ahraničného výboru NR SR, Výboru NR SR pre európsku integráciu a Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.
Podľa štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR Jána Figeľa bezpečnostná stratégia je stabilizujúcim faktorom domácej politiky, zvýši zahraničnopolitickú dôveryhodnosť Slovenska a vytvára zároveň východisko na tvorbu ďalších strategických dokumentov. Patria medzi ne najmä obranná stratégia, vojenská stratégia, ale aj tri zákony - o bezpečnosti, obrane a o ozbrojených silách SR.
Bezpečnostná stratégia vymedzuje dve základné kategórie záujmov štátu, a to životné a dôležité. Charakterizuje bezpečnostné prostredie v Európe, oblasť výziev možných ohrození a rizík. Definuje zároveň bezpečnostnú politiku štátu, ciele, zásady a nástroje jej realizácie. Za mimoriadne dôležitú označili flexibilitu dokumentu. Minister obrany Jozef Stank hovoril o potrebe aktualizácie asi raz za dva roky, poslanci sa však priklonili k názoru, že bezpečnostná stratégia by mala pružne reagovať na všetky zmeny bezpečnostnej situácie v európskom regióne. Poslanec za SDĽ Jozef Tuchyňa vyjadril prekvapenie, že na tomto významnom dokumente neparticipujú aj iné rezorty, v ktorých kompetencii sú otázky vnútornej bezpečnosti - Ministerstvo vnútra SR, ale aj ohrozenie v prípade živelných pohrôm a priemyselných katastrof - Ministerstvo pôdohospodárstva SR a Ministerstvo životného prostredia SR. Viacerí diskutujúci okrem menších technických pripomienok zdôraznili aktuálnu potrebu zmeny ústavy a až po prijatí jej novely na kvalitatívne novej úrovni potrebu prerokovať a schváliť bezpečnostnú stratégiu v parlamente.
