Bratislava 25. júla (TASR) - Po dlhšom čase výskumníci obnovili archeologický výskum na hradisku Molpír v Smoleniciach. Archeológovia sa však obávajú, že nové vykopávky na Molpíre vzbudia aj záujem tzv. detektoristov, novodobých hľadačov pokladov, ktorí pomocou detektorov vykrádajú vzácne archeologické náleziská.
Práve Molpír sa stal v nedávnej minulosti už viackrát terčom ich nájazdov, vďaka ktorým vznikli veľké škody a štát prišiel o mnohé unikátne pamiatky, ktoré nenávratne zmizli za hranicami. To nie je len problém Molpíru, podobne sa ničia aj ďalšie pamiatky a vzácne náleziská po celom Slovensku," povedala pre TASR vedúca výskumu, archeologička Susanne Stegmann-Rajtárová z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Čo sa týka Molpíru, my ako výskumníci sme bezmocní. Poriadok v takýchto prípadoch môže urobiť iba obec, ktorej tieto pozemky patria. Vieme, že obecné zastupiteľstvo opätovné otvorenie archeologického výskumu na Molpíre uvítalo. Dúfame, že v spolupráci s políciou urobí aj opatrenia, aby sa vykrádaniu archeologických pamiatok predišlo," konštatuje Stegmann-Rajtárová.
Národnú kultúrnu pamiatku Molpír skúmal Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) v rokoch 196371. Ide o významné hradisko v Malých Karpatoch, intenzívne osídlené vo viacerých obdobiach praveku a včasnej dobe historickej.
Obnovený archeologický výskum doložil okrem osídlenia v staršej dobe železnej (halštatskej) aj keltské a včasnostredoveké osídlenie. Cieľom tohtoročného výskumu je detailnejšie rozpoznať jednotlivé obdobia osídlenia a presnú dokumentáciu sídliskových štruktúr, ktoré nám umožňujú vytvoriť si obraz o sídliskových a výrobných objektoch, ako aj celkove o živote obyvateľov na hradisku, informovala Stegmann-Rajtárová
Podľa historikov výnimočné postavenie malo toto miesto najmä v staršej dobe železnej (8. 7. storočie pred n. l.), keď bol Molpír vybudovaný na križovatke obchodných ciest a plnil funkciu centrálneho hradiska s rozvinutým hospodárskym a nábožensko-kultovým životom. Vznikol na strategicky veľmi výhodnom mieste. Viedla tade obchodná cesta spájajúca juhovýchodnú a severnú Európu.
Blízkosť Jablonického priesmyku umožňovala aj bezprostredné prepojenie a kultúrny kontakt medzi Považím a Pomoravím. Bohaté nálezy z Molpíra dokladajú rôznorodé kultúrne kontakty s blízkymi a vzdialenými oblasťami Európy, ktoré sú doložené v nálezovom materiáli z hliny, bronzu, železa, kostí a parohoviny, ale aj skla a jantáru.
Archeologický výskum sa stretol s podporou Kongresového centra SAV na zámku v Smoleniciach, ako aj s veľkým záujmom starostu obce Smolenice, ktorý opätovnú aktivitu archeológov privítal. Výskum sa realizuje v medzinárodnej spolupráci medzi Archeologickým ústavom SAV v Nitre a univerzitami v Berlíne a Bonne. Pracovný tím dopĺňajú aj študenti archeológie z univerzít v Bratislave a v Nitre. Terénne práce sa realizujú z finančných prostriedkov na podporu archeologického výskumu, ktoré uvoľnila vláda SR.
