Banská Bystrica 18. júla - Projekt orientovaný na vyšetrenie biochemických parametrov a na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení Rómov v okresoch Banská Bystrica a Brezno realizuje banskobystrický Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ). Začal sa v máji minulého roku a potrvá dva roky. Po jeho skončení sa úrad zamerá na ďalšiu znevýhodnenú skupinu, na bezdomovcov a azylantov.
"V prvej etape sme robili monitoring zdravotného stavu týchto obyvateľov a vyšetrili sme 238 klientov. Z toho 104 bolo mužov a 134 žien. V Banskej Bystrici sme vyšetrili 62 rómskych občanov a v obci Telgárt v okrese Brezno 176 ľudí. Vyšetrovali sme tie biochemické parametre, ktoré robíme v základnej poradni zdravia. Zisťovali sme osobnú a rodinnú anamnézu na prítomnosť srdcovocievnych ochorení a vykonali antropometrické vyšetrenia, zmerali krvný tlak na základe metodiky WHO a na záver sme robili individuálne poradenstvo za prítomnosti lekára," povedala pre TASR vedúca odboru podpory zdravia pri RÚVZ v Banskej Bystrici Silvia Kontrošová.
Úrad mal stanovené, že musí vyšetriť Rómov z každej vekovej skupiny. Problém bol ale získať Rómov nad 65 rokov. Je to asi tým, že podľa našich i zahraničných epidemiologických štúdií má rómske etnikum pomerne krátku strednú dĺžku života, len okolo 40 rokov. Rómovia zomierajú pomerne mladí, nad 65 rokov sa ich dožíva veľmi málo. Banskobystrickým zdravotníkom sa takých Rómov - mužov nepodarilo nájsť ani v Šumiaci a v Telgárte na Horehroní, kde žijú silné rómske komunity, dodala Kontrošová.
Zdravotníci počas vyšetrení zistili, že 230 z 238 Rómov (97 %) má jeden až štyri rizikové faktory z nesprávneho životného štýlu, z nich bolo 102 mužov a 128 žien. Metabolický syndróm malo až 70 zo 152 respondentov s vysokou nadváhou. Tabak fajčí bezmála 70 % mužov a takmer 60 % žien.
Zdravotníci sa preto orientujú na osvetu v rómskych komunitách, pomocou ktorej chcú dosiahnuť zníženie počtu fajčiarov, pretože je hlavným rizikovým faktorom zdravia a spúšťačom kardiovaskulárnych i onkologických ochorení. Tiež na úpravu životosprávy, najmä na zvýšenie konzumácie vlákniny, vitamínov a bielkovín a na zdravý pitný režim. Rovnako tak aj na dodržiavanie hygienických a stravovacích zásad, k čomu má prispieť aj rozšírenie vzdelávania Rómov, konštatovala Kontrošová.
Prostredníctvom spomínaného programu sa snažia zdravotníci dať Rómom na vedomie, akým rizikám sa vystavujú, a upozorniť ich na nutnosť zmeniť životný štýl, ako aj na nutnosť eliminovať rizikové faktory vzniku týchto chorôb. Dosiahnuť to chcú nenásilnou, prijateľnou formou, ktorú Rómovia pochopia. Tí si musia uvedomiť, že o tom, akí sú zdraví, rozhodujú najmä oni a nie zdravotníci.
