Ian Semple: Bahájov bude viac ako kresťanov a moslimov

Veda vylučuje existenciu Boha, hoci na to nemá žiadny dôkaz, tvrdí bývalý vysoký člen bahájskej hierarchie - Svetového domu spravodlivosti v izraelskej Haife - Ian Chalmers Semple.

Ako sa človek stáva bahájom?

Na to sa nedá odpovedať, každý má vlastný spôsob. Niektorí sa nimi stanú pomerne rýchlo, pretože ich čosi inšpiruje, iní sa k tomu dopracúvajú roky. Ja som mal šťastie - o bahájskej viere som sa dozvedel, keď som šiel na univerzitu. Predtým som bol pomerne neortodoxným kresťanom, zároveň som mal obrovských strach, pretože som videl, v akom stave sa nachádza svet - šlo o rok 1949, teda povojnové obdobie.

Čo sa vám prestalo pozdávať na kresťanstve?

Uvedomil som si, že kresťania sa už dvetisíc rokov snažia budovať na zemi mier, pričom k nemu v podstate za celý ten čas nedospeli. Videl som tiež Bibliu, v ktorej sa píše, že Ježiš Kristus priniesol meč. Vtedy som si povedal, že mojou úlohou ako jednotlivca je správať sa čo najlepšie, a prinesenie mieru nechať radšej na Boha. Na univerzite som neskôr videl plagát v duchu „svetový mier môže priniesť aj náboženstvo", šiel som na prednášku a všetko, čo tam bolo povedané, sa mi zdalo rozumné. Neskôr som sa bahájskou vierou začal zaoberať hlbšie, a musím povedať, že rozumná sa mi zdá dodnes. (smiech)

Kresťania teda z vášho pohľadu zlyhali?

Ježiš síce na zem priniesol isté princípy, podľa ktorých sa majú správať jednotlivci, ale zabezpečenie svetového mieru bolo podmienené jeho druhým príchodom.

Bahájska viera vychádza z toho, že v roku 1817 prišiel na svet Bahá´u´lláh (v arabčine to meno znamená Sláva Božia, pozn. autora), ktorého baháji považujú za Posla Božieho. Na základe čoho ste k tomu dospeli?

Pochopili sme, že Bahá´u´lláhov príchod napĺňa prísľuby, uvedené v Písme. Baháji jednoducho veria, že práve on je druhým príchodom Ježiša.

Na základe čoho? Po svete behá príliš veľa ľudí, ktorí prinášajú zaujímavé myšlienky a odpovede pre život. Ako medzi nimi ktosi spozná Posla Božieho?

Ježiš Kristus dal návod, že „spoznáte ich po ovocí". Jedným z princípov bahájskej viery je nezávislé hľadanie pravdy. Keď sa mi do rúk dostalo toto učenie, aj ja som začal skúmať, či sú tie tvrdenia pravdivé. Moja skúsenosť za celé desaťročia hovorí, že sú.

Pohľad kresťanov, moslimov a židov na svet je trochu zastaralý

V podstate ide o najmladšie náboženstvo, bahájov je však vo svete iba okolo šesť miliónov, na Slovensku dokonca len 250. Trochu málo na tú pravdu, nie?

Áno, príliš málo, ale keď sa na to dobre pozriete, uvidíte, že kresťanstvo má niečo cez dvetisíc rokov, islam má 14. storočie, židia vyše päťtisíc rokov. Čo z toho vyplýva? Že ich pohľad na svet je tak trochu zastaralý, existuje už príliš dlho. Bahájska viera má len 160 rokov, z jej pohľadu je svet veľmi mladý, žijeme v jeho jari, naša viera sa bude určite rozširovať a rásť.

Čiže baháji raz dosiahnu počty kresťanov a moslimov?

Bude ich ešte viac ako kresťanov a moslimov, ale udeje sa to inak, ako vnucovaním, pretože to my nikdy robiť nebudeme.

Ako teda?

Vidíme to ako evolučný proces, náboženstvo je vždy súčasťou evolúcie ľudstva. V rámci vývoja dospievame k tomu, že ľudia na tejto planéte sa postupne zjednocujú. Ani neexistuje iná možnosť, než sa naučiť spoločne žiť.

To predsa vôbec neznamená automatický príklon k bahájom.

Máte pravdu. Myslíme si však, že problémy, ktoré na svete existujú, donútia ľudstvo k hľadaniu riešení. A bahájska viera pozná ich mechanizmy, konkrétne modely, ako na to.

Konkrétne? Lebo s riešeniami na všetky problémy sveta zatiaľ neprišiel nikto.

Prvým a základným princípom je postupné zjednocovanie ľudstva. Vždy sa treba pozerať na to, či k nemu speje aj naše vlastné konanie. Táto jednota je však jednotou v rozmanitosti, nie nejaká uniformita. Pozrite sa na prisťahovalcov, emigrantov z rôznych kultúr do rôznych krajín - aj to je cesta, ako sa ľudia môžu naučiť spolu žiť. Baháji teda nevidia riešenie v stavaní prekážok pre multikulturalizmus, ale v tom, aby sa ľudia naučili akceptovať jeden druhého. Žil som v Haife v Izraeli, bolo nás tam sedemsto ľudí rôznych národností, to je dôkaz, že to ide.

Nie je jednota v rozmanitosti len klišé?

Nie. Pozrite sa, ako je spravované bahájske spoločenstvo. Robí veci jednotne, ale zároveň sú všetci povzbudzovaní k tomu, aby sa vyjadrovali rozmanitými názormi. Žiadna uniformita a povinné myslenie. Z rozmanitosti názorov potom vyplynie jednotné konanie. Baháji sú úplne decentralizovaní, takže riešenia v ich spoločenstve v jednej krajine môžu byť úplne iné, ako v bahájskom spoločenstve v inej krajine.

Ľudstvo je jednoznačne poučiteľné

Čo znamená pojem „zjednotenie ľudstva"? Nie je to utópia?

V bahájskom spoločenstve sa predsa deje, že Afričan sa pokojne zjednotí s austrálskym aborigénom, pričom obaja si zachovávajú svoje základné charakteristiky. Sme presvedčení, že sa to dá dosiahnuť na celom svete. Ľudia môžu žiť v rôznych podmienkach, ale budú sa úplne rešpektovať. Jedinečnosť a identita im ostane, ale ak sa aj presťahujú do inej krajiny alebo kultúry, nebudú mať problém začleniť sa. Z toho vyplynie, že už nikdy nebudú vojny medzi národmi, ľudia budú mať možnosť žiť kdekoľvek na svete, budú však rešpektovať zvyky tých, s ktorými žijú. Budú sa vzájomne ženiť a vydávať, k tomu ľudí povzbudzoval aj Bahá´u´lláh. Samo o sebe to bude prinášať porozumenie medzi všetkými.

Naivita. Dokazuje to celá doterajšia história ľudstva.

Nie. Je to nevyhnutnou súčasťou evolúcie, ľudia sa raz úplne zjednotia. Už teraz majú dosť poznatkov na to, aby vedeli, že prežiť sa dá len tak, že sa nebudú vzájomne zabíjať. Jeden známy anglický autor - H. G. Wells - v dvadsiatych alebo tridsiatych rokoch minulého storočia napísal, že ľudstvo dospelo do takého štádia vývoja, že má už len dve možnosti - buď sa bude rozvíjať dopredu, alebo degradovať.

Netrvalo však dlho a prišla druhá svetová vojna.

To je pravda, jeden z predstaviteľov bahájskej viery dokonca vopred varoval, že prídu dve svetové vojny. Zároveň s tým deštrukčným procesom sa však objavuje aj opačný - pozitívny, ktorý posúva svet dopredu. V rámci zjednocujúcej sa Európy bude nemysliteľné, aby v nej existovali akékoľvek vojny.

Zjednocuje sa už desiatky rokov a lokálne vojny boli vo viacerých štátoch, v bývalej Juhoslávii dokonca obrovská.

Iste, ale myslenie ľudí sa jednoznačne mení. Pamätám si, aký som bol vystrašený, keď sa v roku 1938 vrátil britský premiér z Mníchova, a povedal nám, že zachránil mier pre našu krajinu tým, že obetoval nejakú maličkú krajinu v strede Európy. Dnes by si to už žiadny politik nedovolil ani povedať, ani myslieť. Aj na Čínu sa už pozeráme inak, ako na nejaký koniec sveta.

Neprekonateľné rozpory medzi západným a východným svetom vidno dodnes, vojny v Afganistane či v Iraku nenasvedčujú tomu, že by sa zásadne menilo myslenie ľudí.

Myslím si, že predsa len sa mení. Vezmite si, aké nepriateľské postoje medzi sebou mali Francúzsko a Nemecko, a to po celé stáročia. Dnes si snáď nikto nemyslí, že by tieto národy proti sebe ešte niekedy bojovali. Ľudstvo je jednoznačne poučiteľné.

Bahájov raz bude veľmi veľa

O bahájoch kritici hovoria, že ide o sektu. Aké máte protiargumenty?

Bahájska viera je svetové náboženstvo, pretože vznikla na základe prejavu Božieho, teda niekoho, kto zjavil sväté spisy. Máme vlastné učenie, nezávislé od ostatných náboženstiev. Od siekt nás odlišuje to, že keď sa niekto stane bahájom a po čase chce odísť, nikto mu nebude robiť problémy, pretože je to jeho právo. Neplatia na nás žiadne z charakteristík, ktoré sa vyčítajú sektám, nemanipulujeme názory, každý je u nás dobrovoľne. Sekty sa prezentujú skôr v duchu „my sme tí vyvolení, len my pôjdeme do neba a ostatní do pekla". My nič také netvrdíme, práve naopak - myslíme si, že všetky náboženstvá na svete pochádzajú od jedného Boha.

Nie je namieste skepticizmus, keďže ide o príliš mladé učenie? Nebudete len modernejšou náhradou pre nespokojných z iných náboženstiev?

Samozrejme, jedným z dôvodov, pre ktoré sa ľudia stávajú bahájmi, je nespokojnosť s ich súčasným náboženstvom. Je len prirodzené, že aj náboženstvá sa dostávajú do nových štádií, prechádzajú zmenami, majú svoje obdobia jari, leta, jesene a zimy. História dokazuje, že raz muselo začínať každé náboženstvo, boli predsa časy, keď neexistovalo ani kresťanstvo, ani islam. To isté sa deje s bahájskou vierou, raz budeme rozšírení v obrovskom počte, len na to treba čas.

Aký?

Nové zjavenie je určené na najbližších tisíc rokov, takže to môže trvať storočia.

Bahá'u'lláh o sebe tvrdil, že je ďalším poslom Božím, že napĺňa proroctvá Biblie i ďalších svätých kníh, že je Prisľúbeným predchádzajúcich náboženstiev. Jeho spisy podľa vás obsahujú logické vysvetlenia otázok, ktoré ľudí trápili po celé veky. Ak sú naozaj logické, ako je možné, že pri mentálnej vyspelosti dnešného sveta o nich málokto vie?

Je to dané najmä tým, že ľudia majú tendenciu byť pomerne konzervatívni, ťažko prijímajú nové myšlienky. Presvedčiť by ich mohlo to, akým spôsobom sa tie spisy realizujú v bahájskom spoločenstve. Je to dlhodobý proces. Zaujímavé nie je dívať sa na to, kto je na akej úrovni, ale ako sa dokáže ďalej rozvíjať.

Niektorí tvrdia, že baháji sú do istej miery akýmsi rozvinutím kresťanstva, iní zase, že islamu.

V určitom zmysle vychádza bahájska viera z oboch. Náboženstvá sú totiž svetu zjavované postupne - kresťanstvo vychádza zo židovstva, islam do istej miery nadväzuje na kresťanstvo, baháji zase na obe, vrátane hinduizmu a budhizmu. To, ako bahájsku vieru ľudia popisujú, závisí od toho, z akého prostredia pochádzajú.

Náboženstvo ovplyvňuje evolúciu

Čo je cieľom náboženstva ako takého?

Všetci veriaci na svete hľadajú lásku, krásu, pravdu a tak ďalej, ale to nie je všetko. Okrem duchovného učenia obsahujú náboženstvá aj spoločenské učenie, ktoré sa zákonite prispôsobuje dobe, v ktorej vzniklo. Nasledovníci viery často zabúdajú na dôležité aspekty náboženstva, preto k nemu postupom času pridajú aj veci, ktoré doň nepatria. Vždy sa však nájde niekto, kto upozorní, že sa treba vrátiť k počiatkom, také niečo sa dialo napríklad počas reformácie.

Tie snahy ale často nekončia úspechom.

Áno, lebo ľudia sú vždy len ľuďmi. Preto si z náboženstva vyberajú najmä veci, ktoré sa im páčia, a ostatné jednoducho ignorujú.

Podľa bahájov sa má náboženstvo prispôsobovať modernej dobe?

Musí sa prispôsobovať, lebo ľudia ho potrebujú porozumieť, chápať. Keď ste vo veku škôlkára, učiteľ vám nemôže vysvetľovať nejakú ťažkú geometriu, jej poznanie musí prichádzať postupne.

Nemám na mysli postupné rozširovanie vedomostí a pochopenie súvislostí, ale to, či sa má náboženstvo modernizovať.

Nemôžete ho zatraktívniť len pre efekt, aby ste pritiahli povedzme mladých ľudí. Náboženstvo determinuje evolúciu ľudstva do budúcnosti. V tomto zmysle nie je dobré, ak sa prispôsobuje tak, že začne hovoriť ľuďom len to, čo chcú počuť.

Baháji však nepoznajú kňazov, spovede, snažíte sa o nájdenie univerzálneho svetového jazyka... Práve to znie moderne, akoby ste sa chceli odlíšiť od klasických náboženstiev a pritiahnuť ľudí nebazírovaním na istých rituáloch.

To je pravda, ale baháji to tak nemajú preto, že chcú modernejším poňatím lákať ľudí. Náš prístup ľudstvo jednoducho potrebuje. Koniec koncov, prejav Boží vždy prináša aj učenie, ktoré pre ľudí nie je až také príťažlivé. Ľudia sú schopní naučiť sa čítať, písať, premýšľať a vyvodzovať si závery. Z toho sa dá usúdiť, že tieto danosti dokážu využiť aj na spoločné rozhodovanie, a k tomu nepotrebujú kňazov. Bahá'u'lláh ním tiež nebol, pretože kňazom je vždy ten, kto je spomedzi veriacich vybratý ako duchovný vodca. On bol oveľa viac - je zakladateľom náboženstva.

Kristus a Bahá´u´lláh je jedna osoba, ktorá prišla v rôznych časoch

Medzi Poslov Božích okrem Bahá´u´lláha radíte aj Mojžiša, Krišnu, Zoroastera, Budhu, Ježiša Krista a Mohameda. Považujete ich teda za jednu osobu?

Áno, akurát prichádzala v rôznych časoch. V tých telách sa nachádzal ten istý duch. Keď sa pozriete na sväté spisy, ktoré priniesli, vidíte v nich rovnaké autorstvo.

Aký zmysel má ich opakovaný príchod?

Bolo by pekné, keby sa už nemuseli vracať, ale zodpovedá to ľudskej schopnosti - učeniu sa. Kedysi všetci žili v jaskyniach - ako chcete takých ľudí naučiť, aby dokázali riešiť moderné problémy? To sa nedá. V tom čase musel teda prejav Boží poskytnúť učenie, ktoré potrebovali, a ktorému rozumeli vtedajší ľudia. Ľudstvo sa vyvíja, mení, preto aj Božích prejavov je viac, vždy sú prispôsobené konkrétnej dobe.

To znie, ako keby ľudstvo bolo nesvojprávne.

Práve prejavy Božie spôsobujú jeho evolúciu. Pôvodcom vývoja ľudstva je Boh, ktorý ľudstvo pripravuje na nový stupeň vývoja a príchod ďalšieho Posla Božieho. Ľudia nie sú - obrazne povedané - schopní chytiť sa za šnúrky od topánok a vytiahnuť sa vyššie. Potrebujú niekoho iného.

Ak baháji rešpektujú všetky náboženstvá, spadajú do toho trebárs aj Moonovci, scientológovia, jehovisti a ďalší?

V každom náboženstve existujú skupiny, ktoré sú schopní z daného učenia vybrať nejakú vec a pretvoriť ju do podoby, ktorá zachádza priďaleko. My veríme v pôvodné učenie Ježiša, Mohameda a tak ďalej, nie v ich falošné alternatívy. Študovali ste niekedy, čo učí reverend Moon?

Áno, inak by som sa na to nepýtal.

Ja by som tomu jeho učeniu neveril.

V tom sa zhodujeme, ale pýtam sa na iné - prečo trebárs Krišna áno a Moon nie?

Lebo priamo Bahá'u'lláh určil, ktoré kategórie zakladateľov náboženstiev sú skutočnými prejavmi Božími. On ich priamo menoval, Moon tam určite nie je. Napriek tomu sa s takými náboženstvami nebudeme hádať, každý nech si nasleduje toho, pre koho sa rozhodne.

Ak sa na niečom dohodneme, podporujú to všetci veriaci

Na Slovensku je väčšinovým náboženstvom kresťanstvo. V čom konkrétne sú baháji v praktizovaní viery iní?

Ako ľudské bytosti sa snažíme o to isté, o čo aj kresťania - aby sme boli pravdovravní, čestní, dobrí ľudia. Práve preto s nimi môžeme s láskou spolupracovať. Náš každodenný život je však iný v samotnom praktizovaní viery - máme iné modlitby, nemáme kňazov, ale fungujeme na základe volených orgánov, ktoré administratívne spravujú celé spoločenstvo. Stretávame sa raz za 19 dní, vtedy rozhodujeme o všetkom, čo treba.

Tiež teda máte hierarchiu.

Áno, ale na tie volené orgány pozeráme ako na niečo, čo poskytuje službu všetkým bahájom. Každých 19 dní sú povinné konzultovať veci s členmi spoločenstva.

Čo býva predmetom stretnutí?

Konzultácie. Ide o proces, v rámci ktorého každý člen prichádza so svojím názorom na určitú vec, pričom ho bez strachu prezentuje bez ohľadu na názory iných. Cez tento stret názorov sa dochádza k riešeniam jednotlivých problémov. Ľudia môžu mať úplne rôzne názory, ale spoločne sa snažia hľadať pravdu.

Pravda v čomkoľvek sa nachádza ako? Hlasovaním? Konsenzom?

Každý veriaci poskytne počas konzultácie svoj názor, z toho sa vždy vyvinie ten definitívny. Rozdiel oproti iným náboženstvám je v tom, že ak sa na nejakom názore dohodneme, potom ho podporujú všetci veriaci.

Musia sa podriadiť?

V podstate áno, ale nesmiete opomenúť, ako sa k tomu názoru dospeje.

Interrupcie sú povolené z medicínskych dôvodov a po znásilnení

Aký názor máte na interrupcie? Katolíci sú apriori proti.

To je vec, ktorá sa nepreberá v miestnych spoločenstvách, musí rozhodnúť náš medzinárodný orgán - Svetový dom spravodlivosti, ktorý sídli v izraelskej Haife. Funguje tak, že ak sa vyskytne otázka tohto druhu, musí preskúmať bahájske sväté spisy a nájsť v nich odpoveď. Tá znie, že potrat len kvôli nechceniu dieťaťa je zakázaný. Povolené sú interrupcie z medicínskych dôvodov v tom zmysle, že žena musí dostať všetky potrebné informácie od lekára a na základe nich sa rozhodnúť. Je to teda ponechané na svedomí každého veriaceho.

Čo v prípade znásilnenia?

Také prípady sú tiež ponechané na rozhodnutí ženy, nikto nemá právo ju do niečoho nútiť. Treba zvažovať veľmi veľa okolností, čo dokáže len dotyčná žena, nikto iný. Dôležité je tiež povedať, že rozhodnutia Svetového domu spravodlivosti sa v budúcnosti môžu zmeniť.

Ak sú veci, o ktorých sa rozhoduje výhradne na najvyššej úrovni, čím sa Svetový dom spravodlivosti odlišuje od Vatikánu?

Tým, že veci sú ponechané najmä na svedomí jednotlivca. Svetový dom spravodlivosti podá len určitý vodiaci princíp, ktorým sa možno riadiť, nikto však už nezisťuje, ani nekontroluje, či to dotyčný robí alebo nie. Záleží len na ňom.

Je možné aj čosi ako exkomunikácia?

Môže sa stať, že niektorý z bahájov by na verejnosti vyslovene porušoval základné princípy našej viery, napríklad by vlastnil kliniku, na ktorej by vykonával potraty. V takom prípade má volený orgán právo upozorniť ho, že koná proti bahájskemu spoločenstvu.

Ak to nebude rešpektovať, bude vylúčený?

U nás exkomunikácia neexistuje, mohlo by sa však stať to, že by už nemohol voliť naše orgány.

Baháji môžu podporovať vládu v rozdávaní kondómov inovercom

O čom sa diskutuje na stretnutiach lokálnej úrovne?

O mnohých veciach. Poviem príklad z Tanganiky - vláda sa tam rozhodla, že na zastavenie šírenia AIDS bude rozdávať kondómy. Katolícka cirkev sa však, samozrejme, postavila proti. Volený orgán bahájov v krajine napísal Svetovému domu spravodlivosti, aby rozhodol, čo robiť. Ten odpísal, že veriacim bahájom síce treba pripomenúť základný princíp, teda to, že sex patrí do manželstva, ale zároveň sa nesmie zabúdať na to, že väčšina obyvateľov nemá s bahájmi nič spoločné. Preto nie je nutné, aby títo nasledovali bahájsky zákon, čiže baháji môžu pokojne podporiť vládu v rozdávaní kondómov.

Myslel som skôr témy, o ktorých môžete rozhodnúť na nižšej úrovni.

Môže sa diskutovať napríklad o tom, že baháji v tej komunite majú príliš veľa detí, ktorým treba poskytnúť vzdelanie, preto môžu uvažovať o kúpe nejakej budovy, zriadení školy a tak ďalej. Opäť poviem príklad z Afriky - v spoločenstve boli baháji, ktorí sa živili predajom alkoholu. Po čase im napadlo, že to nie je práve najsprávnejší spôsob obživy, a tak sa radili s ostatnými, ako to zmeniť.

Kresťania vychádzajú z desiatich Božích prikázaní. Máte aj vy podobné oporné body?

V svätých spisoch sú uvedené základné princípy, ktoré nás majú viesť - existencia jedného Boha spoločného všetkým náboženstvám, jednota náboženstiev, jednota ľudstva, nezávislé hľadanie pravdy, odstránenie všetkých predsudkov, súlad medzi vedou a náboženstvom, rovnoprávnosť muža a ženy, dostupnosť vzdelania na celom svete, riešenie ekonomických problémov pomocou duchovných zásad, celosvetový spoločný jazyk a svetový mier.

Bohatý baháj je povinný prispieť devätnástimi percentami na chudobných

Ako sa riešia ekonomické problémy pomocou duchovných zásad?

Nemyslí sa tým len ekonomika ako taká, ale napríklad aj otázka postoja k práci. Baháji sú presvedčení, že pracovať je povinnosťou každého človeka. Myslí sa tým to, že aj keď je niekto veľmi bohatý, mal by pracovať ďalej.

Čo ľudia, ktorí nemôžu pracovať z objektívnych dôvodov?

Potom je povinnosťou spoločenstva sa o nich postarať. Baháji majú zákon, ktorý pomáha chudobným v ich radoch - týka sa odstránenia extrémov bohatstva a chudoby. Ak niekto z bahájov nadobudne obrovské bohatstvo, je povinný postarať sa o chudobných tým, že prispeje devätnástimi percentami zo svojho majetku, ktorý nepotrebuje pre svoje živobytie.

Kedy sa bohatstvo bahája stáva extrémnym?

Na to musí prísť samotný dotyčný, ide o záležitosť jeho svedomia. Jedna hranica sa nedá ustanoviť, v každej krajine môže ísť o inú sumu. Vám sa môžu zdať obyvatelia brazílskej džungle totálne chudobní, pričom reálne môžu byť úplne spokojní. Baháji teda priamo nedefinujú, čo už je, a čo ešte nie je extrémom. Progresívne zdanenie, ktoré považujeme za správne, je záležitosť vlády tej ktorej krajiny.

Čo je nespravodlivé na rovnej dani?

Baháji nevstupujú do politických rozhodnutí, nechcú sa priraďovať k pravici ani ľavici. Ale keď sa pozriete na tento svet, musíte vidieť miesta, kde ľudia zomierajú od hladu. Aj preto existuje taký príliv imigrantov do Európy. Bohatšie krajiny sú povinné pomáhať tým chudobnejším.

To nespochybňujem, zaujíma ma však zdaňovanie občanov v konkrétnej krajine. Či ma tento štát zdaní desiatimi alebo päťdesiatimi percentami, hladujúcemu v Afrike to, bohužiaľ, nepomôže.

Ide nám najmä o to, aby bohatí nemysleli len na seba. Existuje úroveň, pod ktorú by už nemal spadnúť žiadny chudobný, preto by mala existovať aj čiara, nad ktorou budú ľudia zdaňovaní viac ako ostatní.

Zároveň však hovoríte, že je to na svedomí samotného človeka, že baháji nedefinujú, čo je extrémne bohatstvo.

Iste, my nemáme autoritu hovoriť niekomu, čo má kto robiť s peniazmi, je to na jednotlivcovi.

Podstata Boha je nepoznateľná, je nepochopiteľný

Ďalší váš pilier - jednota náboženstiev. Vzhľadom na počet vojen, ktoré vznikli práve vďaka ich zneužitiu, sa to javí ako ilúzia.

Všetci sa musia stať bahájmi, potom to pôjde. (smiech) Tvrdíme, že jednota náboženstiev je ich samotnou podstatou. Preto aj boli Bohom vytvorené. Dokonca možno povedať, že existujú dve veci - zjavenie, teda to, čo dostávame od Boha, a náboženstvo, teda to, čo s tým zjavením urobia ľudia. Vojny sú dôsledkom toho druhého, teda konania ľudí. Bahá´u´lláh povedal, že ľudia si postupne uvedomia, že všetky náboženstvá pochádzajú od jedného Boha, veď taký bol jeho zámer. Kým si túto pravdu uvedomia, baháji musia spolupracovať s nasledovníkmi všetkých náboženstiev.

Čo je obsahom pojmu „jednota náboženstiev"? Nie je to len prázdna floskula?

Napríklad to, že kresťania a moslimovia síce môžu mať rôzne teologické názory, ale môžu spolupracovať na riešení praktických problémov ako drogy, alkoholizmus a tak ďalej.

Spolupráca ale nie je jednota.

Ak sa naučíte spolupracovať, smeruje to k jednote. Ak sa navzájom počúvate, jeden od druhého sa učíte. Bahájsky názor na Boha je pritom veľmi odlišný od názorov iných náboženstiev.

V čom?

Bahá´u´lláh hovorí, že úplná podstata Boha je nepoznateľná, Boh ako taký je v podstate nepochopiteľný. Dozvedáme sa o ňom len prostredníctvom prejavov Božích, pričom v bahájskych spisoch sa hovorí, že Boh je silou lásky na celom svete. Na strane druhej, každý koncept, ktorý je človek schopný si o Bohu vytvoriť, je určitou modlou, a tá nie je správna.

Z akého dôvodu?

Modla má vždy istú materiálnu podstatu, ale predstava o tom, ako Boh v skutočnosti vyzerá, nemôže mať ani materiálnu, ani duchovnú podstatu.

Nie je to alibizmus?

Nie, lebo to pomáha napríklad vo vzťahu k ateizmu. Mnohí ateisti predsa vedú veľmi morálny a užitočný život, veria v láskavosť, spravodlivosť a isté morálne princípy, pričom z bahájskeho hľadiska ide práve o vlastnosti Boha.

O univerzálnom jazyku sveta rozhodnú vlády

Baháji hľadajú jeden univerzálny jazyk pre celý svet. Prečo ste ešte nedošli na to, ktorý to bude?

Pretože Bahá´u´lláh povedal, že je jedno, či to bude jazyk, ktorý sa ešte len vymyslí, alebo vybratý z tých, ktoré existujú. Tvrdil tiež, že túto otázku rozhodnú svetové vlády, nie baháji. Predpoklad je, že ten jazyk sa bude vyučovať všade na svete, a budú mu rozumieť všetci ľudia.

Ak je to jedna z hlavných myšlienok bahájskeho učenia, prečo od rozhodnutia odťahujete ruky?

Neodťahujeme, naopak - povzbudzujeme to. Existuje napríklad bahájska esperantská liga, a sú baháji, ktorí sa touto otázkou priamo zaoberajú, teda prekladajú rôzne knihy do esperanta, zúčastňujú sa kongresov a podobne. Z praktických dôvodov však používame angličtinu.

Vyhrá teda esperanto alebo angličtina?

Momentálne ako náš pomocný jazyk vedie angličtina, v Latinskej Amerike španielčina. Oficiálnymi jazykmi Svetového domu spravodlivosti sú aktuálne angličtina a perzština.

Prečo svet potrebuje jeden jazyk?

Z jednoduchého dôvodu - aby sme sa všetci mohli cítiť ako doma v ktorejkoľvek krajine na svete.

Keby to bola akútna potreba, zrejme by ste sa už k nemu dopracovali.

Nie, ak sa pozriete na to, čím všetkým muselo bahájske spoločenstvo prejsť za posledných sto rokov - spomeňte si na útlak, ktorý sa v súvislosti s našou vierou deje v moslimskom svete. Viac ako 20 tisíc bahájov bolo zavraždených. Stanovenie jedného jazyka pre celý svet je teda otázkou budúcnosti. Predpokladám, že o tom rozhodne Európa, lebo v nej funguje toľko jazykov, že situácia ju skôr či neskôr donúti vybrať si len jeden.

Veda vylučuje existenciu Boha, hoci na to nemá dôkaz

V myšlienkach bahájov ma zarazila snaha o súlad medzi vedou a náboženstvom. Veda vychádza z empírie, z vecí, ktoré sa dajú dokázať. Náboženstvo je o viere, nie o dôkazoch. Ako to teda ide dokopy?

Práve to je vec, ktorú sa musíme naučiť kombinovať. Musíme akceptovať myšlienku, že všetko, na čo veda prišla, je len dočasné. Vedecké poznatky sa totiž vždy aktualizujú. V bahájskych spisoch sa hovorí, že by sme nikdy nemali veriť niečomu, čo jednoznačne odporuje vedeckým poznatkom. Vo vede i náboženstve sú veci, o ktorých nevieme, a tie sa postupne musíme učiť.

Veda predsa apriori vylučuje nadprirodzené, transcendentálne.

To je práve jeden z jej problémov, lebo to vylučuje, hoci na to nemá žiadny dôkaz.

Sám ste povedali, že Boh je nepoznateľný.

Samozrejme, ale máme poznanie, že naozaj existuje. O tom sme sa predsa dozvedeli prostredníctvom prejavov Božích.

Práve to vedci odmietajú.

Nemajú však žiadny dôkaz o tom, že to tak nie je.

Rovnako ako vy, že je.

Existujú aj vedci, ktorí v Boha veria, medzi nimi sú aj baháji. Vezmite si to materiálne - máte Zem, ktorá sa otáča. Keby ste to tvrdili nejakému primitívnemu človeku, bude vás presviedčať, že to nie je pravda, že v skutočnosti obieha Slnko okolo Zeme. Máme pritom dostatok dôkazov, že sa mýli.

Čo tým chcete povedať?

Že na duchovnej úrovni môžete urobiť presne to isté. Ak ste vedec a baháj zároveň, tie veci sa musia zhodnúť.

Prosím?

Sú skupiny vedcov, ktorí v Boha neveria, ateisti, ktorí neveria vo vedu, ale aj baháji, ktorí v ňu veria. Príklad - ak si vezmete kresťanskú teológiu, vidíte v nej vieru v panenstvo Márie. Keď sa na to pozriete vedecky, položíte si otázku, či je niečo také vôbec možné. A ak sa zamyslíte, zistíte, že v prírode také niečo možné naozaj je.

Nepresnosti v Biblii neprekážajú

Ako hodnotíte Bibliu v kontexte bahájskych svätých spisov?

Považujeme ju za sväté písmo, ale nie všetko, čo je v nej zaznamenané, je výrok prejavu Božieho. V zásade ale odráža posolstvo Boha. Treba však povedať, že neexistencia stopercentnej presnosti výrokov vôbec nevadí.

Prečo?

Lebo si ich vieme porovnať s výrokmi Bahá'u'lláha a zistiť, aká je pravda. Treba rozlišovať prejav Božieho posolstva od samotného jeho zaznamenania. Biblia je dobrým záznamom posolstva Ježiša, ale nie dokonalým. Ani Budhovo posolstvo nie je zaznamenané úplne presne.

Kde potom beriete istotu, že pri Bahá'u'lláhovi je to inak?

V tom, že máme autentické záznamy toho, čo napísal vlastnou rukou a čo nesie jeho pečať.

Bahájske náboženstvo ale zakazuje vysvetľovať sväté spisy.

Áno, u nás ľudia nad spismi premýšľajú, majú na ne vlastný názor, nikto nemôže povedať, že tento výrok znamená presne toto a iný toto.

Nemôže to povedať ani Svetový dom spravodlivosti?

Nie. Jednou z pomôcok sú však vysvetlenia, ktoré sme získali prostredníctvom Bahá'u'lláhovho syna a vnuka. Tie sa považujú za autoritatívne. Svetový dom spravodlivosti teda nevysvetľuje samotné spisy, len ich aplikuje na jednotlivé otázky života. Keď sa baháj spýta, čo sa myslí tým a tým výrokom, odpovedia mu, aby sa rozhodol sám.

Čiže jedno tvrdenie si dvaja baháji môžu vyložiť úplne protichodne.

Áno, ale jeden druhému nikdy nemôže povedať, že len jeho vysvetlenie je správne.

Nevieme, kam ide duša po smrti, ide o jej stav, nie miesto

Čo sa deje po smrti človeka? Katolícka predstava o nebe a pekle vás príliš „neberie".

Sme presvedčení, že dostatočne rozvinutá duša zažije po smrti obrovskú radosť. Myslíme si tiež, že človek, ktorý popiera Boha a žije zlý život, zažíva v istom slova zmysle peklo už na zemi. To pokračuje aj po jeho smrti. Duša sa teda nerozkladá, a to, kam odchádza po smrti človeka, sa dá porovnať s jedným príkladom - dieťa, ktoré je v tele matky a ešte sa len má narodiť, nedokáže pochopiť tento svet. Pochopí, až keď sa narodí.

Čiže baháji vlastne nevedia, čo sa deje s dušou po smrti tela?

Presne tak. Duša predsa neodchádza na nejaké konkrétne miesto, hoci ľudia si to často predstavujú ako nejaké nebo alebo peklo. Lenže tu ide o stav duše, nie o miesto, kde sa nachádza.

Na základe čoho potom veríte, že je nesmrteľná?

Dá sa to zistiť jedine zo svätých spisov, ktoré nám tu boli zanechané.

Budú raz všetci ľudia baháji?

Veľká väčšina určite áno.

Poznámka: Rozhovor bol autorizovaný, Ian Chalmers Semple v prepise nič nezmenil.

Medzititulky: Redakcia

Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.