PRAHA. Jiří Dienstbier, prvý ponovembrový šéf československej diplomacie, neverí, že okupácia ČSSR 21. augusta 1968 nebola ani tak snahou o potlačenie Pražskej jari ako skôr prípravou Sovietskeho zväzu na tretiu svetovú vojnu a reakciou Moskvy na dlhodobo odmietavý postoj československých komunistov k požiadavke ZSSR, aby sa v ČSSR usídlilo niekoľko sovietskych divízií.
Naskenované strany denníka Smena z augusta 1968 - kliknite
Ale kdeže, mohli to dohodnúť a (armádu) sem mohli umiestniť, navyše to bolo už v tej dobe celkom zbytočné - sily Západu a Východu boli vyrovnané. To ja považujem za nezmysel. Zo strategického hľadiska to nemalo žiaden veľký význam," reagoval Dienstbier v rozhovore pre TASR na špekulácie, ktoré tento mesiac v Česku prezentoval historik Jiří Hoppe z ústavu dejín Akadémie vied ČR a Věnek Šilhan, jeden z protagonistov Pražskej jari, ktorý po internovaní Alexandra Dubčeka v Moskve šéfa československých komunistov v ČSSR dočasne zastupoval.
Podľa dnes už 81-ročného Šilhana rozkaz na vypracovanie plánu invázie vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR je datovaný už 12. februára 1968. Bývalý politik Pražskej jari tvrdí, že Sovieti chceli získať súhlas ČSSR s umiestnením niekoľkých svojich divízií už za éry prezidenta Antonína Novotného. Ten to však odmietal s tým, že občania by to nepochopili.
Šilhanovu tézu, že okupácia ČSSR v auguste 1968 súvisela s prípravami ZSSR na tretiu svetovú vojnu, podporuje aj historik Jiří Hoppe. Podľa jeho názoru v plánoch sovietskej generality bolo umiestniť v ČSSR vojenské jednotky nielen s konvenčnými zbraňami, ale aj jadrové zbrane.
Naopak Jiří Dienstbier, ktorý v roku 1968 pracoval v Československom rozhlase, neskôr bol perzekvovaný a podporil Chartu 77, považuje za skutočný dôvod okupácie ČSSR obavy Moskvy a zvyšku socialistického bloku, že ľudských práv a občianskych slobôd, ktoré sa už v ČSSR nedali vnútornými silami obmedziť, sa začnú dožadovať aj občania ďalších sovietskych satelitov, najmä Poľska a NDR.
Tanky Sovietov a ďalších bývalých spojencov v ČSSR priniesli do ľavicových intelektuálnych kruhov na Západe vytriezvenie.
Napokon, malo to obrovský vplyv aj v zahraničí: tak na Západe, kde po potlačení Pražskej jari to bola posledná strata ilúzií inteligencie o Sovietskom zväze, a napokon aj v samotnom Sovietskom zväze, kde sa po prvý raz od 30. rokov začala otvorená debata aj vo vnútri komunistickej strany Sovietskeho zväzu, čo napokon viedlo až k (Michailovi) Gorbačovovi a k pádu režimu aj v Moskve. A ako mi to Gorbačov v septembri 1991 povedal, keď som bol u neho v Kremli: mysleli sme si, že potlačujeme, hrdúsime Pražskú jar, ale hrdúsili sme sami seba," vysvetlil bývalý šéf československej diplomacie.
Pražská jar sa okupáciou a potlačením protestov v auguste 1969 síce de facto skončila, ale Dienstbier je presvedčený, že symbolicky pokračovala. Keď sa už raz niečo stane, tak to niekde zostane. To sa prejavilo v celom tom odpore Charty, potom v 80. rokoch, a nielen u nás," zdôraznil.
Bývalý disident a bývalý vrcholný politik, ktorý sa teraz pokúša o zvolenie do Senátu, je presvedčený o tom, že v auguste 1968 v ČSSR existovala občianska spoločnosť. Mám radosť, že sa to skončilo. Ale mám najmä radosť z toho 1968. roku, pretože to bolo obrovské vzopretie sa občianskej spoločnosti. Občianska spoločnosť určovala témy politického vývoja a takmer vyhrala, pretože vnútorné sily už to nemohli zastaviť," dodal.
