Bratislava 15. augusta (TASR) - Rusi vedú v tomto okamihu vojnu, na ktorú už teraz nie je žiadny dôvod - je to čistá agresia, povedal dnes pre TASR podpredseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) František Šebej.
"Vyslovene sa vysmievajú Západu a využívajú to, že Západ i Amerika sú v tejto situácii bezmocní a kvôli Gruzínsku sa do ozbrojeného konfliktu s Ruskom nepustia a ani kvôli Gruzínsku nebudú robiť žiadne dramatické kroky," domnieva sa slovenský politik a novinár.
Boje medzi ruskými a gruzínskymi vojskami vypukli minulý týždeň, keď Gruzínsko vyslalo svoje jednotky do Južného Osetska s cieľom získať kontrolu nad touto separatistickou proruskou provinciou, ktorá od roku 1990 odmieta gruzínsku vládu. Moskva v reakcii vyslala do Gruzínska vlastné jednotky, ktoré rýchlo premohli gruzínske sily.
"Tomuto konfliktu sa nedá celkom dobre rozumieť bez toho, aby si človek nepripomenul dozadu spätne celú históriu tohto regiónu a vzťahov medzi Rusmi, Gruzíncami a Abcházcami. V tomto konflikte, podobne ako v juhoslovanskom, sa premieta celá násilná história regiónu a okrem vzájomných vzťahov medzi kaukazskými národmi aj ruský imperializmus, nielen zo sovietskych, ale ešte aj z cárskych čias. Zároveň doňho vstupuje aj to, že Rusi boli v minulosti mocnosťou, ktorá chránila kresťanských Gruzíncov a Arménov v konflikte s Tureckom, a teda s islamom," analyzuje Šebej.
"To všetko je však minulosť - začiatkom 90. rokov tam prebehli občianske vojny, v ktorých sa Abcházsko a Osetsko pokúšali odtrhnúť od Gruzínska. Výsledkom bol akýsi stav prímeria, dohodnutý mierovou zmluvou, ktorý spočíval v tom, že o osude Abcházska a Osetska nebolo definitívne rozhodnuté. Bol tam nejaký status quo, boli tam mierové ruské jednotky, ktoré však Gruzínci vnímali ako okupačné vojská," spresnil pravicový politik.
"Keď Gruzínci chodili na zasadania Parlamentného zhromaždenia Severoatlantickej aliancie, nikdy tam nezabudli pripomenúť, že ešte na časti ich teritória sú ruské vojská," spomína Šebej, ktorý bol svojho času aj predsedom stálej delegácie NR SR v PZ NATO.
"Pre intenzívny a jednoznačný príklon Gruzínska k Západu Rusi robili všetko možné, aby im sťažili život - ako boli napríklad obchodné blokády. Zlé časy medzi Rusmi a Gruzíncami sa nezačali za súčasného prezidenta Michaila Saakašviliho, tie sa datujú ešte do čias prezidentovania Eduarda Ševardnadzeho," poukázal Šebej.
"Terajšiu situáciu vnímam - a tak to vníma aj väčšina komentátorov -, že išlo o konflikt vyprovokovaný priamo Rusmi. Južné Osetsko, to nie je etnicky homogénne územie. Sú tam aj staré gruzínske dediny. ktoré terorizovali osetské jednotky - bol tam tlejúci, prebiehajúci, stály konflikt: osetské milície napríklad ťažko rozoznať od ruských. V Osetsku rozhodovala lokálna dočasná vláda, ruské bábky."
"Gruzínsko sa nechalo vyprovokovať k silovej odpovedi na tieto provokácie. Rusko to okamžite využilo ako zámienku na vojenský konflikt, v ktorom Gruzínsko ťahá za kratší koniec - veď je to päťmiliónová krajina, ktorej armáda sa v žiadnom prípade nemôže rovnať s ruskou," zdôraznil Šebej.
"Rusi šíria lži a zdôvodňujú to akousi genocídou zo strany Gruzínska. Fakt je, že boli mŕtvi civilisti, ale nebolo ich 2000. Organizácia na monitorovanie ľudských práv Human Rights Watch konštatovala, že tam bolo asi 100 mŕtvych. A to v takýchto konfliktoch, kde sú mŕtvi na oboch stranách, rozhodne nie je nič, čo by sa dalo nazvať genocídou," myslí si Šebej.
"Ja toto celé vnímam v tomto okamihu ako jednoznačnú agresiu Ruska voči Gruzínsku s cieľom anektovať postupne k Rusku aj Abcházsko, aj Osetsko a ešte možno aj odtrhnúť od Gruzínska ďalšie kusy územia a možno zničiť prozápadný režim v Gruzínsku. Ruské jednotky útočia a obsadzujú objekty, bombardujú mimo územia Južného Osetska i Abcházska - a rozhodne to nie sú len vojenské objekty -, bombardujú civilné ciele v meste Gori a prístave Poti. Že ide podľa Rusov o vojenské objekty, vojenské sklady, je veľmi priehľadná zámienka," konštatoval psychológ a žurnalista.
"Vzťahy medzi Západom a Ruskom a medzi Amerikou a Ruskom sú teraz také zlé, aké neboli od studenej vojny. Po skúsenostiach, ktoré má aj Slovensko i bývalé Československo, vidím to pre Gruzínsko dosť smutne," uzatvoril František Šebej.
dem žab
