Bratislava 25. júla (TASR) - Učitelia podľa všeobecnej mienky zaujímajú k rómskym deťom často negatívny postoj, ich očakávania sú mizivé a mnohí potvrdzujú stratu motivácie pre prácu s nimi. Uvádza to monitorovacia správa Rovnaký prístup Rómov ku kvalitnému vzdelávaniu Inštitútu otvorenej spoločnosti za rok 2007. Na druhej strane viaceré výskumy ukazujú, že učitelia, ktorí priamo pracujú s rómskymi deťmi, majú o nich spravidla omnoho lepšiu mienku než učitelia bez tejto skúsenosti.
Pedagóg a psychológ Miron Zelina predpoklad potvrdil. "Učitelia, ktorí viac rokov učia rómske deti, k nim majú zvyčajne pozitívny vzťah, podobne ako učitelia, ktorí žijú v týchto komunitách," uviedol pre TASR.
Výskum Metodicko-pedagogického centra v Prešove v roku 2002 ukázal, že 51,28 percenta učiteľov má všeobecne pozitívny a podporný postoj k rómskym deťom. Zároveň však pomerne vysoký počet učiteľov má pasívny postoj (43,58 percenta) a 5,12 percenta zaujíma negatívny postoj. Výsledky výskumu medzi učiteľmi v roku 2004 konštatujú pozitívnejší postoj učiteľov k rómskym deťom.
Výskum realizovaný Pedagogickou fakultou banskobystrickej Univerzity Mateja Bela sa venoval úlohe asistentov učiteľa a postojom učiteľov k Rómom. Skúmal očakávania školských pracovníkov od asistentov učiteľa. Asistenti za svoju kľúčovú úlohu považovali pomoc učiteľom a žiakom počas vyučovania, tento názor však nezdieľali pedagógovia venujúci sa výcviku asistentov učiteľa. Tí videli úlohu asistentov v pomoci deťom pri mimoškolských klubových aktivitách a rozvíjaní hygienických návykov.
Zatiaľ čo asistenti učiteľa, učitelia na školách a vysokoškolskí pedagógovia zastávali názor, že kľúčovými zručnosťami asistenta je riešenie konfliktov a komunikačné zručnosti v kontakte s rodičmi, výskum poukázal na značné rozdiely v požiadavkách na teoreticko-pedagogické znalosti asistenta, komunikáciu a skupinovú prácu. Samotní asistenti považovali tieto aspekty za veľmi dôležité pre ich výcvik aj prax, zatiaľ čo učitelia a univerzitní pedagógovia im pripisovali malý význam. Autori správy dospeli k záveru, že existuje určitá nekonzistentnosť medzi ambíciami a vôľou prispievať do vzdelávacieho procesu na strane asistentov a pomerne nízkymi očakávaniami ich nadriadených.
Asistenti učiteľa podľa nového zákona budú musieť mať maturitu a na dvoch fakultách sa pripravujú v prvom stupni vysokoškolského vzdelávania, uviedol Zelina. Tým by sa podľa neho mala podstatne zlepšiť ich kvalita a aj viac porozumenia medzi praxou asistentov a vysokoškolskými učiteľmi. Zelina tiež predpokladá, že práca asistentov sa podstatne zlepší aj ich zaradením medzi pedagogických pracovníkov, bakalárskym štúdiom a pokračujúcim výskumom užitočnosti, efektívnosti ich práce. Podľa hovorkyne rezortu školstva Dany Špankovej majú učitelia prístup k vzdelávaniu v špeciálnej práci s rómskymi deťmi. "Školenia nerobia len mimovládky, ale sú organizované aj štátom," myslí si. "A nie sú len pre rómske deti, sú pre všetky znevýhodnené deti," uzavrela.
