u zo sudcov.
Podľa informácii predsedu senátu Štefana Ogurčáka, námietku vznieslo mesto Poprad, ktoré je v tejto veci odporcom. Dôvody namietnutia sudcu ani jeho meno nechcel Ogurčák vzhľadom na zásady ústavného súdu o informovaní verejnosti zatiaľ zverejniť. Námietku už posúdil iný senát a rozhodol o nej, verejnosť sa však výsledok dozvie až po jeho doručení účastníkom konania .
Podnetom Miloty Stankovej sa ÚS zaoberal po prvý krát v decembri minulého roku a z dôvodu predloženia ďalších dôkazov pojednávanie odročili na dnešný deň.
Navrhovateľka pracuje ako sanitárka v popradskej nemocnici a pred ÚS napadla podľa nej nespravodlivé rozhodnutia všeobecného súdu a postup Bytového podniku mesta Poprad. Podstatou sporu je fakt, že Stanková sa musela aj s maloletými deťmi nedobrovoľne vysťahovať z otcovho dvojizbového obecného bytu v Poprade, u ktorého bývala a o ktorého sa starala niekoľko rokov. Mesto Poprad obhajujúce svoje vlastnícke práva tvrdí, že Stanková nemala nárok ostať po otcovej smrti v obecnom byte, pretože bola spoluvlastníčkou družstevného bytu. Nebrali pritom do úvahy, že z družstevného bytu odišla pre manželské násilie, že u otca bývala s jeho súhlasom a že manžel po rozvode byt vymenil a odsťahoval sa do iného okresu. Ústavný súd zaujal aj fakt, že navrhovateľka si podala v Poprade žiadosť o pridelenie obecného bytu a bola zaradená medzi čakateľov. Paradoxne ju mesto exekúciou z jedného obecného bytu vysťahovalo, aby "na ulici" čakala na pridelenie iného. Keďže mesto argumentovalo dodržiavaním poradovníka, ÚS si vyžiadal informáciu, komu bol byt po otcovi Stankovej pridelený.
Na decembrovom pojednávaní odznelo aj tvrdenie odporcov, že dôvodom nepridelenia náhradného bytu Stankovej bol fakt, že jej syn zdedil po otcovi spomínaný jednoizbový byt v Kežmarku a rodina teda má kde bývať. Okolnosti, že byt patrí právne dnes už plnoletému synovi, je jednoizbový a v inom okrese, nikto do úvahy nebral. Rovnako ani emocionálnu traumu detí spôsobenú faktom, že ich otec sa v byte, kde musia žiť, obesil.
Navrhovateľka poukázala na ústavnú garanciu, podľa ktorej má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Porušenie svojich práv namietla aj v spojení s ustanoveniami, podľa ktorých vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných, alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. ÚS sa v jej prípade bude zaoberať aj prípadným porušením ustanovení o práve na nedotknuteľnosť obydlia.
Spravodajcom vo veci je sudca Daniel Šváby, nový termín odročeného pojednávania zatiaľ neurčili.
