Bratislava 29. júla (TASR) - "Pozývací list", ktorý poslúžil ako zámienka na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, si vtedajší prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) Leonid Iľjič Brežnev pravdepodobne prevzal 3. augusta 1968 na WC. "Podľa svedkov sa to stalo v Bratislave, v hoteli Sorea, čo bolo zariadenie Revolučného odborového hnutia (ROH) nad parkom kultúry," povedal pre TASR historik Ivan Laluha s dodatkom, že zatiaľ nikto tento spôsob odovzdania listu nedementoval.
Otázka, ktorý pracovník aparátu KSČ ho Brežnevovi priniesol, podľa Laluhu definitívne vyriešená nie je. "Údajne to mal byť Zbyněk Soják, to bol pracovník aparátu ÚV KSČ, ale nevie sa, či ho odovzdal sám, alebo poveril niekoho menej známeho," povedal historik.
Začiatkom augusta boli totiž podľa neho Sovieti nespokojní s výsledkami doterajších rokovaní s československými vedúcimi funkcionármi, najmä s Dubčekom, vrátane rozhovorov, ktoré prebehli 29. júla až 1. augusta v Čiernej nad Tisou. "Oni ten pozývací list veľmi potrebovali ako zdôvodnenie okupácie krajiny pred svetovou verejnou mienkou a medzinárodným komunistickým hnutím," zdôraznil.
Po bratislavských rokovaniach (3. augusta) sa situácia zmenila. "Osemnásteho augusta na porade vedúcich tajomníkov komunistických strán Varšavskej zmluvy Brežnev priamo povedal: Tak, list už máme," upozornil Laluha. Brežnevovi však podľa neho ani pomerne explicitné formulácie listu nestačili a za vetu, v ktorej signatári žiadali "o pomoc všetkými prostriedkami, ktoré máte k dispozícii", dopísal dve slová: "...vrátane vojenských". Uvádza sa to napríklad v denníku bývalého prvého tajomníka ukrajinskej komunistickej strany Pjotra Šelesta.
Rokovania v Bratislave, ktoré na stretnutie v Čiernej nad Tisou nadväzovali, boli podľa Laluhu už len potvrdením rozdielnych stanovísk obidvoch strán. Do záverečnej rezolúcie napríklad Dubček presadil vetu, podľa ktorej má každá strana "tvorivo riešiť otázky ďalšieho socialistického vývoja, berie do úvahy národné zvláštnosti a podmienky". Sovieti zasa presadili tézu, o ktorú sa potom pri invázii opierali, a podľa ktorej "obrana socialistických vymožeností ktorejkoľvek krajiny je spoločnou internacionálnou povinnosťou všetkých socialistických krajín."
Poslednú reálnu výstrahu pred vojenským obsadením dostalo podľa Laluhu Československo od Sovietskeho zväzu práve v Čiernej nad Tisou. "Sovieti priamo nepovedali, že hrozí invázia, ale tvrdo žiadali, aby sa zamedzila činnosť organizácií, ktoré u nás vznikali a signalizovali pluralitnú občiansku spoločnosť ako Klub angažovaných nestraníkov a K231 a boli proti obnove sociálno-demokratickej strany. Mali aj veľmi tvrdé požiadavky na personálne zmeny v televízii a rozhlase (Jiří Pelikán, Zdeněk Hejzlar). Žiadali tiež vymeniť tajomníka ÚV KSČ pre ideológiu Čestmíra Císařa," povedal.
Rokovania skončili bez písomnej dohody. Hoci sa z rozhovorov nemal robiť stenografický zápis, sovietska strana si ho tajne nechala urobiť. Na základe tohto stenogramu niektorí historici tvrdia, že medzi Dubčekom a Brežnevom boli ústne dohody, ktoré vtedy sovietska strana brala za rovnako záväzné ako písomné.
"Bola debata, v ktorej Brežnev nastolil niekoľko požiadaviek a dával konkrétne mená. Dubček reagoval, že tieto veci sa budú riešiť demokratickou cestou na príslušných orgánoch," vysvetlil Laluha. "Ale Dubček nikdy nepovedal, ani v stenograme to nie je, že konkrétne týchto a týchto ľudí nechám vyhodiť," dodal. Sovieti si však podľa neho v tej dobe vysvetľovali veci tak, že ak niekto vyslovene neodmietol ich príkaz, tak ho splní.
Navyše československá delegácia na rokovaniach pred štyridsiatimi rokmi podľa Laluhu nevystupovala jednotne. "Čítal som niektoré tie stenogramy, napríklad vystúpenie Vasiľa Biľaka, ktorý tvrdil, že v Československu je taká situácia, že ak pravdivo povie, pod akým tlakom sú verné leninské sily u nás, tak je to pravdepodobne jeho posledné vystúpenie," pripomenul historik, podľa ktorého aj takéto vyhlásenia prispievali k presvedčeniu Sovietov, že v Československu je potrebné zasiahnuť vojenskou silou.
Laluha dal TASR k dispozícii aj originálny citát Vasiľa Biľaka z rozhovorov v Čiernej nad Tisou. "Položil som si otázku, keď vystúpim a poviem tu otvorene, čo si myslím, tak ma zajtra rozšliapu, zhanobia moju osobu, rodinu, pred ničím sa ľud nezastaví. Ak budem ticho a kývať hlavou, pošliapem svoje svedomie. Som si vedomý, že je to možno moje posledné takéto vystúpenie," vyhlásil vtedy Biľak.
