinfekciu trochu alkoholu, ktorý má zamedziť vzniku črevných ochorení, je podľa prezidenta Fóra infekčnej, tropickej a cestovnej medicíny Rastislava Maďara neopodstatnený. "Ide o jeden z mýtov, ktorý si ľudia vytvorili," povedal pre TASR.
Alkohol má podľa Maďara totiž dezinfekčný účinok v oveľa vyšších koncentráciách, v akých sa bežne konzumuje. Napríklad etylalkohol dezinfikuje pri 70- až 80-percentnej koncentrácii, pričom bežný tvrdý alkohol má koncentráciu okolo 40 percent. Dezinfekčný účinok alkoholu klesá nielen pri nižších, ale aj pri vyšších koncentráciách.
Podľa Maďara aj v správnej koncentrácii alkoholové dezinfekčné prostriedky usmrcujú len niektoré druhy baktérií a vírusov, nedezinfikujú v prostredí bohatom na bielkoviny, nelikvidujú viaceré hydrofilné vírusy, parazity, ani spóry. "Ani ľad pripravený z kontaminovanej vody pridaním do alkoholického nápoja určite nestráca na rizikovosti a môže byť príčinou zdravotných problémov," upozornil.
Okrem iného alkohol vysúša kožu a dráždi sliznicu. "Jeho účinok je len krátkodobý, rýchle sa vstrebáva a vyparuje. Navyše po jeho konzumácii dochádza k rýchlemu nariedeniu vypitého alkoholu na ešte nižšie koncentrácie," dodal Maďar.
Vo vyšších dávkach môže byť alkohol podľa jeho slov príčinou hnačky, najmä v kombinácii s niektorými druhmi nezrelého ovocia (mango, banán), ďalej môže spôsobiť rýchle podchladenie v chladnom počasí alebo v studenej vode. Nebezpečný je aj pri precenení vlastných síl jeho konzumentom a následne sa môže stať príčinou utopenia.
Užívanie alkoholu ako preventívneho prostriedku proti hnačkám je teda len málo významným a doplnkovým prostriedkom pri iných metódach prevencie a je založené viac na placebo efekte než na skutočnej chemickej dezinfekcii a likvidácii patogénnych mikroorganizmov.
