h.c., dlhoročný pracovník Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied (SAV).
Posledná rozlúčka so zosnulým bude v utorok 12. augusta o 12.30 h v bratislavskom krematóriu.
Baltazár Frankovič sa narodil 27. apríla 1927 v Jasove. V roku 1953 absolvoval Elektrotechnickú fakultu SVŠT Bratislava. Vedeckú dráhu odštartoval obhájením kandidátskej dizertačnej práce z oblasti automatizácie v roku 1963. V roku 1969 sa habilitoval na docenta na Elektrotechnickej fakulte SVŠT Bratislava. V roku 1970 bol menovaný za profesora na Université Claude Bernard Lyon.
Doktorskú dizertačnú prácu obhájil na SVŠT v Bratislave v roku 1986. V roku 1992 ho vymenovali za profesora v odbore technická kybernetika a v roku 1994 mu Technická univerzita Košice udelila čestný titul Dr.h.c.
Profesionálnu kariéru začal ako vedúci vývoja Energetických závodov Košice v rokoch 1953-1954, neskôr, do roku 1959, pracoval ako odborný asistent Vysokej školy technickej v Košiciach. Od roku 1959 pracoval v SAV: najprv ako výskumný pracovník Baníckeho ústavu SAV, potom vedecký pracovník a vedúci vedecký pracovník Ústavu technickej kybernetiky SAV do roku 1991 (v rokoch 1990-1991 ako riaditeľ), Ústavu teórie riadenia a robotiky SAV (kde bol riaditeľom v rokoch 1991-1993 a 2000-2001). Od roku 2001 pracoval v Ústave informatiky (ÚI) SAV, kde vykonával funkciu zástupcu riaditeľa ústavu a od roku 2007 bol predsedom Vedeckej rady ÚI SAV.
Svoju vedecko-výskumnú orientáciu na teóriu riadenia (optimálne a adaptívne riadenie spojitých a diskrétnych procesov s uplatnením prvkov umelej inteligencie) profesor Frankovič realizoval ako vedúci riešiteľ štátnych úloh, národných aj medzinárodných projektov. Výsledky jeho vedeckej práce sa uplatnili vo viacerých významných slovenských podnikoch (VSŽ, Duslo, Chemlon, Technické sklo a iné).
Prof. Frankovič okrem iných organizačných aktivít zastával funkciu podpredsedu SAV, bol členom vedeckých rád TU a jej fakúlt, predsedníctva. V roku 1998 bol inaugurovaný za akademika Central European Academy of Sciences and Arts a v roku 2005 zvolený za emeritného člena Učenej spoločnosti SAV. Vykonával funkciu predsedu Vedeckého kolégia SAV pre matematiku, fyziku a informatiku a bol členom komisií P-SAV. Ako pedagóg pôsobil na fakultách STU, VŠE, a TU Košice.
Jeho práca presiahla hranice Slovenska (aj bývalého Československa). Bol aktívnym členom programových výborov medzinárodných konferencií, členom medzinárodných vedeckých spoločností (IFAC, IFIP, ECCAI) a redakčných rád časopisov. Prednášal na univerzitách vo Francúzsku (Grenoble, Lille), v Španielsku a v Maďarsku. Dlhé roky bol zodpovedný za spoluprácu s výskumnými a univerzitnými pracoviskami v Budapešti (Computer and Automation Research Institute Hungarian Academy of Sciences, BudapestTech) a v Grenobli (Laboratoire d' Automatique CNRS). Minister školstva Francúzska ho vymenoval za profesora Université Claude Bernard v Lyone.
Publikácie výsledkov vedecko-výskumnej práce prof. Frankoviča sa nachádzajú v šiestich monografiách, v približne 240 článkoch v časopisoch a zborníkoch.
Za svoju prácu získal Baltazár Frankovič mnohé ocenenia, medzi nimi sú Christofer POLHEM Medail Royal Swedish Academy of Engineering Sciences, Cena SAV, Strieborná medaila Aurela Stodolu SAV, Strieborná medaila TU Košice, Strieborná medaila FEI STU Bratislava, Zlatá medaila TU Košice, Zlatá medaila SAV, Strieborná plaketa SR za vedeckú prácu v oblasti technických vied.
Zdroj: Tlačový odbor SAV
rdd ed
