Oddnes v ňom vystavujú aj šaty, v akých sa mohla údajná masová vrahyňa pred 400 rokmi prechádzať chodbami Čachtického hradu. Do mestečka na strednom Slovensku pritom prúdi čoraz viac turistov aj vďaka novému historickému filmu Bathory.
"Ľudia ovplyvnení filmom by radi videli niečo, čo nosila, držala, ale žiaľ také veci už neexistujú. Preto sme vymysleli tie šaty," povedala ČTK riaditeľka trenčianskeho múzea Katarína Babičová. "Vychádzali sme z portrétu, ktorý vznikol až niekoľko rokov po jej smrti," dodala textilná výtvarníčka Jana Zaujecová. Spolu s odborníčkou na dobové šaty Magdalénou Zubercovou sa tiež inšpirovali hrobovými nálezmi i históriou odievania. V časoch Alžbety Bátoriovej totiž držalo módne žezlo Španielsko a novinky sa do Uhorska dostávali cez habsburský dvor.
Šaty za 200.000 korún (6639 eur), ktoré sú komplikovanejšie i omnoho drahšie, než hociktorá súčasná značková spoločenská róba, pripravovali ôsmi ľudia pol roka a spotrebovali na ne desiatky metrov látky. I keď nepochádzajú z grófkiných čias, pravdepodobne by ich nosiť mohla. Podľa etnografov totiž mala priemernú postavu. Žena posadnutá svojou krásou, mohla byť podľa odhadov vysoká 155 centimetrov, obvod hrudníka mala 89 centimetrov, v páse asi 70 centimetrov a okolo bokov 90 centimetrov.
Či by sa však šaty Bátoričke naozaj páčili a nedala by krajčírky zbičovať do krvi, môžu ich autorky len hádať. Mestečko však krátko po vernisáži zahalila tma a na jeho ulice padali krúpy, veľké ako desaťkoruny. "To Bátorička oslavuje," poznamenali ľudia, ktorých prichýlila miestna krčmička.
Domáci sú totiž presvedčení o krutej povahe grófky i napriek tomu, že ju režisér Juraj Jakubisko vo svojom novom veľkofilme vykresľuje ako obeť intríg. "Hovorí sa, že zabíjala dievčatá, aby mladšie vyzerala," povedala ČTK čašníčka Gabriela z reštaurácie, v ktorej Bátorička na hostí "hľadí" z kópie svojho portrétu. "Zistila to, keď ju česala slúžka a s hrebeňom ju porezala. A keď jej krv padla na ruku, tak tá časť, kde jej kvapla krv, vyzerala mladšie. Vtedy začala vraždiť tie dievčatá," dodala Čachtičanka.
O pravdivosti krvavej legendy sú presvedčení aj múzejníci. Archívne doklady hovoria o tom, že mučila a zabíjala dievčatá, hoci počet obetí nikto nezrátal. Krutým bol vraj aj Bátoričkin manžel František Nádašdy. Podľa Babičovej mali hradní páni päť detí, takže ich manželstvo nemuselo byť zlé. Deti krutej grófky však stihol nešťastný osud a prežili z nich len dve. Hoci sa na Slovensku meno Báthory doteraz vyskytuje, či tu žijú aj skutoční potomkovia ženy, ktorá je zapísaná v Guinessovej knihe rekordov ako najmasovejšia vrahyňa všetkých dôb, nie je známe.
him prl
