PRAHA. Denníky Mladá fronta, Práce, Zemědělské noviny a týždenník Literární listy uverejnili 27. júna 1968 Manifest Dvetisíc slov (český názov: Dva tisíce slov, které patří dělníkům, zemědělcům, úředníkům, umělcům a všem), ktorého autorom bol spisovateľ Ludvík Vaculík. Výzva, považovaná za najvýznamnejší dokument Pražskej jari, bola spísaná na podnet českých vedcov Otta Wichterleho, Jana Broda, Otakara Poupy a Miroslava Holuba, ktorí sa obávali o ďalší osud obrodného procesu. Manifest vyšiel v predvečer okresných konferencií komunistickej strany, na ktorých malo dôjsť k voľbe delegátov mimoriadneho zjazdu KSČ. V čase zverejnenia výzvy Dvetisíc slov navyše prebiehali v Československu manévre vojsk Varšavskej zmluvy pod názvom Šumava.
Naskenované strany denníka Smena z augusta 1968 - kliknite sem
Emotívny text manifestu, v ktorom autor nepoprel svojho umeleckého ducha, sa usiloval o analýzu politickej situácie v krajine a predkladal spôsoby prehlbovania demokratizácie spoločnosti. Posmeľoval občanov k aktivitám ku kontrole činnosti predstaviteľov KSČ a bol aj prejavom určitých obáv z utlmenia demokratizačného procesu. Snaha verejnosti mala smerovať k reforme komunistov, ktorých naďalej považovali za oprávnených viesť krajinu. Odpor sa mal prejavovať kultúrne a slušne. Za zdroj spoločenských zmien sa udávalo hospodárstvo. Zmeny v spôsobe riadenia podnikov, ktoré mali byť kontrolované robotníkmi, mali smerovať k racionálnej výrobe, aby sa odstránili nedostatky tovarov na trhu. Manifest upozorňoval aj na možnú podporu odporcov demokratizačného procesu zo zahraničia a na možnú sovietsku vojenskú intervenciu.
Výzvu podpísalo 70 významných osobností, ku ktorým v spontánnych akciách pribúdali ďalšie podpisy. Dokument okrem iných podpísal básnik Jaroslav Seifert, cestovateľ Jiří Hanzelka, herci Rudolf Hrušinský, Jiří Suchý, Jiří Šlitr, Jan Werich, režisér Jiří Menzel, atletický pár Dana a Emil Zátopkovci, Věra Čáslavská, spisovateľ Josef Topol, speváčka Yvonne Přenosilová.
Manifestom sa ihneď po uverejnení zapodievalo mimoriadne zasadnutie predsedníctva ÚV KSČ. Konzervatívci považovali text za provokáciu, reformisti za ohrozenie reforiem.
Po porážke Pražskej jari boli signatári výzvy Dvetisíc slov prenasledovaní. Niektorí svoj podpis odvolali. Manifest Dvetisíc slov bol v Poučení z krízového vývoja označený za návod k deštrukcii socialistického systému a nenávisti k Sovietskemu zväzu.
