Smrekové lesy v časti Nízkych Tatier sú po kalamite z roku 2004 natoľko ohrozené lykožrútom, že hrozí ich úplné vyhynutie. Ak sa situácia nezačne okamžite riešiť a nepovolia sa chemické a ďalšie zásahy, môže obnova zničeného lesa trvať aj viac ako sto rokov. Novinárom to dnes povedali lesníci pri obhliadke Bystrianskej doliny na úpätí Chopka a Ďumbiera. Ochranári prírody a časť pracovníkov Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) však s nimi nesúhlasia.
Ochranári sa s lesníkmi o postreky a zásahy v oblastiach napadnutých lykožrútom sporia už dlhší čas. "Sú už zničené dve tretiny smrekových lesov NAPANT-u v správe lesného závodu Čierny Balog," argumentoval dnes šéf lesnej správy Peter Morong. Veterná kalamita v tejto oblasti v roku 2004 zničila viac ako 53.000 metrov kubických lesa, z ktorých museli lesníci kvôli tlaku verejnosti a ochranárov nechať viac ako štvrtinu v porastoch. Premnožený lykožrút však podľa lesníkov neskôr zničil viac stromov ako vtedajšia veterná kalamita.
Šéfka NAPANT-u Elena Gregorová upozornila, že pokiaľ sa nezačne situácia riešiť, hrozí vyhynutie všetkých smrečín. "Viem, že chemické postreky nie sú to najlepšie, ale v súčasnosti sú už nevyhnutné pre zachovanie aspoň mladších porastov," povedala.
Iný názor mal však jej predchodca Marián Jasík, podľa ktorého by sa mali nechať lesy v národnom parku bez zásahov. Túto myšlienku podľa Jasíka podporilo 18 z 21 pracovníkov NAPANT-u.
Proti zásahom v chránených územiach sa vyslovilo aj lesoochranárske združenie VLK. Podľa aktivistov sú pozitívnym príkladom Tichá a Kôprová dolina vo Vysokých Tatrách, kde sa údajne v krátkom čase les po veternej kalamite rýchlo obnovuje.
Ochrancovia prírody bojujú najmä proti chemickým postrekom, ktoré v posledných týždňoch lesníci v Nízkych Tatrách používajú. Postreky totiž obsahujú jedovatý cypermetrín, ktorý nelikviduje iba lykožrúta, ale aj iné druhy hmyzu a navyše môže byť nebezpečný pre človeka. Lesníci sa bránia, že postrek sa bežne používa aj v poľnohospodárstve. Združenie VLK podalo koncom júna pre chemický postrek v Nízkych Tatrách na štátnych lesníkov trestné oznámenie. Podľa člena združenia Erika Baláža polícia minulý týždeň oznámenie prijala a začala trestné stíhanie. Aktiviti tvrdia, že podnik Lesy SR začal porasty v národnom parku striekať skôr, ako mali povolenie od ministerstva životného prostredia. Podnik to však odmieta.
Za intenzívnu ochranu zvyšných zelených lesov sa vyslovil aj krajský šéf banskobystrických hasičov Milan Belo-Caban, podľa ktorého v suchých porastoch hrozia rozsiahle požiare. Tie by vraj mohli byť oveľa väčšie ako v minulom roku na Starých Horách. Tam požiar zasiahol viac ako sto hektárov porastu a hasiči s ním bojovali niekoľko dní. Suché smrekové porasty na svahoch Nízkych Tatier trápia aj niektoré samosprávy. Podľa starostu Mýta pod Ďumbierom Romana Švantnera lesy prestanú zadržiavať vodu a podhorské obce budú vystavené lokálnym povodniam.
Názory odborníkov na likvidáciu kalamít sa rôznia. Gregorová však upozornila, že porasty v Nízkych Tatrách nie sú pôvodné, ale umelo vysadené. Nepočíta so zásahmi v najprísnejšom štvrtom a piatom stupni ochrany, v treťom stupni však chce likvidovať kalamitu lykožrúta aj s pomocou postrekov.
