ROZHOVOR KAROLA SUDORA

Miroslav Kollár: Prekáža mi, že existuje TASR

SITA je lepšia ako TASR, štátna agentúra nikdy nebude kvalitná, je to hybrid, tvrdí v rozhovore pre SME.sk generálny riaditeľ SITA Miroslav Kollár.

Narodil sa v roku 1969, vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Pred koncom školy začal pracovať v médiách (satirický týždenník Aréna, zrušený ministrom kultúry Dušanom Slobodníkom, neskôr Sme, Mosty, ČTK, OS), zotrval v nich do roku 2000. Násled(Zdroj: Samo Trnka)

Prečo ste sa stali riaditeľom SITA práve vy?

Zle adresovaná otázka, to sa treba spýtať akcionárov. Už na jar sme sa s majiteľmi bavili o tom, ako posunúť niektoré produkty a rozšíriť portfólio produktov SITA, ako sa prezentovať na webe a podobne. Postupne tie rokovania vyústili do situácie, že som na poste šéfa SITA vymenil Pavla Múdreho, čo je možno logický krok vzhľadom na to, že bol na čele agentúry jedenásť rokov.

Musel, či chcel odísť?

Tak otázka nestála. Majitelia jednoducho hľadali cesty, ako sa posunúť v oblasti produktov. Pán Múdry sa v júni stal členom výkonného výboru International Press Institute s tým, že sa venuje viacerým zahraničným aktivitám, napríklad na Balkáne, zakladá pobočku IPI u nás, takže má, logicky, menej času. V predstavenstva SITA však ostal aj naďalej. Nechcem hovoriť za neho, ale vzhľadom na korektnú doterajšiu komunikáciu mám pocit, že aj on to vníma najmä ako odbremenenie od každodenného zaťaženia a starostlivosti o firmu.

Jedenásť rokov na poste riaditeľa obvykle vedie k stagnácii, profesionálnej slepote. Týkalo sa to aj SITA?

Nemyslím si, že k profesionálnej slepote, ale pozrite sa na to takto - človek má nejaké ciele v rozvoji firmy a keď je tam jedenásť zložitých rokov, môže si ich síce posúvať, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa skôr či neskôr naplnia, a ak nepríde k zásadnému rozhodnutiu o ďalšom rozvoji, firma síce na trhu existuje ďalej, ale môže nastať problém s nedostatkom dynamiky vnútri nej.

Svojho času ste pracovali pre ČTK. Je taká skúsenosť výhodou?

Pracoval som v nej krátko v deväťdesiatych rokoch, aj vzhľadom na môj vek to však bolo v rovine radového redaktora. Hneď v prvý deň ma poslali do parlamentu, bolo to práve v čase, keď sa odvolával Mečiar z postu premiéra. Ako to už býva, na hlúpeho šťastie sadne, vďaka mne mala ČTK informáciu ako prvá. Bola to len náhoda, v tlačenici som sa totiž dostal k bočným dverám, kde som náhodne započul od poslancov číslo, koľkí hlasovali za. Tento svoj úspech som už nikdy v nasledujúcich mesiacoch neprekonal. (smiech) Navyše som zistil, že mojím životným poslaním nie je sedieť niekde do jednej v noci a čakať, kým vyjde trebárs šéf ZRS Ľupták a povie, na čom sa nedohodli.

Žijeme v krajine s deformovaným mediálnym trhom

Skúste nediplomaticky povedať slabé stránky tlačových agentúr na Slovensku.

Základný problém oboch slovenských agentúr spočíva najmä v tom, koľko dobrých žurnalistov si môžu dovoliť zaplatiť. Nie je to práve najatraktívnejšia práca a výsledky tomu niekedy zodpovedajú.

Na Západe je pre novinárov prestíž ísť robiť do agentúry typu Reuters, tak to aspoň vyučujú na žurnalistike. Prečo je to u nás naopak - že agentúry vychovávajú novinárov pre iné médiá?

Lebo žijeme v krajine s deformovaným mediálnym trhom. Tu nie je problém stať sa mediálnou hviezdou v dvadsiatich rokoch, pričom dotyčný ani nemusí nič vedieť o svete. Stačí, keď z vás urobia redaktora hlavnej spravodajskej relácie v televízii, ktorú večer sleduje milión ľudí. Potom sa vám zákonite musí zdať práca radového redaktora v agentúre nedocenená - jednak je časovo náročná a stresujúca, jednak sú tam nízke platy. Do toho všetkého zapadá anonymita redaktorov, takže sa nemožno čudovať, že to nie je primárne o prestíži. Kvalita žurnalistov a schopnosť ich zaplatiť, je teda prvý a zároveň kľúčový dôvod (ne)kvality agentúr, od toho sa odvíja všetko ostatné.

Skúsme konkrétne - je SITA kvalitná agentúra?

Áno, vzhľadom na možnosti, ktoré poskytuje náš trh. Pre mňa je SITA jednotkou na trhu, z pohľadu obchodných výnosov nespochybniteľne.

Novinári by asi nesúhlasili, za jednotku sa medzi nimi z hľadiska kvality považuje skôr ČTK, hoci pokrýva menej udalostí.

Akceptujem, že ČTK je kvalitná agentúra, súvisí to s peniazmi, tvorivým a redaktorským zázemím, s tradíciou, s kultúrnym zázemím Česka. ČTK si môže dovoliť viac investovať do zahraničného spravodajstva, otázkou je, do akej miery dostatočne pokrýva dianie na Slovensku. Beriem, že to, čo robí, má svoju kvalitu, ale šírka záberu je oproti TASR alebo SITA o poznanie nižšia. Na druhej strane si môže z domácej scény vyberať, čomu sa bude venovať, môže prinášať vlastné veci, spracúvať ich viac backgroundovo.

v2.jpg

Neviem si predstaviť, že by TASR neodvádzala nadprácu pre koalíciu

Čím je dané, že TASR sa nikdy nedostala na kvalitatívnu úroveň ČTK? Určite to nebolo dané len rozdielom vo veľkosti českého a slovenského trhu.

Nemyslím si, že ak bude štát liať peniaze do TASR, automaticky narastie kvalita jej výstupov, lebo štátna agentúra jednoducho nie je pod ekonomickým tlakom. Okrem toho sa od takýchto médií vždy očakáva aj istá „služba štátu", teda akási nadpráca v prospech vládnych strán, ktorá znižuje kvalitu výstupov ako celku - to je problém štátnych či verejnoprávnych médií všeobecne.

Odvádza dnešná TASR nadprácu v prospech vlády?

Ak existuje nadpráca, tak je sofistikovanejšia a primárne to z produktu TASR netrčí. Kto si chce urobiť o tom vlastný obraz, nech si detailnejšie zanalyzuje jej výstupy.

Píše TASR neobjektívne správy v prospech Ficovej koalície?

Detailnejšie poznám pomery v Slovenskej televízii, spomínam si na augustovú vzburu redaktorov spravodajstva z minulého roka.

K téme.

Neviem si predstaviť, že by to v slovenských pomeroch mohlo fungovať inak.

Čiže Rezník to robí sofistikovanejšie ako kedysi Kubiš v STV, ktorý sa preslávil práve nadprácou v prospech HZDS?

Týchto dvoch pánov nemôžete porovnávať. A je iná doba, deväťdesiate roky za mečiarizmu boli brutálne, vtedy sa tradovalo, že spravodajstvo STV manažuje tajná služba - dobre si pamätáme trebárs na kauzy utajených svedkov. Dnes by im to už neprešlo, trh by to neprijal. Navyše, zdrojov informácií je v súčasnosti toľko, že ani nie je dôvod, aby sa to robilo ako vtedy.

TASR nikdy nebude kvalitná

Vráťme sa k neschopnosti TASR vybudovať si meno ako ČTK.

TASR je štátna firma a taká kvalitná nikdy nebude, lebo v slovenských pomeroch nemôže byť. TASR dostala budovu, techniku a 100 miliónov na rozbeh, odvtedy každý rok pár desiatok miliónov. Päť rokov bola na trhu sama a robila si, čo chcela. Čo jej bránilo stať sa kvalitnou agentúrou? Podľa môjho názoru chýbajúci kvalitný manažment. Vzhľadom na dlhoročné skúsenosti s tým, ako obsadzujú politické elity na Slovensku manažérske posty v štátnych či verejnoprávnych médiách, je to však v podstate nemožné.

Aj ČTK je verejnoprávna, teda v podstate štátna.

V poriadku, ale pôsobí na trhu, kde až do tohto roku nemala reálnu konkurenciu, výnosy rádovo štvornásobné oproti TASR, mohla si dovoliť zaplatiť inú kvalitu. A českí politici mali v tomto ohľade asi menšie ambície.

Práve konkurencia predsa tlačí na zvyšovanie kvality. Jej absencia mohla ČTK skôr uspať.

Uvidíme, čo s jej kvalitou urobia dve nové agentúry, ktoré prišli na český trh. Nechcem tvrdiť, že spravodajstvo ČTK nie je kvalitné, naopak, ale v prípade českých mediálnych príkladov, tak hojne na Slovensku používaných, je niekedy mýtus o chlp väčší ako realita. Ani Česká televízia dnes nie je ČT spred troch až štyroch rokov.

Žije len z minulosti?

Skôr zo zotrvačnosti. Vzhľadom na tie možnosti, ktoré má, by mohla byť oveľa ďalej, posun v kvalite nie je dostatočne dynamický.

V porovnaní s STV je to však stále ako „nebe a dudy".

Samozrejme, ČT je pre STV nedobehnuteľná.

v1.jpg

Prekáža mi, že TASR existuje, lebo je hybridom

ČTK sa u nás tiež preceňuje?

Myslím, že do istej miery áno, jej hendikepom je najmä šírka pokrývania udalostí na Slovensku, výhodou zase kvalitné zahraničné spravodajstvo, aktuálne aj videospravodajstvo či hĺbka spracovania slovenských tém. Oproti TASR a SITA je teda ČTK relatívne lepšia v kvalite výstupov, ale nie je to rozdiel svetov.

Deficity SITA?

Poznám ich, a myslím si, že v tíme vieme, ako ich odstrániť, ale nechcite odo mňa, aby som ich cez noviny prezrádzal svetu. Osobne by som bol možno radšej manažérom štátnej firmy so štátnou dotáciou, lebo tam by som firmu vedel vymaľovať zvonku i zvnútra do podoby, v akej by to malo všetko fungovať. V súkromnej agentúre, ktorá tu má štátom dotovanú konkurenciu, síce môžem povedať, že „chcel by som to mať takto", zároveň však musím dodať, že „z pohľadu obchodných výnosov by to bol prílišný luxus bez návratnosti". Nemôžem postaviť produkt, ktorý je pekný, kvalitný, o ktorom si myslím, že ho agentúra musí mať, ak ho neviem predať za cenu, ktorá mi pokryje náklady a vytvorí aspoň nejaký zisk. Tobôž v prípade, keď môže prísť štátna TASR a povie, že to klientovi predá za polovičnú cenu.

Aké sú slabé stránky TASR?

Moja základná nedôvera voči výstupom TASR vyplýva z toho, že je to agentúra, ovládaná štátom. Nie je mi jasné, prečo by mal mať štát firmu na obchodovanie s informáciami.

To predsa nie je špecifikom Slovenska, v Európe nejde o žiadnu výnimku.

To ani netvrdím, ale spôsob, akým je nastavené jej fungovanie u nás, považujem za výnimku aj v Európe, hoci teraz sa snažia TASR premeniť na verejnoprávnu inštitúciu. Pýtam sa, či na takúto verejnú službu potrebujem inštitúciu ako TASR, či ju náhodou nevie niekto urobiť lepšie a lacnejšie. Mám pocit, že dnes - aj keď ešte nie je prijatý zákon - už všetci vedia, koľko tá verejná služba od TASR bude stáť - samozrejme, približne tých 50 miliónov ako každý rok, hoci jej parametre sa budú nastavovať až v zmluve so štátom.

Primárne vám teda neprekáža kvalita TASR, ale skôr to, že vôbec existuje?

Áno, lebo je hybridom, ktorému nerozumiem. Na jednej strane dostáva od štátu peniaze, na strane druhej predáva svoje produkty aj štátnym organizáciám.

s.jpg

TASR si stanovuje ceny od buka do buka

Nebude problém skôr v tom, že ide o konkurenciu, a boli by ste radšej, keby žiadna nebola?

Nie, práve naopak. Veľmi rád by som tu mal konkurenciu v podobe súkromnej agentúry, s tým nemám najmenší problém. Obe by sme boli nútené správať sa rovnako, pozerať sa na kvalitu a súťažiť cenou, obe by sme stáli na rovnakej štartovacej pozícii. Keď sme na trhu konkurentmi my a TASR, pričom jej riaditeľ sa 1. januára zobudí s tým, že má „zarobených" 50 miliónov od štátu, je v zásadne inej situácii ako ja, ktorý začínam s číslom nula.

Iste, ale opomínate, že TASR pokrýva aj oblasti, ktoré by SITA nikdy nerobila, lebo sú z pohľadu výnosov nerentabilné.

Napríklad ktoré?

Mnohé regionálne záležitosti a kultúrne akcie. Pre vás sú menšinové žánre nezaujímavé.

Ale to je v poriadku. Nepochybne by sme tie akcie robili, ak by o ne mali médiá záujem a nepokrýval by ich nikto iný. Lenže teraz si to nemôžeme dovoliť, lebo je to naozaj nerentabilné. Na trhu je totiž TASR, ktorá dostane 50 miliónov od štátu bez ohľadu na to, čo vyprodukuje, čo jej umožní predávať svoje produkty za ceny, z môjho pohľadu stanovené od buka do buka. Nemôžem teda v SITA zostaviť regionálnu redakciu so 40 redaktormi, lebo by to bol príliš drahý produkt. Ja taký servis niekomu ponúknem za 50 tisíc mesačne a TASR príde s tým, že ho predá za polovicu. O čom to teda je?

Keby však nebola TASR, vy nebudete pýtať 50, ale možno 200 tisíc.

Iste, ale v takej chvíli nič nebráni tomu, aby sem prišla iná súkromná agentúra a predávala to za 30 tisíc, ak to dokáže robiť lacnejšie. V žiadnej oblasti podnikania predsa nemôže byť zdravá situácia, ak je na trhu len jeden 1.jpgsubjekt. Nemyslím si však, že keby neexistovala TASR, SITA ostane bez konkurencie. Určite by vznikli ďalšie agentúry, svoje pôsobenie by tu posilnila ČTK, prípadne by prišli iné svetové agentúry.

Upozorním na jednu vec - keby sa TASR správala cenovo racionálne, teda s tým, že by nemala v hlave poistku 50 miliónovej dotácie, myslím, že by žiadnu dotáciu ani nepotrebovala. A ak, tak možno desatinovú. Teraz predáva pod cenu, lebo si to môže dovoliť. Rezník v TASR má už 1. januára v danom roku zarobených 50 miliónov, ktoré mu garantuje štát, pričom ide o polovicu jeho rozpočtu. Ako potom môže byť tlačený do efektivity a racionálnej obchodnej politiky? Pokojne sa môže pohrávať skôr s myšlienkou, ako skomplikovať život súkromnej inštitúcii.

Šéf TASR sa chváli, že konečne je v pluse.

Áno, ale už nepovie, že ten jeho plusový hospodársky výsledok za prvý polrok stál daňových poplatníkov 25 miliónov - to je polovica jeho ročnej štátnej dotácie. SITA má za prvý polrok tiež plusový výsledok, ale daňovníkov to nestálo nič.

Rezník spochybnil aj to. Tvrdí, že nikto sa nepýta, ako sa SITA k takému číslu vo výsledkoch dopracovala.

SITA má ako štandardná súkromná firma auditovanú účtovnú uzávierku.

Rezníkove slová sú nezmysel

K tým číslam sa podľa neho dopracovala aj tak, že servis SITA sa povinne odoberal všade tam, „kde mal Fond národného majetku zadrapený necht", keďže v jeho orgánoch bol pán Grošaft zo SITA.

Čítal som to, je to nezmysel. Opticky to tak mohlo vyzerať, pretože v tom čase bola ešte značná časť našich súčasných biznis klientov v štátnych rukách. Boli našimi klientmi vtedy a sú nimi aj dnes, keď ide o čisto súkromné firmy. Dôkazom nezmyselnosti takejto úvahy je fakt, že kladný hospodársky výsledok má SITA aj teraz, keď rozhodne nie je pri moci Dzurindova vláda.

To s tým FNM a povinným odoberaním servisu však bola pravda, nie?

O ničom takom neviem. Môžem k tomu povedať len toľko, že pri moci je Ficova vláda a naše výsledky sú v pluse. Dnešná koalícia pritom určite nie je priaznivcom súkromných médií. Vieme však efektívne pracovať, takže fungujeme.

O koľko odberateľov zo štátnej sféry ste prišli po nástupe tejto vlády?

Nemyslím si, že nastal zásadný odliv „štátnych" či „verejnoprávnych" klientov. A ak by si chcel niekto takto vybavovať osobné účty alebo nebodaj vytvárať ekonomický tlak na súkromné médiá, správal by sa hlúpo a krátkozrako.

Čiže k istému odlivu došlo?

Zatiaľ nedošlo k ničomu, čo by prekračovalo štandardnú obmenu portfólia klientov. Ak sa to začne diať, budeme to musieť riešiť, pretože výpadky vo výnosoch sa musia riešiť vždy. Ale opakujem, keby to štátne či verejnoprávne organizácie naozaj začali robiť, nepovažoval by som to za racionálne manažérske správanie.

Prečo? Obe agentúry ponúkajú podobné výstupy, každá je v niečom lepšia, v niečom horšia, v globále ste na tom s kvalitou podobne.

3.jpgNo, o tom by som sa hádal, SITA má kvalitnejšie výstupy ako TASR. Budem sa teraz chvíľu správať ako daňový poplatník - podľa mňa nie je pravda, že ak niečo nakúpim od štátnej firmy lacnejšie ako od súkromnej, tak som nakúpil dobre. Tobôž, ak ten servis je lacnejší o tretinu, ale horší o polovicu. Okrem toho - prečo by mal občan dotovať TASR dvakrát? Nie je absurdné, že agentúra berie od štátu 50 miliónov a napriek tomu si štátne firmy musia jej servis platiť? Veď to je na hlavu.

Akcionári SITA za jedenásť rokov existencie investovali rádovo desiatky miliónov korún. Za ten istý čas dostala TASR od štátu cez dotácie a tržby od štátnych organizácií takmer jednu miliardu. Vážne netuším, kde tá miliarda skončila. Vidíte nebodaj dvadsaťnásobný rozdiel v kvalite servisov oboch agentúr? Ja nie.

TASR je pre mňa nedôveryhodná

Je servis TASR o polovicu horší ako SITA, ako ste to naznačili?

Celková obsahová ponuka SITA je kvalitnejšia, o tom som presvedčený. A keby som tvrdil niečo iné, akcionári by mi dali. (smiech) A už vôbec si nemyslím, že servis TASR je dvadsaťnásobne lepší, čo by zodpovedalo rozdielu v investíciách súkromníkov do SITA a daňových poplatníkov do TASR.

V čom konkrétne sú horší?

Nechcem sa dotknúť pána Rezníka, ale mám problém s celkovou mierou dôveryhodnosti ich servisu. Viem, ako premýšľajú politici, ktorí štátne organizácie financujú a rozhodujú, kto v nich bude manažérom. Vždy sa budú snažiť ovplyvňovať výstupy.

To ako argument obstojí len čiastočne.

Moja dôvera v objektívnosť spravodajstva TASR je rozhodne nižšia ako u SITA.

Ide len o princíp, alebo máte aj racionálne argumenty?

Dôvera v objektivitu SITA je postavená na tom, že nemá na trhu iný záujem, ako na ňom prežiť a zarábať peniaze. TASR naopak nie je tlačená ekonomicky, jej manažment je priamo závislý od aktuálnej politickej moci, ktorá ho vyberá. Treba si analyzovať servis TASR. Ja k nemu prístup nemám.

Prosím?

Nakupujeme od nich servis len pre potreby monitoringu. Nie sme ich klienti na štandardný odber servisu, lebo od nich nevieme dostať žiadnu cenovú ponuku, na základe ktorej by sme sa mohli rozhodnúť, či ho kúpime alebo nie.

v4.jpg

TASR nás asi nechce ako klienta, Rezník totiž nepotrebuje zarábať

Nechce sa mi veriť, že si vzájomne nekontrolujete servisy.

TASR sme pred časom požiadali, aby nám poskytla cenník pre rôzne alternatívy odoberania ich servisu, nič nám však nedala.

Vlastne tvrdíte, že štátna agentúra odmietla klienta.

Asi nás ako klienta a naše peniaze nechcú a nepotrebujú. Môj osobný pocit navyše je, že žiadny cenník nemajú a ceny dohadujú, ako sa im zachce. To je o tom, čo som už spomínal - šéf TASR má 50 miliónov od štátu istých, a tak nepotrebuje zarábať.

Rezník mi v rozhovore tvrdil, že je to práve SITA, kto dumpuje ceny. Uviedol aj príklad, kedy SITA Slovenskému rozhlasu ponúkla servis za korunu, kým TASR chcela státisíce.

Na to mám jedinú odpoveď - každý, kto vie narátať do päť, nech si zodpovie takúto otázku: Kto si môže dovoliť dumpovať ceny? Ten, kto je na sto percent závislý od obchodných výnosov, alebo ten, kto má dotáciu od štátu vo výške desiatok miliónov?

S tým rozhlasom to nie je pravda?

Každému potenciálnemu klientovi poskytujeme krátkodobý bezplatný prístup k nášmu servisu, aby si ho otestoval pred uzavretím zmluvy, rozhlas nebol výnimkou.

Je alebo nie je pravda informácia o servise pre rozhlas za korunu?

V žiadnom prípade nemal Slovenský rozhlas náš servis za korunu. Ja som generálnym riaditeľom SITA dnes a neviem si predstaviť, že moja obchodná politika môže byť založená na dumpovaní cien. Kto mi zaplatí stratu? Štát?

To by ale znamenalo, že Rezník klamal.

Spýtajte sa jeho. Ja si nemôžem dovoliť dumpovať ceny, lebo som závislý od obchodných výnosov. Iné je stretnúť sa v nejakom tendri a vyhrať nižšou cenou, ale my máme jasný cenník, s ktorým sa dá variovať len po určitú hranicu. Rád by som však videl cenník TASR.

Ceny sú vždy záležitosťou rokovaní s odberateľmi. Ani vy nemáte rovnakú cenu pre Markízu a Joj, pre Nový čas a Sme.

Iste, že je to aj otázka rokovaní, ale najmä transparentných nastavení cenovej politiky. Náš cenník sa odvíja od predajnosti pri printových médiách, od sledovanosti pri televíziách, až potom sa môžeme baviť o konkrétnych podmienkach ako zľavy, dĺžka kontraktu a tak ďalej. Naša cenová politika má teda úplne jasné a transparentné kritériá. Keď s niekým začíname rokovania o cene, každý vie, do čoho ide.

v3.jpg

Ak to pôjde takto ďalej, SITA sa dostane do problémov

Rezník tvrdí, že agentúrne ceny sú u nás desaťkrát nižšie ako v okolitých krajinách. Je to pravda?

Podľa mňa sú tretinové, určite však nižšie, ako by boli, keby na trhu neobchodovala dotovaná agentúra.

Hovoril, že je to dôsledok najmä toho, ako sa tu vzájomne cenovo vybíjate. Raz vraj preto príde ČTK, ktorá porazí oboch.

Nie je to úplne iracionálna úvaha, dokonca si nemyslím, že by jediným možným hráčom mohla byť ČTK. Stačí sa pozrieť na to, ako sa vyvíja trh v Rumunsku alebo v Česku v súvislosti s majiteľmi televízií, ktorí prenikajú na internet, aj do agentúrneho spravodajstva. Keď bude pokračovať táto cenová „súťaž" a umožňovať klientom tlačiť na nižšie ceny, minimálne SITA sa dostane do problémov, pretože TASR má k dispozícii tých 50 miliónov - alebo 61 miliónov ako minulý rok, alebo 100 miliónov, podľa potreby - od štátu, ktoré jej umožnia fungovať, nech by sa dialo čokoľvek. Keby sme sa správali racionálne a neviedli vojny, ktorým nerozumiem, bolo by to lepšie. Ja na tom naozaj nemám záujem. Nemusíme sa mať radi, nemusíme spolupracovať, hoci môžeme, ale mali by sme fungovať v rámci transparentných a racionálnych pravidiel. Nemôžeme si podávať ruky a zároveň sa podrážať nohami.

Čo sa teda musí zmeniť?

Správanie TASR.

V čom?

V tom, že bude obchodovať na základe transparentných a jasných podmienok, teda za reálne ceny.

S tým vy nič nespravíte.

Iste, maximum, o čo sa môžem pokúsiť, je nastavenie korektných vzťahov s TASR, pokiaľ o ne bude záujem na druhej strane. Keby som ale ja bol manažérom štátnej firmy, správal by som sa tak, aby to bolo vo verejnom záujme, teda aby som nemíňal viac peňazí daňových poplatníkov, ako je nevyhnutné. Teraz to tak nie je.

Zaujímavé, že existencia TASR vám prekáža, ale STV a SRo nie.

V prípade STV a rozhlasu je to naopak ako u TASR - je zadefinovaná verejná služba a na jej naplnenie sú zriadené samostatné inštitúcie, ktoré si z väčšej časti financujú daňoví poplatníci priamo, pričom majú prístup k obsahu. V prípade TASR ide zatiaľ o štátnu „obchodnú" firmu, ale aj po jej premene na verejnoprávnu inštitúciu to nebude tak, že občania budú mať plný prístup k obsahu, za ktorý si platia.

Prístup majú - cez iné médiá.

Áno, ale to je sprostredkovaný prístup. Musia si tie médiá kúpiť, inak sa k informáciám nedostanú. Platia teda dvakrát - vo forme dotácií od štátu, aj vo forme kúpy novín či poplatkov za televíziu alebo rozhlas. Za STV a SRo platíte len raz. To je podstatný rozdiel.

v5.jpg

Fúzia TASR a SITA, ako ju navrhuje Rezník, by ešte viac deformovala trh

Rezník vraví, že východiskom do budúcnosti je fúzia TASR a SITA s tým, že pôjde o verejnoprávnu agentúru typu ČTK. Asi s ním nebudete súhlasiť.

Nebudem. Štandardná fúzia sa totiž robí tak, že súkromná firma zhltne štátnu, nepoznám veľa príkladov, keď to bolo naopak - ak sa nemáme baviť o znárodnení. Chápal by som, keby z TASR vznikla akciovka, ktorá sa časom otvorí súkromným investorom, vtedy by SITA, podobne ako viacerí ďalší záujemcovia, zvažovala, či do toho ísť. Na existenciu verejnoprávnej agentúry nevidím žiadny dôvod. Navyše by tá fúzia nijako neriešila problémy na trhu. V tej chvíli by sem prišiel iný silný hráč.

Rezníkova predstava je taká, že by sa v prípade fúzie pri nižších nákladoch dokázala produkovať vyššia kvalita.

Nemyslím si, že pre používateľov informácií z agentúr by bolo z hľadiska kvality dobré, ak by bol na trhu len jeden subjekt, a je jedno, či súkromný alebo štátny.

Veď pred chvíľou ste sám povedali, že by prišiel iný hráč, a ešte predtým, že nikto nikomu nebráni, aby založil ďalšiu súkromnú agentúru.

Jasné, ale fúzia nerieši situáciu neštandardných pomerov na našom trhu, pretože ak by to prebehlo podľa predstáv pána Rezníka, akurát by sa ten neštandard prehĺbil - bol by tu ešte silnejší verejnoprávny subjekt, ktorý by dokonca viac deformoval cenovú politiku ako dnes, hoci možno opačným smerom.

Ako teda vnímate slová šéfa TASR?

Ako odkazy niekam na Ministerstvo kultúry a do šíreho sveta. Z pohľadu kvality a ceny by jeho návrh určite nebol racionálnym riešením aktuálnych problémov.

Nízke platy v SITA vyplývajú z deformovania cien TASR

Koľko má SITA zamestnancov?

Okolo 130 stálych spolupracovníkov, z toho asi 80 percent výkonných redaktorov. Zvyšok je výkonný aparát a manažment.

Aké sú nástupné platy žurnalistov?

Podobné ako v TASR, teda okolo 18 až 20 tisíc.

Nie je to na súkromnú firmu v Bratislave málo?

Samozrejme, že je to málo. Ale pokiaľ existuje deformovaná cenová politika TASR pri predaji produktov, z čoho do istej miery vyplývajú aj naše výnosy, nemôžeme dávať viac.

Čo fluktuácia?

Keď som prichádzal, myslel som si, že s ňou máme väčší problém. Vzhľadom na náročnosť tejto práce a nevysoké ohodnotenie to nie je až také zlé, pohybuje sa pod desať percent, aj to som možno prestrelil. Skoro tretina osadenstva je v SITA od jej začiatkov, čo považujem za pozitívne. Je tam príjemná atmosféra, sme skôr rodinná firma. Keďže nevieme ponúknuť viac financií, snažíme sa aspoň o vytvorenie príjemného pracovného prostredia, najmä z pohľadu komunikácie s ľuďmi. Nefunguje tam žiadna dramatická hierarchia, fungujeme ako rodina, to chcem zachovať aj pre budúcnosť.

Svojho času napadol SITA Slovenský syndikát novinárov, dokonca tam chcel poslať kontrolu, pretože sa redaktori sťažovali na to, že sú zamestnávaní ako živnostníci, čo im v kombinácii s relatívne nízkymi mzdami nevyhovovalo. Ako to skončilo?

Syndikát si v istom období jednoducho hľadal svoju vlastnú náplň a vyvolal z vlastnej iniciatívy istú kontrolnú aktivitu voči médiám. Netýkalo sa to len našej agentúry, nebolo to na základe sťažností našich ľudí. Spôsob, akým SITA spolupracuje so svojimi redaktormi, je plne v súlade so Zákonníkom práce a s ďalšími zákonmi.

Nech štát vypíše tender, radi sa ho zúčastníme

Prečo je SITA proti premene TASR na verejnoprávnu inštitúciu?

7.jpgLebo už dnes sa vie, koľko bude stáť tá verejná služba, pričom nikto nezadefinoval, o čo konkrétne ide. S číslami sa narába vopred, čo je postavené na hlavu. Pokiaľ to bude zadefinované v tom zmysle, že pôjde o službu, ktorú dnes TASR robí pre štátne organizácie, naceníme si ju aj my, a budeme sa pýtať, prečo potrebujeme TASR, ktorá to chce dodávať za niekoľkonásobne vyššiu cenu, akú vieme ponúknuť my. Som hlboko presvedčený, že rovnaký servis dokážeme vyrábať oveľa lacnejšie.

Obrat SITA je napríklad nižší ako obrat TASR s 50 miliónovou dotáciou. Z pohľadu obchodných výnosov sme však úplne jasne pred nimi. Nech teda štát pokojne povie, čo má byť obsahom verejnej služby, ale nech nehovorí, že na to potrebuje práve TASR. Nech vypíše tender, radi sa ho zúčastníme.

Koľko očí vidí správu zo SITA skôr, ako vyjde von?

Prvá vec je, že musíte mať kvalitných a vyškolených redaktorov. Vedúci redaktor by mal na akciu vyslať novinára, ktorý aspoň tuší, kam a prečo ide. U nás pracujú len takí, ktorí to vedia. Sú to vzdelaní a gramotní ľudia, ktorí vedia spracovať informácie do podoby, ktorá môže ísť na verejnosť.

Kontroluje všetky správy aj vydávajúci redaktor každej redakcie?

Áno, ten by mal byť skúseným editorom so širokým záberom. Musí byť schopný odchytiť štylistické, gramatické aj faktické chyby. Nevidím dôvod, aby jednu správu riešilo povedzme päť ľudí.

Prečo má potom SITA viac gramatických chýb a preklepov ako TASR či ČTK?

Do značnej miery je to spôsobené cenovým tlakom na znižovanie nákladov. Jeden redaktor musí vyrobiť pomerne vysoký objem správ za deň, jeden vydávajúci redaktor ich musí vo veľkom množstve skontrolovať, ide teda o cenu za objem a rýchlosť, akou to robíme. Tieto chyby by sa nemali stávať, budeme pracovať na ich odstránení.

Rezník hovorí, že TASR má lepší videoservis ako vy. Súhlasíte s ním?

Ich videoservis som ešte ani nevidel. (smiech) Ale nie, vtipkujem, viem, že už vo výročnej správe za rok 2007 deklarovali, že sú pripravení spustiť ho. Od septembra ho chcú aj predávať, som teda veľmi zvedavý na jeho 6.jpgcenové nastavenie. Keďže sa doň ešte pred mojím príchodom pustila aj SITA, mám presnú predstavu, za koľko sa dá v skutočnosti robiť. Pozrieme sa na to koncom roka, keď naplním môj rozvojový projekt, Rezník totiž tvrdí, že dovtedy budú v danom segmente lídrami.

Rozumiem tiež, že vlastný videoobsah už majú aj vydavateľské domy či veľké portály, trebárs Sme.sk, ale bol by som rád, keby to dospelo do štádia, že SITA bude ponúkať kvalitný základný spravodajský videoservis, čo bude pre vydavateľov lacnejšie, ako keď si ho vyrobia sami. Vydavatelia nech si vyrábajú vlastný exkluzívny obsah, nevidím dôvod, aby sa pri videu opakovalo to, čo pri textovom spravodajstve - že na tlačovke politikov je dvadsať novinárov, ktorí si z nej donesú rovnaký typ informácie. To je pridrahý spôsob, ja chcem presvedčiť klientov, že sme schopní dodať im „základnú povinnú jazdu", a ušetrené sily a prostriedky nech investujú do obsahu, ktorý ich bude odlišovať od konkurencie.

Poznámka: Rozhovor bol autorizovaný, Miro Kollár doplnil niektoré vyjadrenia bez zmeny zmyslu pôvodných odpovedí.

Medzititulky: Redakcia

Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  3. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  4. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  5. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  6. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  7. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  8. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  9. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  10. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  1. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 590
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 291
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 112
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 847
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 5 681
  6. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 5 030
  7. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 655
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 486
  9. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 3 213
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 289

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Eset: Získal lukratívny areál, spolumajitelia majú noviny a možno budúcu stranu

Nadácia Zastavme korupciu, za ktorou stojí zakladateľ Esetu, odhalila predražené nákupy nemocnice, ktorej bývalý areál teraz firma získala.

EKONOMIKA

U. S. Steel namieta sudcov: Hovorili skôr, než mali

Majetok súd zaistil bez toho, aby to poriadne vysvetlil.

KOMENTÁRE

Pravicová vláda nebude. Môže za to Kotleba s Ficom?

Sulík s Matovičom odkázali, že Fico je väčšie zlo než extrémizmus.

ŠPORT

Futbalisti žijú iný svet. Už to môžem potvrdiť, vraví Šebo

Keď vidí hráčov filmovať, tak sa smeje.

Neprehliadnite tiež

OĽaNO chce mládežnícke organizácie spolufinancovať odvodom z hazardných hier

Systém by mal fungovať podobne ako v prípade podpory v oblasti športu.

Zábery lietajúceho auta zaujali aj zahraničie

Správy, ktoré tento týždeň oslovili medzinárodnú komunitu na najväčšom spravodajskom webe o Slovensku v angličtine.

Na severe Slovenska stúpajú hladiny riek, SHMÚ varuje pred povodňami

Najvyššia výstraha, tretí stupeň, platí pre okres Čadca.

Eset: Získal lukratívny areál, spolumajitelia majú noviny a možno budúcu stranu

Nadácia Zastavme korupciu, za ktorou stojí zakladateľ Esetu, odhalila predražené nákupy nemocnice, ktorej bývalý areál teraz firma získala.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop