Košice. Ničivé záplavy na severovýchodnom Slovensku spôsobili najmä výruby lesov, vyhlásili dnes zástupcovia viacerých ekologických združení. Ochranári preto navrhli obmedziť výrub stromov. Väčšie záplavy postihli východné Slovensko v uplynulých desiatich rokoch sedemkrát. Podľa lesníkov a vodohospodárov však samotná ochrana lesov povodniam nezabráni.
"Odlesňujú sa veľké plochy, v súčasnosti sa v oblasti ťaží trikrát viac dreva ako pred desiatimi rokmi," uviedol Juraj Lukáč z lesoochranárskeho združenia Vlk. Ochranári preto dnes zaslali premiérovi Robertovi Ficovi otvorený list, v ktorom na problém upozorňujú. V ňom žiadajú zmenu plánov na ťažbu dreva v pohoriach. V lesoch by podľa Lukáča mali byť vyhlásené územia, kde by sa pre zabránenie povodniam nesmelo rúbať.
Po vyrúbaní stromov sa totiž zničí aj lesná pôda, ktorá odtok dažďovej vody najviac spomaľuje. Lesy podľa Lukáča rovnako intenzívne vyrubujú súkromní majitelia aj štátni lesníci.
"Do protipovodňových opatrení sa zahŕňajú regulácie potokov a vodné nádrže, vôbec sa však nehovorí o obnove lesa," uviedol Juraj Smatana z združenia 20 ekologických organizácií Ekofórum. Práve dobrý stav lesov je podľa Smatanu najúčinnejšou obranou proti povodniam.
"Vnímať lesy ako jedinú záchranu pred povodňami je skresľujúce," povedala ČTK hovorkyňa štátneho podniku Lesy SR Anita Fáková. Na protipovodňové opatrenia v lesoch navyše lesníci podľa Fákovej nemajú peniaze.
Samotná ochrana lesov povodniam nezabráni ani podľa vodohospodárov. "V budúcnosti sa bez stavania menších nádrží za obcami nezaobídeme," povedal ČTK technicko-prevádzkový riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Ján Munkáči. Nádrže by mali prívalové vody zadržať, odtok z nich by bol totiž regulovaný.
Silné záplavy postihli rôzne regióny východného Slovenska v uplynulých rokoch opakovane. Najničivejšia povodeň si v roku 1998 vyžiadala viac ako päťdesiat ľudských životov v rómskej obci Jarovnice neďaleko Prešova.
Výšku škôd po záplavách na východnom Slovensku stále počítajú Presná výška škôd po ničivých povodniach na východnom Slovensku zatiaľ nie je známa. Záchranné práce na viacerých miestach pokračujú, v Košickom kraji ešte očakávajú povodňovú vlnu z Ukrajiny. Spočítavanie škôd a ich overovanie v teréne bude trvať niekoľko týždňov, informovali ČTK členovia povodňových komisií. Záplavy postihli východné Slovensko v uplynulom týždni, okrem materiálnych škôd si vyžiadali dva ľudské životy.
"Zatiaľ škody a náklady na ich odstraňovanie nevieme odhadnúť," uviedla Eva Bryndzová z Krajského úradu životného prostredia v Prešove. V kraji už skôr škody na cestách odhadli na vyše 100 miliónov korún (3,32 miliónov eur).
Dnes však škody len v okrese Bardejov odhadla povodňová komisia na 200 miliónov korún (6,64 miliónov eur). "Ide o škody na lesoch, brehoch riek a cestách," spresnila Mária Hankovská z povodňovej komisie v Bardejove.
"Škody zatiaľ odhadnuté nemáme, na odstraňovaní následkov sa ešte pracuje," uviedla predsedníčka košickej krajskej povodňovej komisie Mária Michalcová. V kraji dnes ďalej odčerpávali vodu, spevňovali brehy riek a opravovali cesty.
V Košickom kraji očakávajú v noci prvú povodňovú vlnu z Ukrajiny. Stúpať bude najmä rieka Tisa. Vodohospodári predpokladajú, že na rieke vyhlásia najnižší stupeň povodňovej aktivity. Druhá, väčšia povodňová vlna by mala vodné toky ovplyvniť v stredu. Masívne povodne na Ukrajine spôsobili veľké materiálne škody a vyžiadali si viacero obetí.
