Niektorými politickými stranami otriasajú škandály okolo ich financovania. HZDS i KDH prijali dary, na ktoré zo zákona nemali nárok, HZDS je navyše podozrivé, že perie špinavé peniaze, pričom je možné, že dary v hodnote okolo 11 miliónov korún jej neposkytli osoby, ktoré uvádza vo výročnej správe. Problém s fiktívnymi darcami mala pred rokmi aj SDKÚ.
O tom, prečo je to tak, o čo konkrétne šlo a môže ísť v prípadoch SDKÚ, KDH, ale najmä HZDS, sme hovorili so šéfkou Aliancie Fair-play Zuzanou Wienk.
Dvadsať rokov po revolúcii tu stále kvitne otvorená netransparentnosť. Je morálka spoločnosti naozaj tak nízko, že jej je ukradnuté, čo tu politici opakovane vyvádzajú v súvislosti s financovaním ich strán?
Základná pointa tkvie v tom, že ľudia v tejto krajine nie sú príliš citliví na veci ako etika, čistota a transparentnosť. K tomuto stavu vedie aj fakt, že nevidia žiadnu politickú alternatívu. Politika ako taká má veľmi negatívny imidž, a neexistuje v nej žiadny činiteľ, ktorý by vyčnieval z radu. Niet divu, že voliči majú potom názor, že „všetci politici sú rovnakí", rozumej rovnako zlí.
Nejde potom o hlúposť, ak vidíme, že strany pri svojom financovaní pokojne porušujú pravidlá, a po pár dňoch to necháme prekryť novými kauzami bez vyvodenia dôsledkov?
Hlúposť nie, podobne je to aj inde vo svete - ľudia sa musia najskôr sami materiálne nasýtiť, až potom začnú byť citliví na etiku alebo morálku. Kým nedosiahneme určitú ekonomickú úroveň, bude sa to meniť len pomaly. Bohužiaľ. Zmena v spoločnosti vždy trvá pomerne dlho, aj vo vyspelých krajinách šlo o stovky rokov, pričom na to bolo treba prežiť obrovské množstvo škandálov.
Prispieva k tomu aj otupenie spoločnosti tým, že politikom sa už prepieklo príliš veľa na to, aby nové kauzy niekoho zásadne prekvapovali? Mečiar nevie vysvetliť peniaze na Elektru, amnestuje podozrivých z kriminálnych činov, Slota je podľa majetkového priznania pomaly chudák, hoci si evidentne užíva majetok v miliónoch, svojich zvláštnych ľudí mala aj SDKÚ, trebárs Vavríka, či iné strany.
Iste, citlivosť spoločnosti sa znižuje frekvenciou škandálov, ktoré tu už prehrmeli. Jednoducho si zvykáme, ide o syndróm varenej žaby - ak sme v hrnci, pričom nám zvyšujú teplotu, postupne si na ňu zvykáme. Keď už budeme vrieť, zrazu pochopíme, že je neskoro, prípadne si neuvedomíme nič, lebo sa uvaríme. Škandály sa na Slovensku v zásade neriešia, dokonca ľudia majú k politikom nezvykle obdivný vzťah a príliš selektívne vnímanie. Ak je ich obľúbený politik zapletený do nejakého škandálu, odmietajú si to priznať.
Niekto však zlyháva v tom, že nedoťahuje koncovku. Kto?
Určite aj polícia a prokuratúra. V kauze fiktívnych darcov SDKÚ sa kedysi jasne ukázalo práve zlyhanie týchto dvoch zložiek. Podali sme trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za manipuláciu s účtovnou evidenciou, výsledky vyšetrovania však boli doslova žalostné. Kauza sa vyšetrovala na najnižšom stupni polície spolu s bežnými krádežami, vlámačkami, susedskými spormi a podobne. Robil to človek, ktorý na túto oblasť nebol ani pripravený, ani špecializovaný.
Pri škandáloch politických strán je vždy obrovské riziko vplyvu mocných. Logicky by ich teda nemala vyšetrovať najnižšia zložka polície. Ďalším problémom je, že kontrola strán nie je úzko naviazaná na spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Mnohokrát ani neexistujú skutkové podstaty trestných činov, inými slovami neférové konanie politikov zákony často nedefinujú ako niečo, čo je zakázané.
Nemyslíte si, že HZDS v prípadoch typu „milióny nám darujú chudobní v igelitkách z Tesca" robí z ľudí doslova idiotov?
Politici z nás robia idiotov bežne, povedala som to už viackrát. Správajú sa k nám, akoby sme boli banda neinformovaných a veľmi hlúpych občanov, ktorí im zožerú každé klamstvo. Prejavujú nám tým absolútny nerešpekt, z čoho mám naozaj zlý pocit.
Jureňovi odporúčam prečítať si našu stránku
Keď ste pri aktuálnej kauze napadli HZDS, Jureňa na vás vybehol slovami „Aliancia Fair-play je inštalovaná zo zahraničia. Ja sa pýtam pani Zuzany Wienk, odkiaľ a kto ju financuje". Dodal, že vie, kým ste platení, ale nebude to hovoriť nahlas. Môžete mu odpovedať.
(smiech) Pánovi Jureňovi odporúčam prečítať si našu stránku, na ktorej každý rok zverejňujeme výročnú správu s podrobným prehľadom našich donorov aj výdavkov. Robíme to v takej štruktúre, v akej to nemajú ani politické strany.
Konkrétne?
Financujú nás úplne bežné nadácie, v roku 2007 Open Society Institute - 1,3 milióna korún, Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe - takmer 500 tisíc korún, menšie granty sme dostali od Nadácie otvorenej spoločnosti, nadácie Pontis, nadácie Ekopolis a zo samofinancujúcich aktivít - spolu bol náš celoročný príjem zhruba 2,3 milióna (celú výročnú správu si môžete prečítať tu, pozn. autora). Časť našich financií pochádza z dvoch percent daní, zvyšok z mediálneho poradenstva a školení pre rôzne mimovládky, predaja propagačných výrobkov a podobne.
Už som si zvykla, že keď poukážeme na nejaký problém a pritlačíme, strany na nás zaútočia. Považujem to za syndróm trafenej husi, ktorá zagága, je to súčasť našej práce, a preto také útoky ani nemožno brať osobne.
Zo zdrojov blízkych HZDS mám informácie, že istí ľudia sa údajne snažia nájsť na vás niečo kompromitujúce. Viete o tom?
Zatiaľ nie. Vnímala by som to však ako zúfalú snahu HZDS vytlačiť zo spoločnosti diskusiu o závažnom probléme, ktorý dokázateľne existuje. Neprekvapilo by ma to, a ako poznám politické strany u nás, zdá sa mi to veľmi prirodzené.
Majú čo nájsť?
Nechám to na nich. (smiech)
Môže ísť aj o pranie špinavých peňazí, ale pravdu sa nedozvieme
V rámci financovania strán sa objavilo viac káuz, ako prví však poriadne zarezonovali až fiktívni darcovia SDKÚ v roku 2004. Predtým sa na nič neprišlo?
Výročné správy jednotlivých strán sme monitorovali už predtým, pričom sme našli mnoho nezrovnalostí, tie však boli skôr vo formálnej rovine. Niektoré strany dokonca do svojich výročných správ nezahŕňali kompletné účtovníctvo, čo bol vážny prehrešok - týkalo sa to SMK a KSS, ktoré tam nedávali účtovníctvo najnižších straníckych organizácií. Toky peňazí na regionálnej úrovni vtedy boli úplne mimo dohľadu verejnej kontroly.
Bol to zámer?
Ťažko povedať, možno len neznalosť, nebudem o tom špekulovať. Nechce sa mi však veriť, že by strany vtedy nevedeli, ako sa má robiť poriadna výročná správa. Nezákonné dary pre strany existovali aj v minulosti, pamätám si trebárs na SMK, ktorá v roku 2003 prijala dar od zahraničnej nadácie, čo zákon jasne zakazoval.
Nejde pri kauzách HZDS s financiami aj o pranie špinavých peňazí?
O tom sa nikdy nedozvieme, lebo sa nevieme dostať k dôkazom. Môžem však povedať, že systém je nastavený tak, aby pranie peňazí umožňoval. Dokonca ľahko a beztrestne.
Peter Schutz to v súvislosti s údajnou pôžičkou HZDS na voľby 1998 od Michálkovcov napísal tvrdšie: „Nedá sa nevidieť, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote žiadny dlh 30, ani „pôvodne" 40 miliónov neexistuje. To, čo existuje, je viac ako podozrenie, že „dary" a „pôžičky" vo výročnej správe sú legenda, pod ktorou táto strana perie špinavé peniaze, temer iste z politickej korupcie, ktoré použila v legálnej ekonomike... Je možné veriť na dlhodobý záväzok 40 miliónov, ktorý sa sedem rokov vôbec nespláca, a začne sa až po tom, čo vznikne strane povinnosť identifikácie veriteľa?" Vážne - kto môže veriť, že HZDS v roku 1998 potrebovalo pôžičku, keď vtedajšia koalícia usilovne rozdávala podniky verným pod cenu, pričom viacerí potvrdili, že museli odvádzať peniaze strane?
Samozrejme, že takéto informácie existujú, podnikatelia otvorene hovoria, že sa stranám odvádzali percentá. Lenže faktorov za konkrétnou pôžičkou môže byť oveľa viac, hoci otvorene hovoríme, že jedným z nich je potenciálne aj pranie špinavých peňazí. Preto sme zorganizovali verejnú výzvu, aby finančná polícia preverila miliónové dary pre HZDS, ktoré prišli v hotovosti. Podľa zákona totiž spĺňajú charakteristiku podozrivých operácií. Audítor ich mal nahlásiť, neurobil tak. Som zvedavá, či sa tým polícia naozaj bude zaoberať.
Iná možnosť - mohlo ísť o krytie daru od iného, teda skutočného darcu. Na tieto indície prišli kolegovia Peter Kunder a Rasťo Diovčoš, Peter na to poukázal v článku na blogu SME. Všimli si, že pôžička HZDS od firmy Optifin Invest bola splatená v ten istý deň, ako strana prijala miliónové dary od pánov Trávnička a Oceľa. Keď si spočítate výšku istiny plus úroky, ktoré malo HZDS splatiť, zistíte, že ide o takmer identickú sumu, akú prijalo od Trávnička s Oceľom. Podľa nás je to príliš podozrivé, evokuje to fakt, že dary tých dvoch do HZDS nikdy nemuseli prísť. Mohlo totiž ísť len o účtovne zachytenú operáciu na papieri. Takou istou „papierovou" mohla byť aj transakcia splatenia pôžičky. Všetky účtovné operácie mohli slúžiť na to, aby sa do strany de facto dostali peniaze firmy Optifin Invest ako dar. Trávniček s Oceľom tak pokojne môžu byť len nastrčené figúrky.
V prípade fiktívnych darcov SDKÚ zlyhala polícia, neurobila, čo mala
Poďme do roku 2004, v ktorom sa prevalila kauza fiktívnych darcov SDKÚ. Ako ste na ňu prišli?
Prvotnou indíciou bolo doručenie informácie o tom, že jeden darca na zozname je fiktívny. Naštartovalo ma to však k preverovaniu všetkých darcov na zoznamoch SDKÚ, nielen z toho roku. Kolegovia boli skeptickí, nechceli veriť, že by nejaká strana bola taká hlúpa, a neinformovala darcov, že sú na zozname. Trvalo dlho, kým som ich presvedčila, aby sme do toho šli, a ukázalo sa, že SDKÚ sa fakt správala hlúpo, lebo fiktívnych darcov sme našli viac.
Osviežme ľuďom pamäť - SDKÚ uvádzala ako darcov ľudí, ktorí nevedeli, že jej darovali peniaze?
Presne tak. Logicky teda vzniklo podozrenie, že ani neboli pravými darcami, tých strana zrejme kryla. Zoznam darcov SDKÚ jednoducho sčasti nebol pravdivý.
Vyšetrovanie však de facto skončilo verdiktom, že sa nič zlé nestalo.
Prokuratúra a polícia podľa mňa nepreverili kauzu tak, ako mali. Verejnosti dokonca odmietli prezradiť, aké kroky vlastne podnikli. Moje skúsenosti z vyšetrovania tohto prípadu sú doslova alarmujúce. Už som spomínala, že sa všetko vyšetrovalo na najnižšej možnej úrovni polície, čo bola chyba.
Hovorili ste s tými fiktívnymi darcami?
Áno, samozrejme. Preverovali sme ich telefonicky, s niektorými sme sa stretli osobne. Najskôr sme získali ich vyjadrenia, že strane nič nedarovali, odmietali to však zverejniť pre médiá. Panoval tam strach a neistota.
SDKÚ s nami prestala komunikovať, robia tak všetci, ktorých odhalíme
To bolo zrejme aj dôvodom, prečo viacerí zmenili svoju pôvodnú výpoveď. Dôchodkyňa Mária Dominová z Trenčianskych Teplíc na otázku, či dala SDKÚ 230 tisíc, odpovedala: „Ale to vôbec nie je pravda. Ja som dôchodkyňa, kde by som nabrala toľko peňazí?" Neskôr zmenila názor: „Ja som im to fakt poskytla, tak, ako je tam napísané... Tam mám takého príbuzného, čo som im pomohla."
To, že tie peniaze SDKÚ nikdy nedala, povedala tak pre médiá, ako aj nám do telefónu. Jej neskoršie vysvetlenia boli veľmi nedôveryhodné. Keď sme jej volali, veľmi sa rozčúlila, že mala poskytnúť politickej strane nejaké peniaze. Vtedy sme sa dohodli, že ju navštívime, aby podpísala notársky overené vyhlásenie, že peniaze naozaj nedarovala. Keď sme za ňou prišli, zistili sme, že býva v relatívne skromných podmienkach, v dohodnutom čase nebola doma, a keď sme ju stretli na schodoch, povedala, že sa medzičasom rozprávala s nejakým údajným „známym" a pôvodné vyjadrenia pre nás musí stiahnuť. Ten „známy" jej údajne pomohol s istými osobnými vecami, peniaze vraj v jej mene daroval priamo on.
Kto bol ten údajný „známy"? Lebo Dominovej a jej svatke podľa vlastných slov nejaký známy z SDKÚ vybavil lacný pobyt v účelovom zariadení Úradu vlády na Štrbskom Plese.
Jeho meno nechcela prezradiť. Peniaze však zjavne nedarovala ona, ale niekto, kto ich na ňu napísal. Aspoň tak nám to pôvodne vysvetľovala. Ani dnes neverím tomu, že by strane dala nejaké peniaze.
Ďalší údajný darca Michal Ambrovič mal venovať SDKÚ päťtisíc korún, popiera to však dodnes.
Ten nám aj podpísal notárske overenie, ale SDKÚ sa to snažila zmiesť zo stola slovami, že ide o človeka, ktorý odišiel z SDKÚ a teraz jej chce škodiť. Na tej kauze sme pritom pracovali takmer deväť mesiacov, teda predtým, ako mala SDKÚ v tomto smere škandály.
Prokuratúra vám odmietla poskytnúť uznesenie o zastavení trestného stíhania v tejto kauze. Zažalovali ste ju, súd to zamietol, nikto teda nič vysvetľovať nemusí. Pokúšali ste sa vypýtať si zdôvodnenie aj od SDKÚ?
Strana s nami po týchto škandáloch prestala komunikovať. Toto je úplne prirodzené správanie sa všetkých strán, ktorým prídeme na niečo nekalé, model je vždy rovnaký.
Peniaze môžete doniesť vo vagóne a do trezoru ich nahadzovať vidlami
SDKÚ deklarovala, že zaviedla také opatrenia, ktoré zabránia vzniku podobných problémov v budúcnosti. Boli dostatočné?
Je chvályhodné, že všetkých darcov začali zverejňovať priebežne, aj celosvetovo sa to považuje za dobré opatrenie. Odborníci totiž hovoria o tom, že keď strany na konci roka bilancujú účtovníctvo, bežne im nesedí úroveň výdavkov a príjmov. Inými slovami - v legálnej ekonomike museli použiť peniaze, ktoré nevedia zdokladovať ako príjmy. Preto zháňajú členov, na ktorých by mohli tieto peniaze rozpísať, pričom oficiálne sa to tvári ako dar.
Keby sa priebežné zverejňovanie darcov zaviedlo ako povinnosť pre všetky strany, stačilo by to?
Iba čiastočne. K tomu sa musí prijať pravidlo, že strany nesmú prijímať také sumy v hotovosti, všetko by muselo ísť cez bankové účty.
Ako je to dnes?
Dnes môžete z ruky do ruky darovať strane akýkoľvek obnos, veď práve to je na celej situácii absurdné.
Čiže ak chcem venovať strane pol miliardy, pokojne ich môžem doniesť v igelitkách z Tesca?
Presne tak, trebárs aj vo vagóne a do trezoru strany ich nahádzať vidlami. Ďalší problém - pri sumách nad päťtisíc korún musíte mať so stranou podpísanú darovaciu zmluvu, v ktorej sú vaše údaje. Nad 100 tisíc tam už musí figurovať aj podpis darcu a štatutára strany, overený notárom. Realita je taká, že notári dnes overujú len samotné podpisy, darované peniaze vôbec nemusia vidieť.
To by vyriešila povinnosť darovať peniaze výhradne bankovým prevodom a ukázaním bankového výpisu notárovi.
Áno, lebo banky sú v tomto veľmi prísne, z legislatívy majú povinnosť nahlasovať finančnej polícii podozrivé transakcie, najmä tie, ktoré sú nad istou finančnou hranicou. Predišlo by sa tak fiktívnym prevodom, ktoré existujú len na papieri. Chceli by sme tiež zaviesť osobnú zodpovednosť pokladníka strany za tieto transakcie.
Audítori strán sú pod tlakom, lebo ide o bránu k desiatkam miliónov
Prejdime k nezákonnému financovaniu KDH.
Podobne ako HZDS prijalo dva dary, ktoré zakazuje zákon. Zhodou okolností aj od firmy, ktorá dala peniaze HZDS. Vo firme má majetkovú účasť Spišská Nová Ves, pričom zákon jasne hovorí, že firmy s majetkovou účasťou štátu, obce, VÚC a podobne, nesmú financovať politické strany. Má to logiku, inak by nebol problém presmerovať financie z verejného sektora do strany, ktorá v danom regióne vládne.
Druhý problémový dar KDH pochádzal od Združenia kresťanských podnikateľov a manažérov, pričom zákon zakazuje prijímať peniaze od združení, nadácií a neziskoviek ako takých. Keby to bolo dovolené, strany by cez neziskovky krásne dokázali zakrývať mená skutočných darcov, stačilo by ich prehnať cez umelo vytvorenú mimovládku. Mimochodom, takáto diera sa ukazuje pri osobných kampaniach politikov, jedna neziskovka napríklad financovala Eduarda Kukana v prezidentských voľbách. Volala sa Zelený štvorlístok, a jej pôvodní darcovia sú - ako inak - neznámi.
V prípade KDH zlyhala strana alebo audítor?
Obaja. Jednoznačne aj audítor, rovnako príslušný parlamentný výbor, ktorý už ikstýkrát dokázal, že výročné správy jednotlivých strán kontroluje len formálne.
Audítori strán sú všeobecne nejakí prešpekulovaní, alebo hrajú hlúpych - Peter Mičieta, ktorý kontroloval financovanie HZDS, sa tváril, akoby vážne nevedel, že Transpetrol je firma s účasťou štátu.
Mne sa jeho vyjadrenie zdá absolútne absurdné a neprofesionálne, svojou činnosťou skôr robí audítorom hanbu. Komora audítorov by sa s takými ľuďmi mala jednoznačne vysporiadať. Treba však povedať, že audítori nie sú nadšení z toho, že majú pracovať pre politické strany. Často majú problém dohodnúť sa na odmene, nevyhnú sa tiež tlakom, aby dali strane pozitívny výrok.
Strany ich nútia klamať?
Mám informácie, že niektoré na audítorov tlačia aj v tomto smere. A nielen oni, lebo audítori sú svojím spôsobom bránou k desiatkam miliónov zo štátneho rozpočtu.
To vám povedali audítori?
Mám to z veľmi dôveryhodných zdrojov, nemôžem ich však prezradiť.
Ak niekto zlyhal, mal by byť nahradený iným
KDH oba dary vrátilo. Stačí to?
To bola len základná slušnosť.
Preto sa pýtam.
Je na stranách, ako sa vysporiadajú s tými, ktorí nesú zodpovednosť. Bežne sa však vyhovárajú, že to nie je ich problém, lebo na vine sú nižšie stranícke štruktúry.
Alibizmus.
Presne tak. Bolo by normálne, keby sa vedeli personálne vysporiadať s ľuďmi, ktorí protizákonné finančné prevody umožnili.
V KDH by teda malo nastať stínanie hláv?
To im nechcem a nemôžem diktovať, ale keď vinníkov nepotrestajú, aký signál to vyšle verejnosti? Určite nie taký, že im záleží na tom, aby sa rovnaký problém nezopakoval. Ak niekto zodpovedá za hospodárenie strany a zlyhá, mal by byť nahradený niekým iným. Viete, čo by ma naozaj šokovalo? Keby parlamentný výbor a Ministerstvo financií týmto stranám nedali pokutu. Takéto explicitné porušenie zákona tu totiž nevidíme každý deň. Ak sa k tomu postavia alibisticky, bolo by to už veľmi zlé.
Skutočnám darcom HZDS môže byť Optifin Invest
Prejdime k HZDS, jeho škandál v porovnaní s tým v KDH znesie aj predponu „mega".
Na ten prišli Hospodárske noviny - zavolali mi, že našli dar od Transpetrolu, čo je firma s účasťou štátu, iba som im potvrdila, že ide o porušenie zákona. Následne sme podali podnet parlamentnému výboru, aby to vyšetril a udelil pokutu, keďže skúsenosti z minulosti hovoria, že tento výbor alibisticky odvracia zrak od problémov, ktoré sú mu predostreté. Podstata bola rovnaká ako u KDH, to však bol iba začiatok.
Závažnejšie sú dary od pánov Trávnička a Oceľa, ktorí darovali milióny. Na otázky reagujú veľmi podráždene, hoci majú čo vysvetľovať.
Prvý daroval sumu 7.169097 korún. Pri takýchto obnosoch to býva okrúhle číslo, nie takéto čudné, čo je prvý podozrivý faktor. Ide o dôchodcu, človek takého mena a veku sa nachádza v Cibulkových zoznamoch eštebákov ako agent s krycím menom Spisovateľ. Začiatkom deväťdesiatych rokov podnikal v zahraničnom obchode, pričom médiám potvrdil, že skončil so stratou. V súčasnosti žije v garsónke, a tvrdí, že milióny poslal do HZDS po svojom známom v dvojitej igelitke z Tesca.
Tým známym bol Milan Urbáni?
Zrejme áno, HZDS tvrdí, že tú igelitku priniesol on. Možno ju však dostal od ďalšieho sprostredkovateľa. Celé je to nedôveryhodné, arogantné reakcie Trávnička strane ešte viac škodia.
Čo Oceľ? Ten vraj daroval strane štyri milióny, pričom je sám zadĺžený.
Má evidované dlhy nielen na príslušnom obecnom úrade, ale jeho spoločnosť, ktorá je v likvidácii, je obrovským dlžníkom Slovenskej konsolidačnej. Treba však povedať, že jeho dlhy ešte neznamenajú, že by teoreticky nemohol 
disponovať nejakou hotovosťou. Spomeňte si na Mečiarovu vládu v rokoch 1994 - 1998, kedy privatizovali najmä tí „správni", pričom mnohí nikdy nesplatili svoje dlhy. Dnes napriek tomu žijú ako boháči. Oceľ sa však v každom prípade nespráva ako podnikateľ, ktorému by záležalo na jeho dobrom mene - pochybujem, že by dával milióny strane, keď nemá vyrovnané vlastné záväzky. To by bolo naozaj čudné.
U oboch sa nám nepozdáva najmä to, že obaja venovali dary koncom roka, čo je podozrivé všade na svete už z princípu, dôvody som uviedla vyššie - hrozí, že strany len dorovnávajú pomer príjmov a výdavkov. V normálnej krajine by sa na takéto čosi okamžite pozreli kontrolné orgány, lebo je to naozaj neobvyklé.
Suma darov tých dvoch sa záhadne rovná sume, ktorú HZDS minulo na nákup Fabií pre regionálne štruktúry, ktoré nepodporovali Vetešku, ale Mečiara. Komentátor Schutz sa asi oprávnene pýta: „Je tých 11 miliónov za vozový park z pekla náhoda, alebo suma, ktorá sa musela v účtovníctve vyprať?"
Iste, mohlo to byť aj o tom. HZDS možno potrebovalo peniaze na autá, aby sa zavďačilo ľuďom, ktorí podporovali Mečiara, vybavilo si preto peniaze z firmy Optifin Invest, ktorá však nechcela, aby figurovala na oficiálnom zozname darcov, prípadne to nechcelo samotné HZDS. Mohli to narafičiť ako pôžičku, ktorú ku koncu roka oficiálne „splatili" darmi od Trávnička a Oceľa. Otázka teda znie, či celá transakcia nebola len fiktívna, a či skutočným darcom nie je Optifin. Žiaľ, môžeme sa len domnievať, k odpovedi sa nikdy nedopátrame, lebo tu neexistuje efektívna kontrola.
Peniaze v stranách možno prať bezpečne a beztrestne
Schutz potom nemusí byť ďaleko od pravdy, keď tvrdí, že HZDS by si miesto ĽS malo k názvu pripisovať skôr Electrolux, či Whirlpool.
Pointa nie je v tom, aby sme sa predháňali, kto je na adresu HZDS schopný povedať škandalóznejšie vyhlásenie. Z toho, čo mám v rukách, si zatiaľ naozaj nemôžem dovoliť povedať, že strana je práčkou špinavých peňazí. Môžem sa len domnievať, že existujú transakcie, ktoré takýmto scenárom nahrávajú. Existujú predsa aj iné vysvetlenia, tie Schutzove môžu a nemusia byť správne. Systém je však nastavený tak, že nefunguje riadna kontrola, pričom strany môžu prať peniaze relatívne bezpečne a beztrestne. V podstate im nič nehrozí, čo je na celom príbehu súčasného Slovenska najsmutnejšie. Verejnosť to toleruje a za otázniky, visiace nad jednotlivými politickými stranami, nikto nezodpovedá.
Šéf výboru pre financie Burian tvrdí, že legislatíva upravujúca hospodárenie strán je v „zásade dostatočná". Treba vraj len dodržiavať literu zákona. Je naivný?
Ten zákon je zlý, čiže sa mýli. Boli sme pri jeho príprave, takže vieme, o aké kompromisy a umenie možného tam šlo. Dostali sa tam len veci, ktoré boli politicky priechodné, mnohé rozumné veci jednoducho vynechali.
Ktoré?
Aby sa prevody peňazí diali len bezhotovostne, aby existovala osobná zodpovednosť tých, ktorí majú na starosti hospodárenie strán a tak ďalej. Tým, že neexistuje ani trestná zodpovednosť právnických osôb, tieto škandály nikdy nebudú doriešené, a tí, ktorí takto konajú, sa môžu cítiť absolútne bezpečne. Zákon je však zlý aj pre mnohé iné veci.
Počkajme si, či Jureňa na svoje slová v HZDS nedoplatí
Čo hovoríte na to, že na zmluvách HZDS s darcami svieti meno Zdenky Kramplovej, ktorá v danom čase nebola na Slovensku, ale v Bruseli?
Jej podpis síce nie je notársky overený, ale myslím si, že to naozaj podpísala, či v ten alebo na druhý deň. V tomto nevidím až taký závažný problém, lebo normálne sa stáva, že zmluvné strany podpisujú v iné dni, hoci ten fakt kauze „pridáva". Podozrenia v iných veciach tejto kauzy sú oveľa väčšie, hoci absencia overenia podpisu notárom je porušením zákona. Okolnosti nasvedčujú, že Trávniček s Oceľom nemusia byť skutočnými darcami, že môžu kryť iných.
Jureňa vďaka tomu napadol vlastných v HZDS. Povedal, že „verejná prezentácia dôchodcov s igelitovými taškami je výsmechom", zároveň odmietol slová košického lídra HZDS Džurinu, že ide o snahu poškodiť meno strany a jej predstaviteľov. „Toto sme si vyrobili sami. Treba si to otvorene povedať." To je náznak sebareflexie, nie?
Počkajme si na to, či pán Jureňa na toto svoje vyhlásenie nedoplatí, či náhodou jeho trvanie v HZDS nebude príliš krátke. Jeho postoj je veľmi zdravý, niekto aspoň pomenúva veci presne, ako treba. Otázkou je, koľko mu to vydrží.
Ako celá kauza skončí?
Neviem. Obávam sa, že parlamentný výbor udelí nejaké pokuty a tým všetko zhasne. Možno sa však chytí opozícia.
Pochybujem, keďže SDKÚ má maslo na hlave za obdobnú kauzu spred rokov, a s HZDS je namočené aj KDH.
Hm, to je pravda. Ak sa SDKÚ ozve príliš nahlas, v politickej diskusii sa jej to môže veľmi negatívne vrátiť. KDH má tiež problém, vlastne sa ani nemá kto ozvať. To je tragédia našej politickej scény. Určite by však mala konať finančná polícia, v médiách má dostatočné podnety. Strany samotné by tiež mali reagovať reformou systému financovania politických strán, ale o tom si nerobím ilúzie.
Zaujímavý je alibizmus premiéra Fica, ktorý tvrdí, že problém sa týka HZDS, nie Smeru. Bol to práve on, kto kedysi SDKÚ obúchaval o hlavu fiktívnych darcov, či záhadné a dodnes nevysvetlené prevzatie 22 miliónového dlhu neznámou osobou.
Áno, jeho správanie sa v tomto konkrétnom prípade je prinajmenšom čudné, politicky ide o veľmi zlú reakciu. Fico sa nemôže tváriť, že sa ho to netýka, veď nominanti HZDS sedia vo vláde, aj v rôznych iných funkciách. Ak existujú vážne podozrenia, že Mečiarova strana je financovaná nezákonne, možno z nelegálnych zdrojov, logické je aj podozrenie, že jej ľudia môžu byť v područí rôznych finančných záujmov. Dobrého premiéra by to zaujímalo.
Chcete, aby vás Zuzana Wienk pozvala na obed?
Ak áno, do stredy 13. augusta 2008 do 16.00 hod. zašlite na karol.sudor@smeonline.sk správnu odpoveď na nasledovnú otázku:
Od akej darovanej sumy politickej strane musí byť podpis darcu overený notárom? Odpoveď nájdete v rozhovore.
Spomedzi správnych odpovedí vyžrebujeme dvoch výhercov - ten, ktorý nebude môcť pricestovať do Bratislavy, dostane tričko Aliancie Fair-play, ten, ktorý so stretnutím v Bratislave nemá problém, bude Zuzanou Wienk pozvaný na obed na jej vlastnú útratu.
K odpovediam pripojte vaše celé meno a priezvisko, adresu, telefónne číslo, na ktorom vás možno kontaktovať v prípade výhry a najmä to, čo si vyberáte ako výhru - tričko alebo obed so šéfkou Aliancie Fair-play.
Rozhovor bol autorizovaný, Zuzana Wienk v prepise nič nezmenila.
Medzititulky: Redakcia
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
