Budapešť 16. augusta (TASR) Generálny tajomník Maďarskej socialistickej robotníckej strany János Kádár nebol skutočným priateľom prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Alexandra Dubčeka, ako by sa to na prvý pohľad zdalo. Povedal to pre TASR v súvislosti so 40. výročím okupácie Československa v roku 1968 maďarský historik Miklós Horváth.
Odborník, ktorý sa zaoberá bádaním histórie Maďarskej ľudovej armády, Varšavskej zmluvy, ale aj otázkou maďarskej revolúcie v roku 1956, ďalej uviedol, že Kádár sa nemohol stotožniť s cieľmi politických premien v Československu. Tieto by totiž mohli spochybniť jeho vodcovskú úlohu, viedli by v konečnom dôsledku k jeho odstráneniu a k tomu, že by sa za svoje činy musel zodpovedať.
"Mnohí sa domnievajú, že vzťah Dubčeka a Kádára bol úplne úprimný a priateľský. Podľa môjho názoru a podľa výsledkov výskumu vzťahov Sovietskeho zväzu a Československa sa maďarský vodca nakontaktoval viackrát s Dubčekom na základe sovietskych inštrukcií a pod sovietskou kontrolou," spresnil historik a dodal, že to Dubčekovi vyhovovalo, lebo vedel, že ak chce niečo odkázať Moskve, tak sa to cez Kádára určite dostane k adresátovi.
Dubček bol podľa názoru Horvátha profesionálnym politikom, presne poznal Kádárovu minulosť, bola mu jasná úloha v revolúcii v roku 1956. Vedel aj to, akým spôsobom sa dostal k moci, teda že mal úlohu v pozvaní sovietskych vojsk do Maďarska a že 7. novembra 1956 vošiel do Budapešti na sovietskom bojovom vozidle.
Najdôležitejšou snahou Kádára bolo presvedčiť Dubčeka o tom, že by mal zmierniť reformy a že by mal pozvať sovietske vojská, čo Dubček odmietal. Kádár bol z toho sklamaný. Verejnosti sa v tom čase zdalo, že medzi nimi bol dobrý a nezištný vzťah.
"V Maďarsku bola situácia interpretovaná tak, že Kádár úprimne konal v záujme záchrany československých reforiem socializmu, podľa mňa však maďarský vodca so svojou minulosťou na to nebol jednoducho schopný. Ako môže reprezentovať premeny ten, kto sa niekoľko rokov predtým pripojil k cudzej mocnosti na potlačenie maďarských reformných snáh? Nemá to etický základ, a bolo by naivné myslieť si, že Dubčekovi to nebolo jasné," konštatoval.
Maďarská verejnosť je aj v hodnotení Pražskej jari, ako v prípade revolúcie v roku 1956 v Maďarsku, rozdelená. Tí, čo sa hlbšie zaoberajú touto tematikou, však jednoznačne dospeli k záveru, že po roku 1956 bola Pražská jar veľmi dôležitým ak nie najdôležitejším pokusom o zmenu režimu.
Ako poznamenal, na základe skúseností z roku 1956 je zrejmé, že by sa udalosti nezastavili na úrovni reforiem, lebo je jasné, že diktatúra komunistického typu neznesie ani také minimálne požiadavky, akými sú sloboda prejavu, systém viacerých politických strán alebo spochybnenie marxizmu-leninizmu, teda základné veci.
"Tento proces by sa nebol zastavil. Pražská jar bola veľmi dôležitým pokusom, ktorý by viedol k odstráneniu socializmu v Československu. Sovietom to bolo úplne jasné, a nie náhodou už v marci rozhodli o tom, že v prípade potreby tento proces zastavia, a to aj vojenskou silou. Navyše si veľmi želali mať svoje vojská na území Československa, čo najbližšie k hraniciam Nemeckej spolkovej republiky. Tento cieľ Sovietov sa málo zdôrazňuje aj v odbornej literatúre," zdôraznil.
Maďarská verejnosť sa o hanebnej akcii, v rámci ktorej sa okupácie zúčastnili aj maďarskí vojaci, dozvedela dodatočne. Triezvo zmýšľajúcej väčšine bolo jasné, že takýto krok spôsobí obrovské škody vo vzťahu obyvateľstva Československa a Maďarska, a zodpovedne zmýšľajúci dobre vedeli to, že pre maďarskú menšinu žijúcu v Československu účasť maďarských vojakov na okupácii je vážnou skúškou, pripomenul historik.
Podľa maďarských prieskumov drvivá väčšina maďarského obyvateľstva v ČSSR odmietala účasť príslušníkov maďarských ozbrojených síl na okupácii, a podľa dokumentov vtedajšieho rezortu vnútra nebola maďarská menšina ochotná spolupracovať s okupantmi. "Podľa dobových dokumentov to bolo prekvapením pre vtedajšie vedenie vnútra v Maďarsku, neviem, akú reakciu vlastne očakávali," uzavrel rozhovor Horváth.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) juh
