Bratislava 24. júla (TASR) - Projekty v oblasti bývania Rómov sledujú cieľ výstavby nových bytov, ale stavajú sa ďaleko za hranicami obce, čím sa udržuje stav segregácie. "Pritom desegregácia by mala byť jednou z kľúčových politík, pretože podľa všetkých dostupných poznatkov pozitívne vplýva na sociálne postavenie rómskych domácností," uviedol pre TASR špecialista pre oblasť sociálnej inklúzie a boja proti chudobe Daniel Škobla z Regionálneho centra Rozvojového programu OSN (UNDP) v Bratislave.
Projekty financované Európskym sociálnym fondom by mali mať na zreteli zlepšovanie podmienok života vylúčených rómskych komunít. "Otázkou je však, ako dobre sú pripravené jednotlivé projekty, či majú dobrý cieľ a či sú svedomito implementované. Je tiež dôležité, aby sa projekty nezamerali iba na jeden parciálny problém, ale aby situáciu riešili komplexnejšie," dodal.
Každý kvalitne realizovaný prieskum, ktorý pomôže poznať životné podmienky marginalizovaných Rómov, je dôležitý a vítaný. "Treba si však uvedomiť, že výskum Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR sa nedá považovať v metodologickom zmysle za reprezentatívny," dodal. Z výsledkov prvej etapy Programu podpory zdravia znevýhodnenej rómskej komunity ÚVZ SR za roky 2007-2008 vyplynulo, že vyše tri štvrtiny (76 percent) nezamestnaných Rómov trápi, že nemajú prácu. Naopak, takmer pätina z nich (19 percent) sa týmto stavom netrápi a piatim percentám je to jedno. Problém vidí v súbore otázok ohľadom zamestnanosti a v interpretácii odpovedí o subjektívnom pocite respondentov z ich postavenia na trhu práce. Najefektívnejším riešením problému zamestnanosti Rómov je preto podľa neho uplatnenie princípu "pozitívnej akcie", čo by zaviazalo firmy, ktoré získajú štátne a iné verejné zákazky, zamestnávať určitý pomerný počet Rómov v riadnom zamestnaneckom pomere.
Za najhodnotnejší prínos z výskumu považuje poznatky o zdravotnom stave, stravovaní, hygienických podmienkach a prístupe k pitnej vode. "Otázka vzdelávania Rómov je pre zlepšenie postavenia marginalizovaných Rómov kľúčová v strednodobom a dlhodobom horizonte. Potrebné by bolo napríklad riešiť otázku desegregácie škôl v etnicky zmiešaných lokalitách a obciach," podčiarkol Škobla. Ako vysvetlil, konštruktívna kritika zo strany MVO je dôležitou spätnou väzbou pre zodpovedné orgány. Za férové však považuje vymedzenie konkrétneho problému a adresáta kritiky. "Napríklad vieme, že v oblasti základných škôl centrálna vláda nemá kompetencie. Zo strany MVO je veľmi správne kritizovaná segregácia v školách, ale tá je do istej miery výsledok rozhodnutia rodičov, do ktorej školy umiestnia svoje dieťa," podotkol.
Medzi najzávažnejšie aktuálne problémy v osadách, ktoré treba riešiť v súvislosti so zlepšením zdravotno-hygienickej situácie, ÚVZ radí nedostatočnú hygienu a hygienu bývania, sťažený prístup k zdroju pitnej vody, problémy so zdravotnými preukazmi poistenca, vysoký výskyt pedikulózy či záškoláctvo. Problémom je aj zvýšený výskyt parazitov a hlodavcov, nízka úroveň vzdelania, vysoká pôrodnosť spojená s nedostatočnou starostlivosťou o deti, slabá účasť na preventívnych, gynekologických prehliadkach a na povinných očkovaniach detí, nezamestnanosť a zlé bytové podmienky.
Škobla ako najpálčivejší problém Rómov žijúcich v osadách vníma segregáciu, veľký materiálny nedostatok s absenciou základnej infraštruktúry a hygienického vybavenia. "Často im chýba napríklad aj jeden spoločný zdroj zdravotne vyhovujúcej pitnej vody. Táto situácia je nedôstojná tak pre väčšinové obyvateľstvo, ako aj pre štát, ktorý je členom EÚ," dodal. Podľa neho je kľúčové rýchlo zlepšiť základné materiálne podmienky v oblasti hygieny a infraštruktúry v segregovaných osadách a v niektorých separovaných osídleniach, kde žijú Rómovia.
Rozvojový program OSN (UNDP) pôsobí v Bratislave od polovice 90. rokov a uskutočnil množstvo projektov zameraných na pomoc marginalizovanej rómskej populácii, napríklad formou výstavby komunitných centier, podporou drobného podnikania a samozamestnávania, tvorbou sociálnych podnikov. V lokálnych partnerstvách spolupracujú s mimovládnymi organizáciami, obcami a aj s vyššími územnými celkami. V poslednom čase sa UNDP čoraz viac zameriava na riešenie koncepčných otázok spojených s problematikou vylúčených rómskych komunít. Realizuje výskumné aktivity zamerané na získanie informácií o životných podmienkach a na základe nich formuluje odporúčania pre tvorbu verejných politík. UNDP tiež úzko spolupracuje s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako aj s Úradom splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity.
