BRATISLAVA 6. augusta (SITA) - Ochranári zo siete environmentálnych mimovládnych organizácií Ekofórum považujú boj Štátnych lesov TANAP s lykožrútom za experiment, ktorý bude mať v najbližších desaťročiach ďalekosiahle následky na prírodu v Tatranskom národnom parku a štátny rozpočet Slovenskej republiky. "Zodpovední predstavitelia štátnych inštitúcií tak pokračujú v dlhodobom trende chýb a omylov lesníckej prevádzky," uviedol dnes pre agentúru SITA hovorca Ekofóra Juraj Smatana.
"Prirodzenú regeneračnú schopnosť lesa neprekonajú žiadne technokratické doktríny lesoinžinierov. Okrem toho, že prirodzená regenerácia lesa v národných parkoch slúži ako zdroj poznania pre hospodársko-úpravnícke plánovanie lesníckej prevádzky, je aj tým najúčinnejším a najlacnejším riešením pre štátny rozpočet," uviedol Smatana. Jednoznačným dôkazom je podľa neho oblasť Tichej a Kôprovej doliny, ktorá už po niekoľkých rokoch po veternej smršti plní takmer všetky verejnoprospešné funkcie lesa, na rozdiel od obrovskej a ťažko zalesniteľnej holiny po ťažbe v podhorí Tatier.
Priveľké množstvo smrečín je hlavným dôvodom, prečo sa lykožrútovi v niektorých oblastiach Slovenska darí. "Experiment lesoinžinierov, ktorý spôsobil, že sa lykožrút stal najslávnejším chrobákom, už pred desaťročiami dostal svoj názov – smrekománia," uviedol Smatana. Výsledkom tohto experimentu je, že dnes je na Slovensku približne päťnásobne vyššie zastúpenie smreka než je prirodzené. "Vysoké zastúpenie smreka je prakticky od druhej svetovej vojny umelo udržiavané, pretože smrek dorastá do rubného veku rýchlejšie, než dreviny, ktoré by v našich lesoch rástli prirodzene," informoval hovorca Ekofóra. Vďaka tejto vlastnosti smreka sa lesohospodári snažia podľa ochranárov dosiahnuť čo najrýchlejšie maximálny zisk z každého hektára lesnej pôdy. "Takáto snaha je však neekologická, neudržateľná, v rozpore so základným prírodnými zákonitosťami a zdravým rozumom človeka, a z dlhodobejšieho hľadiska aj neekonomická," uviedol Smatana.
