MK a vedením, ktoré sa zúčastnilo na Koaličnej rade".
Ako Gyurovszký ďalej uviedol v dnešnej diskusnej relácii Sito televízie Markíza, túto skutočnosť nepovažuje za podstatnú v otázke charty, pretože základná dohoda je prijatá. Zopakoval, že charta, vytvorenie fakulty pre vzdelávanie pedagógov v menšinovom jazyku a vyriešenie otázky pôdy neidentifikovaných vlastníkov sú naďalej podmienkami SMK, aby hlasovala za novelizáciu ústavy.
Poslanec Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Dušan Slobodník si položil rečnícku otázku, prečo Slovensko musí byť priekopníkom v prijatí spomínanej charty. Konštatoval, že chartu nepodpísali jednak členské štáty ani krajiny kandidujúce na vstup do Európskej únie (EÚ). Tento dokument nepodpísalo napríklad Belgicko, Bulharsko, Česko, Cyprus, Írsko, Lotyšsko a neratifikovali ho Taliansko, Rakúsko a Francúzsko.
Gyurovszký nepriamo potvrdil, že Strana demokratickej ľavice (SDĽ) v otázke pôdy neidentifikovaných vlastníkov presadzuje lobistické záujmy "a to na úkor splnenia vládneho programu. Dôkazom toho je, že koncepcia ministra Pavla Koncoša neprešla parlamentom a bola odmietnutá. Preto si myslím, že (SDĽ)nepresadzuje záujmy koalície, ale skupín. Je to v rozpore s programovým vyhlásením vlády", dodal Gyurovszký.
Oponoval mu však Slobodník, ktorý považuje za anomáliu, aby sa neidentifikovateľná pôda sa dostala do správy ľuďom na územiach, kde je 25 percent obcí s prevahou maďarskej národnostnej menšiny, ktorej predstavitelia kontrolujú miestne zastupiteľstvá. "Od správy k privlastneniu je maličký krôčik," vyhlásil Slobodník.
Podpredseda SDĽ Milan Ftáčnik perspektívne nevylúčil vznik fakulty pre vzdelávanie pedagógov, teológov, osvetových a kultúrnych pracovníkov v menšinovom jazyku. Všetko však považuje za proces, v rámci ktorého je nutná diskusia. Je presvedčený, že je potrebné na realizáciu vytvoriť všetky predpoklady. Ftáčnikove slová doplnil Gyurovszký s tým, že SMK žiada "iba podporné stanovisko vlády vytvoriť takúto fakultu".
