Štiavnické Bane 28. júla (TASR) - Delegácia obecnej samosprávy navštívila nedávno v Štiavnických Baniach svojich partnerov v rakúskom Maria Enzersdorfe, ktorý je v súčasnosti samostatnou časťou Viedne. Tu na miestnom cintoríne je totiž pochovaný slávny rodák zo Štiavnických Baní, slovenský astronóm, matematik a fyzik Maximilián Hell. Ako pre TASR dnes povedal starosta obce Stanislav Neuschl, obe samosprávy sa dohodli, že Hellovi vo Viedni osadia bustu a náhrobný kameň, ktorý by slávneho Slováka všetkým pripomínal.
Samospráva v Maria Enzersdorfe podľa dohody pripraví miesto a základy. Celkové náklady by sa mohli podľa Neuschla pohybovať okolo 100.000 Sk (3319 eur). Podľa oboch obecných samospráv si osobnosť Maximiliána Hella zaslúži aj pozornosť vlády SR a Rakúskej republiky. Pripravujeme list, ktorý bude zaslaný na Ministerstvo kultúry SR, prípadne Ministerstvo zahraničných vecí SR. A potom aj pri samotnom odhaľovaní chceme do akcie angažovať nielen naše samosprávy Štiavnické Bane a Maria Enzersdorf, ale udalosť uviesť na medzištátnej úrovni. Maximilián Hell mal veľkú zásluhu a je svetovo uznávaný astronóm, takže tieto aktivity musia mať širší záber," povedal Neuschl.
Maximilián Hell sa narodil sa 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach v slovenskej rodine. Po štúdiu v Banskej Bystrici a vo Viedni dva roky pôsobil ako profesor na jezuitskom gymnáziu v Levoči. Po vysvätený za kňaza v roku 1750 učil na jezuitskom gymnáziu v Banskej Bystrici. V roku 1755 Hella poverili vykonávať funkciu riaditeľa Ríšskeho observatória vo Viedni, ktorú zastával až do svojej smrti. Osobitnú zásluhu má Maximilián Hell na vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži a v Budíne. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa Zeme.
Hell vydal 26 vedeckých štúdií. Bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu udelili Rad anglickej vlády. Jeho menom je na mape Mesiaca pomenovaný jeden z kráterov. UNESCO zaradilo v roku 1970 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností. Zomrel 14. apríla 1792 vo Viedni a pochovaný je v Maria Enzersdorfe.
Najväčšou udalosťou v živote Maximiliána Hella ako astronóma bola expedícia za polárny kruh na ostrov Vardö, kde 3. júna 1769 pozoroval prechod planéty Venuša pred slnečným diskom na pozvanie dánskeho kráľa Kristiána VII. Výsledkami týchto astronomických pozorovaní sa zaradil medzi svetových astronómov. Vyrátal totiž na vtedajšiu dobu mimoriadne presnú paralaxu Slnka, na základe ktorej sa mohla vyrátať vzdialenosť Zeme a Slnka.
