Bratislava 2. augusta (TASR) - Matica slovenská (MS) plánuje v budúcnosti zriadiť ústavy Štefana Moyzesa a Karola Kuzmányho, ktoré by boli podľa predsedu MS Jozefa Markuša podobné Goetheho inštitútu či British Councilu.
Zamerané by boli na rozvíjanie slovenčiny, slovenskosti a propagovanie slovenskej kultúry. Postupne by sa budovali v rôznych krajinách sveta. Markuš pripomenul, že táto úloha je v národnom programe Matice, ale zatiaľ je iba v štádiu príprav. "So štátnou sférou sa uskutočnili predbežné rozhovory, no meritórne rokovania sú ešte pred nami," povedal pre TASR.
Ako dodal, niektorým ľuďom sa zdá, že MS je na tom veľmi dobre. "Personálne, finančne a hmotne sme na úrovni roku 1999, čo bol pre nás prvý veľmi ťažký rok," pripomenul predseda Matice. Jedným z problémov, ktoré túto celonárodnú kultúrnu inštitúciu trápia, je personálna poddimenzovanosť. Ide hlavne o oblastné pracoviská a Domy Matice slovenskej. "Niektoré pracoviská Matice nemajú ani jedného pracovníka na celý úväzok," vysvetlil.
Matica sa chce okrem iného zamerať na rozširovanie a prehlbovanie zahraničného členstva v MS, k čomu podľa Markuša napomáha otvorenie hraníc. Krajania mimo územia Slovenska budú registrovaní priamo v Martine, pričom v mieste svojho pobytu môžu vytvárať miestne odbory a kluby. "Takýmto spôsobom chceme pestovať väzby na domovinu," pripomenul Markuš.
Poukázal na ďalšie úlohy v oblasti historického a literárneho výskumu, ako aj v starostlivosti o slovenčinu. "V čase globalizácie je dôležité komunikovať v cudzích jazykoch, ale zároveň si treba uchovávať svoj materinský jazyk a pestovať ho," domnieva sa. Zároveň je presvedčený, že sťahovanie Slovákov za prácou vedie k tomu, že si viac cenia to, odkiaľ pochádzajú a viac sa zaujímajú o svoje dejiny, tradície a hodnoty.
Jozef Markuš je na poste predsedu MS už 18 rokov, za toto obdobie si ako na jedno z najťažších spomína na roky 1990 až 1993, keď, ako uviedol, Matica pre Slovensko veľa dosiahla, na druhej strane zažila tvrdé a často podpásové útoky. Za druhé veľmi ťažké označil sedemročné obdobie od roku 1999. "Štátna moc už samostatnej SR naozaj veľmi obmedzila Maticu slovenskú po každej stránke - materiálnej, finančnej aj po stránke postavenia v slovenskej spoločnosti," konštatoval.
Za významný úspech považuje to, že MS sa stala modernou národnou ustanovizňou, ktorá plní svoje nové i staronové úlohy na úrovni 21. storočia. "Aj keď k optimálnemu stavu je ešte kus cesty, ktorý musíme prejsť. Vieme o tom, že niektoré stránky našej činnosti treba zlepšiť," podotkol.
Matica má podľa jeho slov na Slovensku okolo 65.000 členov, ďalších niekoľko tisíc je v zahraničí. "Matičné členstvo za predchádzajúce obdobie rapídne nevzrastá ani neupadá," objasnil Markuš s tým, že veľmi početnú vrstvu tvorili ľudia, ktorí vstúpili do Matice v roku 1968. Táto časť sa však prirodzeným spôsobom zmenšila. Zaznamenávajú aj prihlášky od mladších ročníkov. "Istá nechuť organizovať sa je vo všeobecnosti mládeži vlastná, nedá sa na základe toho povedať, že majú nechuť vstupovať do MS," reagoval Markuš.
Matica slovenská oslavuje 4. augusta 145. výročie svojho vzniku, keď sa v Turčianskom Svätom Martine konalo zakladajúce valné zhromaždenie MS. Rovnako si pripomína 40. výročie spontánneho obnovenia svojej členskej základne.
