Bratislava 27. júla (TASR) Krížovky sa stali obľúbeným druhom zábavy a relaxu. Len málokto z ich priaznivcov však tuší, ako sa vyrábajú. "V súčasnosti sú už k dispozícii počítačové programy, ktoré vedia ich vedia vytvoriť. Napriek tomu, kvalitné krížovky sa tvoria výhradne vďaka invencii autora, bez ich pomoci," povedal pre TASR predseda Slovenského zväzu hádankárov a krížovkárov Ján Farkaš.
Samotná tvorba je v súčasnosti zameraná takmer výhradne na švédsky typ krížovky, ktorý je známy tým, že používa centimetrové políčka, kde sa legenda vpisuje priamo do nich. Počítačové programy sú podľa Farkaša obmedzené databázou slov. "Navyše je tu nevýhoda, pretože tieto programy je nutné robiť pre každý jazyk osobitne so znalosťou gramatiky a preto softvérové firmy do ich výroby neinvestujú a takéto programy sú skôr výsledkom individuálnych snáh niektorých IT nadšencov," upozorňuje.
Nedostatkom je podľa jeho slov vysoká prácnosť pri rozširovaní ich slovnej databázy. Napríklad len jedno slovo (najčastejšie slovesá) má niekoľko tvarov, ktoré sa v krížovkách používajú, ak však nie sú všetky v databáze, programy ich používajú len v takom tvare ako sú uložené (príklad: písať, písal, písali, písalo, píš). "Aj u nás sa stretávame, že niektorí vydavatelia spolupracujú s takýmito dodávateľmi, žiaľ čitateľ potom dostáva v každom čísle veľmi podobné krížovky, v ktorých sa značné percento výrazov opakuje a tým sa stráca základný zmysel krížovky a to obohacovať," informoval Farkaš.
Iná situácia je pri vytváraní krížoviek manuálne, bez pomoci počítačových programov. "Autori bežne pracujú s desiatkami encyklopédií a slovníkov, či inými zdrojmi informácií. Len pre porovnanie vylúštiť stredne ťažkú krížovku trvá zhruba pätnásť minút, no vytvoriť ju aspoň dve - tri hodiny. Treba pri tom dodržiavať dohodnuté pravidlá," objasňuje Farkaš.
Ako ďalej podotkol, mnohé periodiká ešte aj dnes publikujú krížovky od nekvalitných autorov, ktorí si výrazy vymýšľajú a doslovne klamú čitateľa. Napríklad rieka v Thajsku, ktorá sa volá Tapi, "nepasuje" autorovi. Vymyslí si preto Tari s predpokladom, že rieky v Thajsku aj tak nikto nepozná.
V 70. rokoch sa ešte nerobil rozdiel medzi písmenom s dĺžňom a bez dĺžňa. Dnes musia byť všetky slová gramaticky správne. "Kedysi platilo heslo, že ľudia sa učili aj z krížoviek. Mnohí úspešní výhercovia vedomostných súťaží uvádzajú, že lúštia práve krížovky. Dobrý autor musí mať široký rozhľad a slovnú zásobu. Nestačia len klasické vedomosti, ale aj schopnosť vedieť vhodne zakomponovať nejaké nové slovo (informáciu) do ostatných križujúcich sa slov," upozorňuje Farkaš.
O vzniku krížovky existuje niekoľko legiend. Jedna z nich hovorí, že vznikla vo väzení Kapského Mesta, kde si za tragické následky dopravnej nehody odpykával trest Victor Orville z Oxfordu. Za päť rokov prečítal všetko, čo bolo vo väzenskej knižnici, skladal i riešil šachové úlohy a napokon sa začal hrať so slovami. Pôvodnou sieťkou boli dlaždice jeho cely, ceruzu mu nahradila krieda - a krížovka bola na svete.
Hodnoverné fakty ale potvrdzujú, že autorom klasického formátu krížovky bol Arthur Wynne. Tento pôvodom Angličan emigroval ako chlapec do USA. V New Yorku začal pracovať v denníku New York World, kde viedol zábavnú rubriku Fun, ktorá obsahovala rôzne kvízy, testy a žartovné hádanky. Na Vianoce šéfredaktor požiadal Arthura, aby priniesol niečo nové. Ten vyhotovil novú hádanku zloženú zo slov vpísaných do obrazca, a tak sa vo vydaní z 21. decembra 1913 objavila krížovka pod názvom Word-Cross (slovo - kríž, krížom). Postupne sa krížovka dostala na stránky všetkých významnejších novín a časopisov.
Krížovkárske a hádankárske hnutie má na Slovensku už tradíciu takmer 100 rokov. Svedčia o tom rôzne historické záznamy, z ktorých sa dozvedáme, že už v roku 1927 ako krížovkársky autor viedol prof. Július Marschalko slovenský kútik v českom časopise Důvtip.
