Bratislava 28. júla (TASR) - K jedným z najčastejších príčin invalidity ľudí na Slovensku patria duševné ochorenia. V roku 2005 boli dokonca na prvom mieste uznania invalidity.
Slovákov za posledných desať rokov najviac trápia aj choroby pohybového ústrojenstva a obehovej sústavy, ako i nádorové choroby. Duševné ochorenia a poruchy správania boli v uplynulom roku na treťom mieste invalidizácie u ženskej časti populácie. "Ide hlavne o neurózy, depresie či úzkostné stavy," ozrejmila situáciu na dnešnej tlačovej besede riaditeľka odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne (SP) Veronika Majtánová.
Na vývoj invalidizácie zároveň pôsobia dlhé čakacie doby na operácie, rehabilitáciu, CT vyšetrenia, taktiež nepriaznivá finančná situácia v zdravotníctve a životný štýl obyvateľstva.
Uznanie invalidity má podľa Majtánovej stúpajúci trend - kým v roku 2006 to bolo v 17.114 prípadoch, v uplynulom roku sa tento počet zvýšil na 18.961. Vysvetlila, že sa sleduje ukazovateľ tzv. incidencie, teda počet novouznaných invalidít s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent na 100.000 obyvateľov. V roku 2006 vykazovala hodnotu 317, minulý rok 351. Najvyššiu - v priemere 492 - zaznamenali pobočky SP vo Vranove nad Topľou, Michalovciach, Leviciach, Veľkom Krtíši a dokonca 617 vo Svidníku. Najnižšia bola naopak v Banskej Bystrici, Trenčíne, Rimavskej Sobote, Košiciach-okolí a iba 265 v Komárne.
V júli 2006 nadobudol účinnosť nález Ústavného súdu (ÚS) SR, na základe ktorého bolo nutné upraviť zákon o sociálnom poistení. Jeho novela začala platiť 1. októbra 2006. Majtánová vysvetlila, že sa ňou zmenil spôsob vykonávania kontrolných lekárskych prehliadok (KLP) u tých poberateľov invalidných a čiastočne invalidných dôchodcov, ktorých zdravotný stav bol posudzovaný na základe právnych predpisov účinných do konca decembra 2003.
Od začiatku októbra 2006 do 25. júla tohto roka posudkoví lekári SP vykonali 73.284 KLP, pričom do konca septembra budúceho roka zostáva prehodnotiť ešte okolo 24.000 nárokov na invalidné a čiastočne invalidné dôchodky. Sociálna poisťovňa predpokladá, že to ukončí už v apríli 2009.
"Hovorí sa, že sme veľmi prísni a že paušálne oduznávame invaliditu, čo nie je pravda. Zo 73.000 prípadov, ktoré sme posudzovali, sme naďalej potvrdili čiastočnú invaliditu v 37,8 percentách a invaliditu v 45,5 percentách. Zmenili sme vyšší stupeň na nižší stupeň iba v 5,7 percentách, zmenili sme nižší na vyšší stupeň v 7,6 percentách a v 3,4 percentách sme ju oduznali," podčiarkla Majtánová.
Dodala, že v súčasnosti nepatrí práca posudkového lekára k atraktívnemu zamestnaniu. "Posudkoví lekári stratili kontakt s klinikou a s pacientom. Sme už viac-menej administratívni zamestnanci, ktorí potrebujú vedieť aj veľa právnych predpisov, čo lekárov do tejto oblasti neláka," pripomenula s tým, že napriek tejto skutočnosti sa SP podarilo v poslednom období získať dosť veľa posudkových lekárov.
