Polívka a Šišková dostali ceny na plzenskom festivale českých filmov
Praha 24. apríla (TASR) - Úspech z tohtoročného udeľovania ocenenia Český lev si v pondelok v Plzni zopakovali hlavní protagonisti filmu Jana Hřebejka Musíme si pomáhať - slovenská herečka Anna Šišková a český herec Bolek Polívka. Na úvod bilančnej súťažnej prehliadky českých filmov Finále si prevzali ceny pre najlepších hercov, píše dnešné vydanie českého denníka Lidové noviny (LN). O najlepších hereckých výkonoch každoročne rozhodujú svojím hlasovaním čitatelia časopisu Cinema.
Predstavitelia manželov Čížkových z Hřebejkovej úspešnej vojnovej tragikomédie si už za svoje výkony odniesli Českých levov, ktorými ich ocenila Česká filmová a televízna akadémia v marci tohto roku. Predsedom odbornej poroty 14. ročníku bilančného festivalu domácej filmovej tvorby Finále, ktorý potrvá do nedele 29. apríla, je herec Jan Tříska. Porota spolu s divákmi v hlavnej súťaži posúdi celkovo dvadsať celovečerných hraných filmov uplynulého roku.
Festival ponúkne aj celý rad filmových blokov, besied tvorcov s divákmi a sprievodné semináre.
Česi sa majú stále lepšie ako Slováci, Poliaci a Maďari
Praha 24. apríla (TASR) - Česi sa majú stále lepšie ako Poliaci, Maďari a Slováci, ale už nie o toľko ako pred desiatimi rokmi. Zatiaľ čo susedia ČR sa posunuli o kus dopredu, Česi podľa denníka Mladá fronta Dnes (MfD) prešľapujú na mieste a nedošlo k naplneniu niekdajších sľubov súčasných politikov. Podľa denníka sa kvalita života v ČR za posledných desať rokov výrazne zlepšila, od roku 1990 sa však životná úroveň zlepšila sotva dvojnásobne v porovnaní s prognózami, ktoré očakávali trojnásobný rast.
V Maďarsku, Poľsku a na Slovensku je podľa denníka spoločnosť viac rozdelená na chudobných a bohatých, zatiaľ čo v ČR stále dominuje silná stredná vrstva. Nenaplnili sa však optimistické očakávania, že Česi sa vzdialia Poliakom, Maďarom a Slovákom natoľko, že dlho pred nimi sa stanú súčasťou Európskej únie (EÚ). Výsledkom je, že zázrak sa v ČR nekonal, ale neprišla ani ekonomická apokalypsa. Ako dodáva denník, Rakúsku sa však ČR na čele s premiérom Milošom Zemanom rozhodne nepribližuje.
Slováci s obľubou hovoria, že v ČR sa žije lepšie. V SR je alarmujúca miera nezamestnanosti, relatívne nízke príjmy, vyššie ceny spotrebného tovaru a niektorých služieb a ľudí najviac trápi práve drahota. Cez víkendy v nákupných strediskách za hranicami rieky Morava nie je slovenčina ničím neobvyklým, aj keď záujem o nákupy za hranicami postupne opadá s príchodom supermarketov na Slovensko. Aj keď v centre Bratislavy je možné vidieť luxusné autá rôznych značiek a v prestížnych štvrtiach rastú honosné vily, priemerná mzda ani v Bratislave neprekračuje hranicu 12.000 korún českých a v ostatných regiónoch je to ešte horšie.
Nezamestnanosť v celoštátnom meradle dosahuje 20 percent a výdavky slovenských domácností zatiaľ ešte stále odľahčujú dotované ceny energií a nájomného.
SR zrejme neuzavrie tento rok kapitolu životné prostredie
Brusel 24. apríla (TASR) - Slovensko nemá v tomto roku šancu uzavrieť v prístupových rokovaniach s Európskou úniou (EÚ) kapitolu životné prostredie, pretože má obrovské problémy v administratívnych kapacitách a finančnom zabezpečení príslušného rezortu. Povedal to námestník šéfa Generálneho riaditeľstva Európskej komisie (EK) pre životné prostredie Jean-Francois Verstrynge.
"Nehovorím, že na Slovensku nie je politická vôľa, ale chýbajú ľudia a peniaze," povedal Verstrynge na stretnutí s novinármi z kandidátskych krajín. Slovenský minister životného prostredia László Miklós sa podľa neho márne snaží o posilnenie administratívnych kapacít a získanie dodatočných finančných zdrojov, pretože nenachádza odozvu u svojich partnerov.
"Nie je to nič nové a jasne sme na to upozornili už vo vlaňajšej hodnotiacej správe o pokroku Slovenska," dodal Verstrynge s tým, že Slovensko bude len ťažko môcť v tomto roku uzavrieť náročnú kapitolu životné prostredie. Naopak šancu zbaviť sa tohto súboru legislatívy EÚ už v prvom polroku počas švédskeho predsedníctva majú podľa neho Maďarsko, Česká republika či Estónsko, ďalšie krajiny s výnimkou Bulharska, Rumunska a SR by mali kapitolu životné prostredie zvládnuť počas belgického predsedníctva v druhej polovici roku. Slovinsko kapitolu uzatvorilo ako prvé už v marci, keď mu EÚ akceptovala tri prechodné obdobia. Verstrynge potvrdil ochotu EÚ povoliť kandidátskym krajinám niektoré prechodné obdobia v tých oblastiach, ktoré si vyžadujú obrovské investície. Zdôraznil ale, že Brusel nemôže akceptovať všetky žiadosti a v požadovanej dĺžke.
Slovensko, ktoré kapitolu otvorilo v marci, žiada o deväť prechodných období. Najdlhšie z nich v oblasti čističiek odpadových vôd má podľa predstáv Bratislavy trvať do 31. decembra 2015.
Slovenský mediálny magnát zakladá politickú stranu
Viedeň 24. apríla (TASR) - Slovenský mediálny magnát Pavol Rusko, ktorého označujú často aj za slovenského Berlusconiho, zakladá vlastnú stranu s názvom Aliancia nového občana (ANO).
Skratka strany pripomína slovenský súhlas, jej základné programové heslá "práca, zdravie, vzdelanie, bezpečnosť" prezentované v nedeľu, potvrdzujú, že na Slovensku vzniká "kozmopolitný" politický subjekt, píše dnešné vydanie liberálneho rakúskeho denníka Der Standard.
Predstavitelia tradičných strán na Slovensku však vítajú novú stranu s obavami. Rusko má totiž v rukách nite súkromnej televízie Markíza, ktorá okrem toho, že ovláda mediálny trh na Slovensku, bola aj doteraz považovaná za politický mocenský faktor.
Už v roku 1998 mala práve táto televízna stanica rozhodujúci podiel na volebnej porážke populistického premiéra Vladimíra Mečiara, pokračuje denník a zároveň konštatuje, že Pavol Rusko sa už pred mesiacmi vzdal formálne vedenia televízie, avšak aj naďalej ho vedno so svojimi novinovými prílohami využíva na politické účely. Rastúce dominantné postavenie televízie Markíza na reklamnom a mediálnom trhu považujú mnohí na Slovensku už dlhšie za nebezpečie pre demokraciu. Pre zákazníkov, objednávajúcich si reklamné šoty sa už neopláca nadviazať kontakty s menšími stanicami. Markíza im totiž za najvýhodnejšie ceny poskytne oveľa viac priestoru.
Podľa názoru masmediálnych expertov môžu ďalšie súkromné stanice vznikať len s pozhovením Markízy alebo ako jej dcérske firmy, pokračuje rakúsky denník. Rusko síce všetky zásahy TV Markíza do novej strany odmieta a vyhlasuje, že by to bolo kontraproduktívne tak pre televíziu, ako aj pre novú stranu. Tomuto ubezpečovaniu však nezodpovedal obsah nedeľňajšej hlavnej spravodajskej relácie Markízy.
Aj keď sa už v deň prezentácie nového politického subjektu vyjadrili prakticky všetky parlamentné strany k Aliancii nového občana odmietavo, ani jeden z týchto negatívnych ohlasov sa v správach Markízy neobjavil. Namiesto toho okorenili moderátori Markízy spravodajský materiál o najdôležitejších reprezentantoch novej strany slovami, že ANO "je skutočnou alternatívou pre slovenských voličov."
Prestupom bývalého automobilového pretekára Jirku Malchárka z malej koaličnej Strany občianskeho porozumenia vicepremiéra Pavla Hamžíka do ANO získal dokonca nový politický subjekt aj prvý poslanecký mandát v slovenskom parlamente, poznamenáva na záver Der Standard.
Spory o pozemky v oblasti Kasárna neovplyvnia vzťahy SR a ČR
Praha 24. apríla (TASR) - Spory týkajúce sa pozemkov na hraniciach medzi SR a ČR v Javorníkoch, v rekreačnej oblasti Kasárna, by nemali zhoršiť vzťahy medzi Prahou a Bratislavou - momentálne je to vec nezávislých súdov.
Ako uviedol pre TASR hovorca českého ministerstva zahraničných vecí Aleš Pospíšil, "v tejto chvíli je zrejme intervencia diplomacií oboch krajín bezpredmetná, v tejto chvíli musia rozhodnúť súdy". V českej tlači sa nedávno objavili informácie, že o hraniciach medzi SR a ČR v tejto oblasti sa bude opätovne rokovať. Podľa Pospíšila ministerstvo zahrnulo tento problém do agendy, hovorilo o tom s novým veľvyslancom SR v Prahe Ladislavom Ballekom.
Pospíšil nevylúčil, že na najbližšom stretnutí na najvyššej úrovni predstaviteľov SR a ČR sa o tejto otázke bude hovoriť. Tento problém sa však musí najskôr vyriešiť na súdnej úrovni, dodal. Podľa signálov, ktoré má Praha k dispozícii, slovenská strana akékoľvek návrhy týkajúce sa zmeny hraníc vníma ako neopodstatnené. České ministerstvo zahraničných vecí celý prípad sleduje a má k dispozícii materiály športových klubov na Morave, ktoré majú majetky na slovenskej strane hraníc.
"Nedokážem si predstaviť, že by v najbližšom období došlo k nejakej zmene štátnych hraníc, že by sa nejaké mesto, obec, či oblasť spadajúca pod SR zrazu objavila na českej strane a naopak," dodal Pospíšil. Jiří Hájek z ministerstva vnútra ČR pre TASR uviedol, že o pričlenenie Kasáren sa jeho rezort snaží od roku 1993. Česká delegácia v spoločnej rozhraničovacej komisii preto navrhla preložiť štátne hranice na hrebene Javorníkov a pričleniť tak lokalitu Kasárna k územiu ČR. Po dlhých rokovania v roku 1994 slovenská vláda tento návrh zamietla. V máji 1998 česká strana podala opätovne návrh na pričlenenie chatovej oblasti alebo aspoň jej časti k území ČR. Po takmer dvojročnom vnútroštátnom prerokovávaní slovenská strana uviedla, že predmetný návrh považuje za neopodstatnený, vecne a právne neodôvodnený.
Hájek súvislosti s tým zdôraznil, že v tejto oblasti funguje nadštandardný režim, ktorý z dôvodu pripravovaného vstupu ČR so EÚ bude potrebné prehodnotiť. Spor sa týka územia v oblasti Javorníkov v rekreačnej oblasti Kasárna, kde sídli asi 300 českých vlastníkov chát a rekreačných zariadení a ktoré po rozdelení federácie zostalo Slovensku. Vzťahy medzi chatármi a slovenskými úradmi nedávno vyvrcholili sporom o pozemky pod a medzi chatami českých vlastníkov, pretože obecný úrad v Makove ich predal súkromníkom zo Slovenska bez toho, aby najskôr oslovil chatárov.
Bukurešť kritizuje v Budapešti prerokúvaný zákon o zahraničných Maďaroch
Bukurešť 24. apríla (TASR) Rumunský prezident Ion Iliescu, vláda i krajne pravicová Strana veľkého Rumunska (PRM) dnes odsúdili návrh zákona, ktorým chce Budapešť príslušníkom maďarskej menšiny žijúcim v susedných krajinách udeliť osobitné práva.
"Tento zákon obsahuje diskriminujúce prvky vo vzťahu k Rumunom a Rumunov maďarského pôvodu by tiež mohol dostať do nepríjemných situácií," vyhlásil Iliescu. Návrh zákona, ktorý od 19. apríla prerokúva maďarský parlament, počíta s pomocou pre zahraničných Maďarov v oblasti zamestnania, vzdelávania a lekárskej starostlivosti. Podľa názoru PRM zákon posudzovaný v Maďarsku "vyvolá napätie a poškodí suverenitu zainteresovaných štátov". Formou komuniké PRM žiada vedenie štátu, aby zabránilo nastoľovať v Rumunsku zákony inej krajiny.
PRM žiada prijatie zákona, ktorý by všetkým občanom využívajúcim výhody poskytované Budapešťou zakázal zastávať v Rumunsku verejnú funkciu. Rumunský premiér Adrian Nastase sa v pondelok nechal počuť, že nevie, podľa "akého kľúča bude Budapešť triediť osoby, ktoré o sebe prehlásia, že majú maďarský pôvod".
Nastase varoval, že ak Európska únia zákon o maďarských krajanoch odobrí, začne aj Rumunsko zvažovať prijatie podobnej zákonnej normy vzťahujúcej sa na rumunskú menšinu v susedných štátoch. Podobne ako politici je k zákonu o zahraničných Maďaroch kritická aj rumunská tlač.
Napríklad nezávislý denník Jurnalul National o ňom píše v článku s titulkom: "Budapešť bude potrebovať detektor Maďarov". Návrh zákona sa týka 1,7 milióna osôb maďarskej národnosti žijúcich v Rumunsku, 600.000 príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku, 350.000 Maďarov v Juhoslávii, 200.000 na Ukrajine, 22.000 v Chorvátsku, 17.000 v Rakúsku a 10.000 v Slovinsku. Krajania žijúci v susedných štátoch by mohli na základe tzv. maďarského preukazu využívať isté úľavy na území Maďarskej republiky, a to v oblasti školstva, kultúry a vedy, ale aj vo sfére cestovania, zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva.
Maďarská vláda predpokladá, že v prípade schválenia zákona parlamentom by si táto norma v roku 2002 vyžiadala náklady v celkovej výške 6-6,5 miliardy forintov. Do rozpočtu by sa však pri vydaní asi 50.000 až 60.000 pracovných povolení pre krajanov prostredníctvom daní a rôznych poplatkov mohlo vrátiť 4,5-5 miliárd forintov. Rozdiel vo výške 1-1,5 miliardy forintov by sa uhradil zo všeobecnej rozpočtovej rezervy.
Rómovia sa musia v Belgicku uskromniť so 150 korunami na týždeň
Brusel 24. apríla (TASR) - Všetci slovenskí Rómovia, ktorí prichádzajú do Belgicka so žiadosťou o politický azyl, sú umiestňovaní do prijímacích centier, kde nedostávajú žiadnu finančnú pomoc, iba stravu a vreckové v prepočte asi 150 korún na týždeň. Ich žiadosti vybavujú úrady v zrýchlenom konaní, ktoré nepresiahne tri týždne, keďže ich spravidla automaticky považujú za nepodložené. Slovensko má totiž v Belgicku štatút bezpečnej krajiny.
Podľa informácií TASR nedostal z viac ako 2000 slovenských Rómov, ktorí prišli do Belgicka v uplynulých rokoch, politický azyl ani jeden žiadateľ. "Odmietnutí žiadatelia tu nemajú žiadnu budúcnosť," zdôrazňuje koordinátor Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) v belgickom Gente Wim Vankerkhove, ktorý sa stará aj o slovenských Rómov.
Po zamietnutí žiadosti prichádza príkaz na opustenie krajiny. Belgické úrady tvrdia, že Rómom nedávajú peniaze na cestu späť, ale výlučne letenky. IOM pomáha pri odchode z Belgicka tým slovenským Rómom, ktorí prišli ešte počas platnosti starých azylových pravidiel. V Gente ich stále žije vyše tisíc.
Odchod s pomocou IOM je pre nich podľa Vankerkhoveho prijateľnejším riešením, ako ilegálne zotrvanie v krajine. V rámci programu IOM dostanú totiž dobrovoľní navrátilci okrem letenky aj finančnú prémiu 10.000 frankov. To všetko však až na letisku a po prechode cez colnicu, aby sa zabránilo zneužitiu peňazí.
Organizácia však teraz pripravuje výrazné zníženie tejto "odmeny", aby odradila prípadných záujemcov o príchod do Belgicka. Podľa štatistík, ktoré TASR poskytol Úrad pre cudzincov v Bruseli, prišlo v januári do Belgicka 74 slovenských Rómov, vo februári iba 19, v marci 63 a za prvých 20 aprílových dní vyše 100.
Pozoruhodné je, že s výnimkou februára chodili Rómovia do Belgicka v pomerne veľkých počtoch aj pred zrušením vízovej povinnosti k 10. aprílu. Belgické úrady sú prílevom slovenských utečencov v posledných dňoch znepokojené o to viac, že nové azylové pravidlá platné od začiatku roka podľa nich pomerne úspešne fungujú. Zatiaľ čo vlani zaznamenávali denne asi 450 nových žiadostí o azyl, tento rok je to v priemere menej ako 70.
Minister vnútra Antoine Duquesne chce tento týždeň vyslať prostredníctvom slovenských médií v Bruseli na Slovensko jasný signál, že žiadatelia o azyl zo SR nemajú v Belgicku žiadnu šancu. Zároveň bude varovať, že ak sa prílev utečencov nezastaví, požiada Európsku úniu (EÚ) o možnosť obnoviť vízovú povinnosť pre SR. Tú muselo Belgicko zrušiť k 10. aprílu na základe nariadenia EÚ o spoločnom zozname krajín, ktorých občania nepotrebujú pri cestách do únie víza. Na zozname je aj Slovensko. Amsterdamská zmluva však členským štátom EÚ umožňuje v prípade mimoriadnych udalostí (napr. neúnosný nárast počtu utečencov) žiadať o dočasnú výnimku. Ak by sa Brusel rozhodol pre takýto krok, musel by o to požiadať Radu EÚ (rozhodovací orgán zložený z ministrov členských krajín), tá by sa obrátila na Európsku komisiu, ktorá by preskúmala belgické argumenty a vypracovala návrh rozhodnutia. To by musela dvojtretinovou väčšinou schváliť opäť Rada EÚ, pričom zavedenie vízovej povinnosti by bolo obmedzené na šesť mesiacov. Ide o pomerne zložitý proces, ak by však azylová turistika slovenských Rómov pokračovala aj do ďalších štátov Európy, Brusel by mohol bez problémov získať podporu svojich partnerov v rámci pätnástky. Navyše by o dočasné zavedenie víz mohli požiadať zároveň aj ďalšie krajiny.
Maďarská tlač informuje o návšteve slovenského premiéra v Budapešti
Budapešť 24. apríla (TASR) - Väčšina mienkotvorných budapeštianskych denníkov sa dnes spravodajsky venuje pondelkovej jednodňovej oficiálnej návšteve predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu v Maďarsku. Aktuálne informácie sa v ich on-line vydaniach objavili v niektorých prípadoch už v priebehu pondelka, keď sa návšteve venovali aj maďarské elektronické masmédiá.
Pod názvom Spolupráca s Bratislavou s podtitulom Dzurinda považuje niektoré články návrhu zákona o štatúte (Maďarov v susedných štátoch) za problematické informuje o návšteve slovenského premiéra a jeho rokovaniach s maďarským partnerom Viktorom Orbánom denník Magyar Nemzet, ktorý materiál ilustruje aj fotografiou. Autor István Pataky v ňom informuje o témach slovensko-maďarských rozhovorov, o podpísaní dvoch dokumentov a osobitne o obavách predsedu vlády SR z niektorých pasáži v budapeštianskom parlamente prerokúvaného návrhu zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch. Súčasne prináša aj reakciu Viktora Orbána, ktorý na tlačovej konferencii vyjadril opačný názor.
Na stránkach Magyar Nemzet nechýbajú ani informácie o zámere oboch strán konzultovať stanoviská súvisiace s požiadavkou niektorých členských krajín EÚ na zavedenie prechodného obdobia v sfére voľného pohybu osôb, respektíve o tézach, ktoré Orbán prezradil z pripravovaného maďarského návrhu k tejto problematike. Konzervatívny denník venuje pozornosť aj obchodnej a hospodárskej spolupráci, ktorej pripisujú veľký význam obe strany, menšinovej problematike, ako aj pripravovaným stretnutiam oboch premiérov v bližšie neurčenom májovom termíne, keď by ústrednou témou mal byť rozvoj infraštruktúry, a 1. septembra, keď sa stretnú na slávnostnom otvorení generálneho konzulátu SR v Békešskej Čabe.
Podľa rovnakého denníka v Budapešti dostali v pondelok list slovenskej strany, ktorá v ňom avizuje pripravenosť rokovať na expertnej úrovni o variantoch realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v kauze vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros. Ide o reakciu na návrhy, ktoré zaslal SR pred troma týždňami splnomocnenec vlády Maďarskej republiky pre dunajskú problematiku László Székely, uvádza Magyar Nemzet.
Aj ďalšie denníky i informačný internetový server Korridor zdôrazňujú obavy predsedu vlády SR z niektorých pasáží zákona o zahraničných Maďaroch a pripomínajú, že rumunský premiér Adrian Nastase ho v Bukurešti označil za prejav etnickej diskriminácie.
O slovách Dzurindu z tlačovej konferencie v Budapešti veľmi precízne informuje liberálny Magyar Hírlap, ktorý zároveň konštatuje, že podľa Orbána zákon prispeje skôr k stabilite regiónu, než negatívne ovplyvní vzťahy Maďarska so susedmi. Želali by sme si krajiny, respektíve región, v ktorom občania budú pokojne spolunažívať a nebudú sa medzi nimi robiť rozdiely ani na etnickom, ani na náboženskom princípe, parafrázuje slová Mikuláša Dzurindu Magyar Hírlap.
Aj liberálny denník pripomína, že obaja premiéri sa venovali menšinovej problematike, vrátane opätovného posúdenia problematiky parlamentného zastúpenia menšín slovenskou stranou a prísľubu Budapešti o hľadaní riešenia na princípe tzv. pozitívnej diskriminácie, užšej spolupráci pri riešení rómskej otázky. Zaoberali sa aj možnosťami ďalšieho zintenzívnenia obchodnej a hospodárskej spolupráce a otázkami euroatlantickej integrácie. Pokiaľ ide o vodné dielo na Dunaji, obe strany sa vyjadrili za pokračovanie rokovaní na expertnej úrovni, ktoré by podľa dostupných informácií mali pokračovať plenárnym zasadaním v Bratislave.
Pod dramatickým titulkom Zákon o štatúte (Maďarov žijúcich v susedných štátoch) spôsobuje napätie medzi Budapešťou a Bratislavou, ale v podobnom duchu informovalo o slovensko-maďarskom summite na úrovni premiérov aj internetové vydanie najčítanejšieho maďarského denníka Népszabadság opierajúc sa o servis národnej agentúry MTI. Netajené obavy Mikuláša Dzurindu, ktorý ich konkretizoval iba pri stretnutí medzi štyrmi očami s Orbánom, boli v centre pozornosti aj v prípade spravodajstva súkromnej televíznej spoločnosti TV2.
Figeľ: Slovensko je pripravené uzatvoriť ďalšie kapitoly
Brusel 24. apríla (TASR) - Slovensko by mohlo v nasledujúcich mesiacoch uzavrieť v prístupových rokovaniach s Európskou úniou kapitoly telekomunikácie, sociálna politika a zamestnanosť, právo obchodných spoločností a colná únia. Po dnešných rokovaniach v Bruseli to povedal hlavný slovenský vyjednávač s EÚ Ján Figeľ. Hoci podľa neho nie je dobré predbiehať udalosti, vývoj je objektívny a slovenská pripravenosť svedčí o tom, že by sa tieto kapitoly malo podariť uzavrieť.
"Nevylučujem ďalšie a aj si želáme uzavretie ďalších kapitol. Tam je však už potrebný väčší pokrok aj na strane EK a pätnástky pri hľadaní spoločnej pozície alebo kompromisov pri prechodných obdobiach," povedal Figeľ.
Malo by ísť najmä o kapitoly voľné poskytovanie služieb a voľný pohyb kapitálu, v ktorých Slovensko žiada prechodné obdobia. Doteraz Slovensko otvorilo 23 kapitol európskej legislatívy, z ktorých 12 predbežne uzavrelo. Ďalšie kolá prístupových rokovaní sú naplánované na 17. a 18. mája a polovicu júna.
Na májovom kole chce Figeľ intenzívne rokovať najmä o telekomunikáciách, sociálnej politike a voľnom poskytovaní služieb. "Poskytli sme všetky potrebné dodatočné informácie a lopta je na strane komisie a členských štátov," uviedol Figeľ, ktorý sa stretol so šéfom Generálneho riaditeľstva EK pre rozšírenie Enekom Landaburuom a belgickým veľvyslancom pri EÚ Fransom van Daelem. Figeľ dnes potvrdil, že Slovensko bude v kapitole voľný pohyb kapitálu trvať na žiadosti o 10-ročné prechodné na nákup pôdy cudzincami.
Pôvodne Bratislava žiadala aj o päťročný odklad nákupu nehnuteľností za účelom sekundárnych rezidencií, túto žiadosť však stiahla. "Slovensko sa potrebuje stávať viac atraktívnym, rozhýbavať aj trh s nehnuteľnosťami, ale zase chrániť to, čo považujeme za citlivé, a to je predovšetkým poľnohospodárska a lesná pôda," vysvetlil slovenský vyjednávač.
Večer vystúpi Figeľ v zahraničnom výbore Európskeho parlamentu, kde ambície Slovenska v prístupovom procese predstaví poslancom.
Meganck: Slovensko nemá väčšie problémy, ale v mnohom musí pridať
Brusel 24. apríla (TASR) - Slovensko nemá v žiadnej oblasti prístupového procesu mimoriadne problémy, ktoré by komplikovali jeho cestu do Európskej únie. Malo by však pridať v boji proti korupcii, riešení situácie Rómov a vysokej nezamestnanosti, posilňovať administratívne kapacity a udržiavať politickú stabilitu. V zahraničnom výbore Európskeho parlamentu v Bruseli to dnes vyhlásil hlavný vyjednávač EÚ pre Slovensko Dirk Meganck. Politická stabilita je podľa neho kľúčovým predpokladom pokroku.
"Súčasná vláda bola zatiaľ úspešná, ale je to stály boj vnútri tejto širokej koalície," povedal Meganck v diskusii s poslancami a svojím slovenským kolegom Jánom Figeľom. Európska komisia podľa neho dúfa, že Slovensko udrží politickú stabilitu, lebo opak by mohol ohroziť celý integračný proces. V ekonomickej oblasti zdôraznil Meganck potrebu udržať deficit verejných financií pod stanovenou hranicou štyroch percent, čo bude podľa neho veľmi ťažké. Okrem toho treba riešiť mimoriadne vysokú mieru nezamestnanosti.
Európsky vyjednávač spomenul aj postavenie Rómov. Nie je to podľa neho problém iba pre Slovensko, ale aj pre niektoré ďalšie kandidátske krajiny. Hoci ho nemožno vyriešiť za jednu noc, treba demonštrovať úsilie a dosiahnuť aspoň čiastočné hmatateľné výsledky ešte pred vstupom do EÚ, zdôraznil Meganck.
Slovensko je podľa neho krajinou, ktorá nemá žiadne "vyčnievajúce" problémy, ako je napríklad v prípade Poľska poľnohospodárstvo. Za slabý bod však označil administratívne kapacity, ktoré treba posilňovať.
EK tiež čaká na výsledok reformy verejnej správy. Návrh zákona o štátnej službe, ktorý SR nedávno predložila EK, považuje Brusel za dobrý základ a v porovnaní s predchádzajúcimi návrhmi za veľký pokrok, povedal Meganck.
Spravodajca EP pre Slovensko Jan Marinus Wiersma svojim kolegom poslancom pripomenul, že slovenská vláda začala s reformami až v roku 1998 a dosiahla odvtedy veľký pokrok berúc do úvahy skutočnosť, že musela naprávať aj škody zanechané minulou vládou. Za životne dôležité považuje Wiersma, aby Slovensko riešilo nerovnosť medzi jednotlivými regiónmi - veď zatiaľ čo Bratislava sa pohybuje vo výške hrubého domáceho produktu na úrovni EÚ, východné Slovensko nedosahuje ani 50 percent.
Poslancov EP v diskusii zaujímali najmä otázky spojené s bojom proti organizovanému zločinu, ochrana menšín či stav v reforme verejnej správy. Výraznejšia kritika na adresu Slovenska z radov europoslancov nezaznela.
Zs. Németh: Maďarská vláda sa stotožňuje s očakávaniami SMK
Budapešť/Kráľovský Chlmec 24. apríla (TASR) - O pripravovanom zákone o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách informoval dnes druhý muž maďarskej diplomacie Zsolt Németh krajanov v Kráľovskom Chlmci a Veľkých Kapušanoch na východnom Slovensku. Podľa jeho názoru zainteresovaní prijali správy o pripravovanej legislatívnej norme mimoriadne pozitívne.
Politický štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí MR zavítal do regiónu na pozvanie primátora Kráľovského Chlmca Istvána Pásztora, aby sa v oboch mestách stretol s miestnymi podnikateľmi, politikmi a ďalšími osobnosťami verejného a spoločenského života.
Ako uviedol Zsolt Németh pre maďarskú národnú agentúru, hlavným cieľom jeho cesty bolo tlmočiť zainteresovaným postoj maďarskej vlády. Tá hľadí na tento región ako na jeden z pilierov maďarstva v zahraničí, ktorý môže ako každý podobný pilier rátať s osobitou pozornosť budapeštianskeho vládneho kabinetu.
"Chceli by sme, aby boli Maďari na východnom Slovensku schopní zriadiť základnú inštitúciu potrebnú na zachovanie národa. V tom môžu zohrať veľmi dôležitú úlohu ciele, ktoré vytýčila Strana maďarskej koalície (SMK), osobitne realizácia cieľov súvisiacich s reformou verejnej správy, ako aj to, čo maďarská vláda sformulovala v súlade s návrhmi Maďarskej stálej konferencie v zákone o štatúte (Maďarov žijúcich v susedných krajinách)," cituje MTI Zsolta Németha. Maďarská vláda sa podľa jeho slov stotožňuje s očakávaniami SMK, cieľom ktorých je nenarušiť demografické štatistické pomery v Maďarmi obývaných oblastiach SR, ale umožniť im život v aj pre nich akceptovateľnej jednotke verejnej správy.
"Aj pre maďarskú vládu je záväzný fakt, že SMK v týchto dňoch sformulovala, že trvá na požiadavkách súvisiacich s reformou verejnej správy," povedal podľa MTI Zsolt Németh. Druhý muž maďarskej diplomacie označil pripravovaný zákon za míľnik v procese národného zjednotenia prekračujúceho hranice a potvrdil, že Budapešť je pripravená zakomponovať do návrhu v parlamente prerokúvaného návrhu aj ďalšie skúsenosti Maďarov spoza hraníc.
"Všeobecnú výzvu predstavuje, že v strednej Európe sa hranice národov a štátov neprekrývajú a každé národné spoločenstvo sa pokúša o vlastnú odpoveď na tento problém," konštatoval Zsolt Németh.
Na margo pondelkovej návštevy predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu v MR, počas ktorej premiér netajil isté obavy z pripravovaného zákona, Németh povedal: S radosťou možno konštatovať, že vládne zhoda o tom, že "na túto výzvu možno dať odpoveď adekvátnymi právnymi prostriedkami, ale pri realizácii treba dbať na to, aby uplatnenie zákona v praxi malo pozitívny vplyv na vzťahy medzi príslušníkmi" danej menšiny.
Šebej a Weiss na návšteve USA
Washington 24. apríla (TASR) - Iniciatíva Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) postupne predstaviť členským krajinám NATO Slovensko ako krajinu, ktorá sa so všetkou rozhodnosťou usiluje o členstvo v tomto exkluzívnom vojensko-politickom klube Západu a je pripravená plniť záväzky vyplývajúce z členstva, priviedla dnes predsedu Výboru NR SR pre európsku integráciu Františka Šebeja a predsedu zahraničného výboru NR SR Petra Weissa do amerického štátu Pennsylvánia. Obaja poslanci tým začali štvordňovú návštevu USA, ktorú ukončia vo Washingtone stretnutiami v Kongrese, zástupcami štátneho departmentu a s predstaviteľmi amerických mienkotvorných organizácii.
V Pennsylvánii, kde žije niekoľko desiatok tisíc Američanov slovenského pôvodu, F. Šebej a P. Weiss rokovali s dvoma desiatkami poslancov tamojšieho parlamentu, ktorých predkovia pochádzajú zo Slovenska. Slovenská komunita v štáte Pennsylvánia má významný vplyv na tamojších zákonodarcov nielen v republikovom parlamente, ale aj v americkom Kongrese, ktorý bude v konečnom rozhodovaní schvaľovať, či po pražskom summitovom rokovaní Severoatlantickej aliancie bude Slovensko v NATO.
V rozhovoroch slovenských poslancov z americkými už rezonovala priaznivá správa Severoatlantickej rady spred niekoľkých dní o Slovensku. Slovenskú parlamentnú delegáciu má v podvečer prijať guvernér štátu Pennsylvánia Tom Ridge. Najmä prijatie u guvernéra je významné, pretože Tom Ridge je predsedom asociácie republikánskych guvernérov a okrem toho je veľmi blízkym priateľom prezidenta G.W. Busha, ktorý ho mal na zozname možných kandidátov na úrad viceprezidenta. Guvernér Ridge má o niekoľko týždňov v rámci politicko-hospodárskej misie navštívi krajiny visegrádskej štvorky, vrátane Slovenska.
