BRATISLAVA 19. augusta (SITA) - Sto rokov po poslednej výprave vedca a štátnika Milana Rastislava Štefánika na najvyšší alpský vrch Mont Blanc sa po jeho stopách vydá v pondelok 25. augusta výprava pod vedením Františka Keleho.
Zopakuje tak výstup z roku 1992, pri ktorom Štefánikovi odhalili pamätnú dosku na budove astronomického observatória v Chamonix. Pri rekonštrukcii budovy pred dvoma rokmi sa táto tabuľa z dielne akademického sochára Milana Greguša stratila. Podľa primátora mesta Chamonix a miestnej polície ju zrejme odcudzil neznámy zberateľ starožitností. Duplikát pôvodnej pamätnej dosky osadí výprava Františka Keleho budúci týždeň opätovne.
Verejnosť pozná Štefánika ako vedca a politika, menej ako milovníka hôr. "Pravdaže nebol športovým horolezcom, ale aby sa dostal na vrchol Mont Blancu musel sa ako horolezec správať," hovorí František Kele. V tom čase bola na Mont Blancu Janssenova hvezdáreň, pre Štefánika ako astronóma bola iste zaujímavá. Slovenský štátnik vystúpil na najvyšší alpský vrchol šesťkrát, po prvý raz v roku 1905. "Práve týmto výstupom položil základ Slovenskému horolezeckému výškovému rekordu - 4 808 metrov. Štefánik je držiteľom aj iného, kuriózneho rekordu. Na vrchole Mont Blancu strávil spolu 46 dní," dodáva Kele.
