"Svojím konaním, životom a činnosťou zabezpečil prebudenie v letargii existujúceho slovenského národa, ktorý bol v časoch Rakúsko-Uhorska zaznávaný, nevzdelaný," povedal pre TASR počas dnešného spomienkového stretnutia pri príležitosti 70. výročia jeho úmrtia.
Ako dodal, Hlinka prebudil u slovenského národa povedomie a z toho vyplývajúce dosiahnutie samostatnosti a nezávislosti, čo je do veľkej miery aj jeho dielo. Pripomenul, že kontroverzne o ňom zmýšľajú tí, ktorí sa nedokážu odtrhnúť od čias Rakúsko-Uhorska, keď sa o Slovákoch hovorilo dehonestujúco. "Akosi to na nich zostalo, nevedia sa toho celkom zbaviť a neoprávnene spochybňujú pôsobenie Hlinku," konštatoval.
Ondrejkov zdôraznil, že dbajú na to, aby SAH nadobudla čo najväčší kredit, s tým, aby na sebe nemala nálepku nacionalizmu a extrémizmu. "Dávame si pozor, aby nám do našej činnosti nehovorili ľudia s radikálnymi názormi, aby také názory nezaznievali ani na našich stretnutiach, ale len dôstojná pravda," vysvetlil.
Slovenský historik a technik František Vnuk v príhovore vyzdvihol zásluhy a konanie Hlinku. Zároveň ho označil za jedného z najväčších synov slovenského národa a najsvetlejších postáv slovenských dejín. "Jeho pohreb bol udalosťou, akú Slovensko dovtedy nevidelo. Bola to mohutná manifestácia vďačného ľudu, ktorému bol Hlinka vodcom a otcom," podčiarkol. Poukázal na to, že tento katolícky kňaz bol predmetom potupy a znevažovania. "Keď ho nemohli vyhodiť so slovenských dejín, pokúšali sa ho predstavovať v tých najčernejších farbách," uviedol Vnuk. Ako ďalej pokračoval, jeho nepriatelia a všetci, ktorí mu upierajú zásluhy za slovenský národ, sa postupne stratia v prepadlisku dejín. "Hlinkova veľkosť spočíva v tom, že všetky svoje sily a schopnosti dal do služieb cirkvi a národa," zdôraznil.
Na spomienkovom stretnutí, ktoré sa konalo pri pamätníku Hlinku v parku bratislavskej mestskej časti Ružinov, sa zúčastnila i prednostka miestneho úradu Ingrid Ožvoldová, tajomník Matice Slovenskej Peter Mulík, herečka Eva Kristínová, ako aj autor pamätníka Stanislav Májek. Odhalený bol v júni minulého roka a autorsky sa na ňom podieľal i Teodor Baník.
Slovenský katolícky kňaz, politik, publicista, prekladateľ, jedna z vedúcich osobností slovenského národného hnutia na začiatku 20. storočia sa narodil 27. septembra 1864 v Černovej. V tejto obci zomrel 16. augusta 1938.
Vyštudovaný teológ a vysvätený kňaz popri svojom kňazskom povolaní redigoval a vydával Ľudové noviny a prispieval aj do iných periodík. Usiloval sa o zlepšenie sociálnych pomerov zakladaním spolkov a organizovaním prednášok. Založil peňažný ústav Ľudová banka (1907), písal a prekladal náboženské diela. Prihlásil sa k myšlienke spoločného štátu Čechov a Slovákov a bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie v októbri 1918.
Podľa mnohých odborných názorov sa zásluhy Andreja Hlinku neúmerne preceňujú. Hlinka nebol jediný, kto v tom čase pracoval pre národ a nebol ani jediný, kto bol za svoje postoje väznený (Juriga, Šrobár, Vajanský, Porubský, Pietor a mnohí ďalší). Predmetom kritiky jeho osoby je aj jeho až hrubý postoj k evanjelickej cirkvi a k evanjelikom na Slovensku a tiež jeho cesta do Paríža, respektíve podľa niektorých zdrojov jeho kontroverzné konanie v Paríži.
