Bratislava 21. júla (TASR) - Vlády vytvárajú stratégie a politiky vzdelávania Rómov, no do praxe sa nezavádzajú. Uviedla to na dnešnej prezentácii monitorovacej správy Inštitútu otvorenej spoločnosti za rok 2007 "Rovnaký prístup Rómov ku kvalitnému vzdelávaniu" Kathy Negrin z budapeštianskeho Monitorovacieho a advokačného programu EÚ (EUMAP) Inštitútu otvorenej spoločnosti (OSI).
"Je síce ťažké porovnávať, ale ak by som to zhrnula, na Slovensku je situácia lepšia ako v iných krajinách, hlavne čo sa týka implementácie vládnych politík," myslí si. Aj napriek tomu však v niektorých ohľadoch vidí problémy, a preto je podľa nej potrebné prehodnotiť, ako stratégie fungujú v praxi. "Chcela by som poďakovať slovenskej vláde za snahy, ktoré vyvinula v tejto oblasti, ale je tu samozrejme priestor na zlepšenie," dodala. Správa by mala tvoriť východisko pre ďalšie kroky, ktoré chce OSI podnikať v smere na zlepšenie vzdelávania Rómov, ale aj východisko pre nadviazanie dialógu medzi štátnymi a mimovládnymi organizáciami a spoločne dospieť k riešeniam. Pedagóg a psychológ Miron Zelina však správe vyčítal neobjektívnosť a neaktuálnosť, keďže výskumníci čerpali z údajov staršieho dáta.
Zo správy vyplýva, že v oblastiach s prevahou rómskeho obyvateľstva je nedostatok predškolských zariadení, počty žiakov v triedach sú v dôsledku zatvárania škôl privysoké a snaha udržať si vysoké počty zapísaných žiakov často motivuje špeciálne školy pre deti s mentálnym postihnutím, aby svojich žiakov získavali z rómskych komunít. Podľa reakcie Ministerstva školstva (MŠ) SR sú však údaje uvedené v správe zavádzajúce a neúplné.
Autor správy Stano Daniel si myslí, že geografická izolácia a segregácia v oddelených susedstvách prispieva k nárastu čisto rómskych alebo prevažne rómskych škôl. "V týchto školách je kvalita vzdelávania očividne nižšia - učitelia majú nižšiu kvalifikáciu, zariadenia sú v zlom stave, vzťahy s rodičmi v komunite sú úbohé. Je potrebné vyvinúť národné a miestne programy na pôsobenie proti 'odchodu bielych' a zabezpečenie toho, aby školy všade ponúkali skutočné vzdelávanie, nielen boli miestom, kde je v zime teplo," myslí si. Ministerstvo tvrdenia odmieta a zastáva názor, že kvalita učiteľov v týchto školách nižšia nie je. "Naopak, robili sa a robia školenia a výcviky pre špeciálnu prácu s rómskymi deťmi," uviedla pre TASR hovorkyňa rezortu školstva Dana Španková.
Značná časť správy sa zaoberá problematikou asistentov učiteľa. "Pokiaľ je asistent učiteľa jeden z nástrojov, ktorý má pomôcť prekonávať sociálne znevýhodnenie detí, ktorého súčasťou je aj jazyková bariéra, tak by mal ovládať jazyk, ktorým dieťa hovorí," podčiarkla jedna z členov výskumného tímu Miroslava Hapalová. Podľa nej sú školy často nútené prepúšťať učiteľov a túto nutnosť riešia tým, že učitelia prechádzajú na miesta asistentov učiteľa. Počet asistentov učiteľa sa však podľa MŠ SR zvyšuje a výskumy dokázali ich efektívnosť. "Asistenti učiteľa nie sú len pre rómske deti, sú pre všetky znevýhodnené deti. Riaditeľ školy si vyberá a prijíma asistentov a istotne dá prednosť asistentovi, ktorý ovláda rómsky jazyk," dodala hovorkyňa. Podľa nej nie je pravda ani to, že učitelia nemajú prístup k vzdelávaniu v špeciálnej práci s rómskymi deťmi. "Školenia nerobia len mimovládky, ale sú organizované aj štátom," uzavrela Španková. Podľa stanoviska rezortu sa okrem toho udialo mnoho pozitívnych krokov, napríklad štandardizácia rómskeho jazyka, vznik prvých národnostných rómskych škôl a úspešné programy "step by step" či Spolu do školy.
Odporúčania monitorovacej správy sa týkajú mnohých oblastí školskej politiky. "Od odporúčaní zbierať špecifické dáta, ktoré by podávali prehľad o vzdelávaní rómskych detí, cez odporúčania veľmi konkrétne, ako napríklad revidovať systém motivačných štipendií na špeciálnych školách, ktoré motivujú rodičov, aby umiestňovali deti do špeciálnych škôl," podotkla Hapalová.
Výskum realizovali v každej krajine miestne mimovládne neziskové organizácie a experti. Monitorovacia správa je prehľadom všetkých existujúcich štúdií a údajov o tejto téme a navyše ilustruje situáciu hĺbkovým výskumom vykonaným v troch komunitách: Lučenec, Prešov a Zborov.
