Vláda splnila deväť z 50 najpopulárnejších sľubov - zrušila platenie u lekára, rastú reálne mzdy a zamestnanosť, neprivatizovala takzvané strategické podniky, zvýšila odstupné pri prepúšťaní, zmiernila rozdiely vo výške starých a nových dôchodkov. Nesplnila 17 z 50 sľubov. Nezaviedla vyššie dane pre monopoly a banky, neznížila spotrebnú daň v záujme nižšej ceny benzínu a nafty, nepostihla tých, ktorí nie sú schopní preukázať pôvod svojho majetku, neodškodnila klientov nebankových subjektov, vyberá z nesplnených sľubov INEKO.
Takmer dve tretiny najpopulárnejších sľubov Ficovej vlády považuje INEKO za škodlivé. Pre dlhodobú výkonnosť ekonomiky je najškodlivejšie rušenie či zastavenie reforiem v daniach, dôchodkoch a zdravotníctve, boj s "monopolmi“, umelé udržiavanie nízkych cien v energetike. "Z pohľadu doterajšieho plnenia po dvoch rokoch vlády teda aj väčšinu z nesplnených sľubov tvoria sľuby pre krajinu škodlivé," konštatuje Inštitút. Zo sľubov, hodnotených ako pozitívne, vláda neplní sľuby o vyššej transparentnosti a boji proti korupcii. Zo skupiny pre krajinu užitočných sľubov sú zatiaľ splnené sľuby o raste zamestnanosti, reálnych miezd či zmenšovaní regionálnych rozdielov, a to najmä vďaka rýchlo rastúcej ekonomike.
Vláda podľa INEKO profituje z rýchleho rastu ekonomiky, no zároveň naznačila aj čiastočný sklon k pragmatizmu. Predstavitelia vládnych strán do veľkej miery porušili sľuby o radikálnej úprave reforiem bývalej vlády, z ktorých mnohé položili základy rekordne rastúcej ekonomiky. Napriek očakávaniam a sľubom a s pomocou silnej ekonomiky pokračovali v relatívne úspornej politike výdavkov, spojenej so znižovaním deficitu verejných financií. Sľuby o veľkom náraste výdavkov vlády do školstva, kultúry či zdravotníctva ostávajú po dvoch rokoch vlády nesplnené. Otáznym ostáva, nakoľko budú predstavitelia súčasných vládnych strán ochotní prikročiť k porušeniu ďalších svojich sľubov v čase, keď bude rekordný ekonomický rast Slovenska doznievať, a krajina si bude vyžadovať, aj keď v menšej miere, ďalšie reformné kroky, píšu v analýze.
Uvedené výsledky vyplývajú z trojročného projektu INEKO Sľuby a lamentácie – čo politici sľúbili a čo z toho plnia, ktorý v rokoch 2007 – 2009 monitoruje plnenie 180 predvolebných a povolebných sľubov a výrokov predstaviteľov vládnych strán. Cieľom je poskytnúť verejnosti obraz o kvalite a napĺňaní sľubov a prispieť tak k tomu, aby každé budúce voľby boli menej o populizme a viac o hľadaní skutočných riešení. Pri výbere INEKO zohľadňovalo najmä význam sľubov z hľadiska ekonomických a sociálnych dosahov. Kompletný zoznam sľubov, ich hodnotenie vrátane komentárov, zoznamu hodnotiacich odborníkov, ako aj odpočtu plnenia nájdete na webstránke www.ineko.sk. Projekt sponzoruje Open Society Institute (OSI).
INEKO je mimovládna nezisková organizácia na podporu ekonomických a sociálnych reforiem.
Vláda: Analytici INEKO hodnotia programové vyhlásenie vlády, ktoré ani nečítali
Analytici z inštitútu INEKO podľa Silvie Glendovej, hovorkyne premiéra Roberta Fica, nečítali programové vyhlásenie a preto sa ich hodnotením plnenia sľubov netreba zaoberať. Zo správy INEKO o hodnotení plnenia sľubov z programového vyhlásenia vlády dva roky po jeho prijatí vyplýva, že kabinet plní 40 percent z populárnych sľubov.
Medzi nesplnené záväzky inštitút zaradil sľub zaviesť vyššie dane pre monopoly a banky, znížiť spotrebné dane na pohonné látky, postihnúť ľudí neschopných preukázať pôvod svojho bohatstva či odškodniť klientov nebankových subjektov.
Glendová zdôraznila, že programové vyhlásenie vlády neobsahuje záväzok znížiť spotrebné dane ani dodatočne zdaniť banky a monopoly. "V súvislosti s pôsobením prirodzených monopolov a subjektov s dominantným postavením bude mať vláda snahu riešiť deformácie trhu či zneužívanie takéhoto postavenia systémovo, s dôrazom na dôslednú reguláciu podmienok fungovania trhových subjektov. (...) Ak tieto systémové inštitúty zlyhajú, alebo sa ukážu ako málo efektívne a nedostatočne účinné, vláda považuje v takom prípade za legitímny selektívny daňový prístup k takýmto subjektom," citovala Glendová zo základného vládneho dokumentu. Dodala, že za vlády Mikuláša Dzurindu sa dane zvyšovali šesťkrát.
Čo sa týka prijatia zákona o preukazovaní pôvodu majetku, Glendová poukázala na očakávané rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré bude pri predkladaní nového návrhu zákona určujúce. Realizácia odškodnenia klientov nebankových subjektov podľa premiérovej hovorkyne komplikujú prísne fiškálne podmienky vyplývajúce zo záväzku prijať euro. Po stretnutí Fica so zástupcami poškodených klientov bude podľa Glendovej do vlády predložená správa o postupe pri odškodňovaní klientov nebankových subjektov.
"Už len tieto informácie sú dostatočné na to, aby sme sa pravicovými poradcami Ivana Mikloša a Mikuláša Dzurindu vôbec nezaoberali," zhrnula hovorkyňa.
