Bratislava. Komunistická strana Slovenska (KSS) dnes predstavila svojho kandidáta na post prezidenta. Stal sa ním sympatizant strany Milan Sidor, ktorý budúcnosť Slovenska vidí predovšetkým v posilňovaní stredoľavých hodnôt.
Za svojho strategického partnera Sidor považuje súčasnú vládnu koalíciu, predovšetkým stranu Smer-SD. "Myslím, že sily okolo Roberta Fica a Dušana Čaploviča prirodzeným spôsobom chránia záujmy ľudí," povedal na tlačovej konferencii v Bratislave.
Sidor verí, že sa vedeniu KSS napokon podarí prekonať súčasný stav a usmerniť jej budúci vývoj do takej miery, aby dokázala dospieť k vytvoreniu dynamickej ľavicovej strany revolucionizujúceho typu, podporovanej čo najširšími vrstvami obyvateľstva.
"Idea osobnej účasti v kampani na post prezidenta nepochádza priamo odo mňa, rozhodol som sa po viacerých etapách zvažovania a najmä po tom, čo Krajská konferencia KSS v Prešove, Predsedníctvo strany v Bratislave a následne i Plénum ÚV KSS v Lučenci mi túto účasť jednomyseľne odporučili," uviedol Sidor.
Päťdesiatsedemročný Milan Sidor je v súčasnosti riaditeľom Inštitútu vzdelávania, umenia a športu v Prešove. Je predsedom Krajského riaditeľstva Združenia slovanskej vzájomnosti v Prešove a člen jej Slovenskej rady v Bratislave a člen vedenia medzinárodného Slovanského výboru v Prahe. V roku 1972 založil najstarší diaľkový beh na Slovensku, 400 km dlhý Štafetový beh vďaky, mieru a svornosti, ktorý je venovaný odkazu a hodnotám protifašistického odboja.
Sidor sa tak dnes pridal k ďalším prezidentským kandidátom - k Ivanovi Šimkovi (Misia 21), Ivete Radičovej (SDKÚ-DS), Františkovi Mikloškovi (KDS), Stanislavovi Pánisovi (SNJ) a nezávislým kandidátom Júliusovi Kubíkovi a Dagmar Bollovej.
Kandidát KSS tvrdí, že august 1968 spôsobili aj geopolitické hry
Komunistický kandidát na prezidenta Milan Sidor tvrdí, že obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 netreba vidieť čiernobielo a zapríčinili ho aj "geopolitické pomery". Osobne sa však s inváziou nestotožňuje. Kandidát mimoparlamentnej KSS to dnes povedal na otázku ČTK.
"Nemožno ho (zásah) vnímať len ako záležitosť jednej strany," vyhlásil 57-ročný Sidor, ktorý okupáciu pripísal aj veľmocenskému súpereniu. Dodal však, že v auguste 1968 príchod vojsk odmietal a dodnes sa s ním vraj osobne nestotožňuje. Neskôr si údajne tiež na izbe vyvesil portrét študenta Jana Palacha, ktorý sa v januári 1969 na protest proti šíriacej sa normalizácii upálil. Sidor naznačil, že zásah socializmu nepomohol.
Slovensko i Česko si tento rok pripomenú okrúhle 40. výročie invázie, ktorá zastavila reformný proces známy ako Pražská jar. Okrem ukončenia pokusu československých komunistov o takzvaný socializmus s ľudskou tvárou si vojenský zásah v Československu do konca roka vyžiadal aj viac ako stovku životov.
Viacerí zástupcovia KSS, ktorá po neúspechu vo voľbách v roku 2006 stratila zastúpenie v parlamente, sa v minulosti k okupácii Československa vyjadrovali súhlasne. Bývalý predseda komunistov Jozef Ševc napríklad vyhlásil, že sovietski vojaci nemohli byť v auguste 1968 okupantmi, pretože Československo v druhej svetovej vojne oslobodili od nacistov.
