Ústav pre výskum verejnej mienky zisťoval v dňoch 28. 12. 2000 až 8. 1. 2001 v reprezentatívnom prieskume dôveru občanov k politikom pôsobiacim v súčasnosti na Slovensku. Výberový súbor tvorilo 1070 respondentov, ktorých štruktúra z hľadiska pohlavia, veku, národnosti, vzdelania, veľkostných skupín obcí a krajov Slovenska zodpovedá demografickému zloženiu obyvateľstva SR vo veku 18 a viac rokov.
Na otázku : “Ktorý z politikov pôsobiacich na Slovensku má v súčasnosti vašu dôveru?” mohli respondenti voľne, podľa vlastnej úvahy a bez akejkoľvek predlohy uviesť až tri osobnosti, preto súčet percent v tabuľke prevyšuje 100. V odpovediach respondentov odznelo 79 mien politikov, ktorých v období terénnej fázy výskumu považovali za dôveryhodných. Z nich 23 má dôveru aspoň 1,1 % oslovených. Ich poradie prináša nasledujúca tabuľka, ktorá prezentuje tiež údaje získané rovnakou metódou v novembri a decembri 2000.
Dôvera občanov k politikom pôsobiacim na Slovensku (údaje v %)
25. 10. - 2. 11.
2000
29.11. - 8.12.
2000
28.12.2000 - 8.1.2001
R. Fico
19,1
18,5
20,7
V. Mečiar
17,1
13,1
14,0
M. Dzurinda
13,0
12,6
11,8
R. Schuster
5,7
7,5
10,2
B. Bugár
6,8
7,8
8,5
A. Malíková
12,6
12,6
8,0
I. Mikloš
6,5
5,9
7,2
E. Kukan
2,9
4,6
4,1
B. Schmögnerová
5,0
3,5
3,9
I. Gašparovič
6,0
2,4
3,8
I. Mjartan
1,8
1,8
3,7
P. Weiss
2,6
1,8
3,2
P. Hrušovský
3,4
2,4
3,1
P. Csáky
1,9
1,9
2,4
P. Hamžík
1,2
1,3
1,8
S. Kozlík
2,9
2,3
1,7
J. Čarnogurský
1,6
1,4
1,5
J. Figeľ
1,6
2,0
1,3
J. Migaš
1,9
1,3
1,2
V. Tkáč
2,5
1,5
1,2
M. Ftáčnik
1,4
1,4
1,2
L. Fogaš
0,9
0,6
1,2
L. Pittner
1,8
1,2
1,1
žiadnemu politikovi
33,4
33,9
31,6
Respondenti uviedli ešte ďalších 56 mien, medzi ktorými sa najčastejšie vyskytovali J.Slota (0,8%), M. Kňažko (0,7%), F. Mikloško (0,7%). Oproti minulému mesiacu sa mierne znížil podiel respondentov, ktorí na našej politickej scéne nenachádzajú dôveryhodnú osobnosť (o 2,3 percentuálnych bodov). Ďalej uvádzame sociodemografickú štruktúru priaznivcov tých politikov, ktorí získali viac ako 5 % - nú dôveryhodnosť.
· Robert Fico získalu občanovna dôvereoproti začiatku decembra 2000 2,2 percentuálne body a naďalej zostáva na prvom mieste v poradí dôveryhodných osobností na Slovensku. V januári 2001, rovnako ako v decembri a novembri mal oproti celoslovenskému priemeru vyššiu dôveru 18 - 24 ročných (29 %). Ďalej bol dôveryhodným politikom najmä pre oslovených z miest nad 100 tisíc obyvateľov (28 %) a v Prešovskom a Košickom ( po 25%) kraji. Menej dôvery mu tradične vyjadrujú respondenti maďarskej národnosti (8 %). Pod celoslovenský priemer mu vyjadrili v januári dôveru najmä 50 -59 roční (14%), respondenti so základným vzdelaním (14%), podnikatelia (14%), v Trnavskom (13%) a Nitrianskom kraji (15%) V optike politickej orientácie má R. Fico dlhodobejšie dôveru najmä u voličov Smeru (83 %) a SNS (27 %). Medzi tými, ktorí nie sú rozhodnutí, koho voliť je 6% a medzi nevoličmi 5% dôverujúcich R. Ficovi.
· Vladimírovi Mečiarovi vyjadrilo dôveru v skúmanom období o 0,9 % menej občanov ako v decembri 2000. Je politikom, ktorému trvale deklarujú dôveru najmä oslovení z vekových kategórií nad 60 rokov (25 %), občania so základným vzdelaním (23%) a obyvatelia Trenčianskeho kraja (22 %). Výrazne menej dôvery mu stabilne prejavujú občania maďarskej národnosti (3 %) a 18 -24 roční respondenti (8 %) a v súčasnosti i 30 - 39 roční (9%), ďalej zamestnanci (8%). Menej dôvery mu v januári deklarovali aj respondenti z Trnavského kraja (5%). V optike politickej orientácie má V. Mečiar nadpriemernú dôveru najmä u potenciálnych voličov HZDS (81%) a u stúpencov SNS (17%). Jeho dôvera u nevoličov má hladinu 1% a z nerozhodnutých mu nedôveruje nikto.
· Mikuláš Dzurinda malzačiatkom januára 2001 o 0,8 percentuálneho bodu menej dôvery, než pred mesiacom. Dôveru občanov zodpovedajúcu celoslovenskému priemeru má rozloženú rovnomerne takmer vo všetkých skúmaných znakoch s výnimkou socioprofesijného, kde mu tradične viac dôverujú predovšetkým podnikatelia (24%). Vyššiu dôveru má trvale aj u občanov maďarskej národnosti (20%). Z pohľadu politických inklinácií má M. Dzurinda najvyššiu dôveru u potenciálnych voličov SDKÚ (60 %), ďalej DS (29%), KDH (29 %), SMK (21 %). V skupine nevoličov mu dôveruje 5 % a medzi nerozhodnutými 6 % oslovených.
· K Rudolfovi Schusterovi sa oproti decembru 2000 zvýšila dôvera verejnosti o 2,7 percentuálnych bodov, čím sa v poradí dôveryhodných osobností posunul na štvrté miesto. Z pohľadu všetkých analyzovaných sociodemografických znakov sa dôvera k prezidentovi SR trvalejšie pohybuje okolo celoslovenského priemeru. Mierne viac dôvery mu však trvale vyjadrujú respondenti maďarskej národnosti (16%) a oslovení v Košickom (15%) kraji. Z hľadiska politických inklinácií mu začiatkom januára najviac dôverovali potenciálni voliči SOP (45%) a SMK (23%). Dôveru k prezidentovi SR v skupine nevoličov vyjadrilo 7 % a medzi nerozhodnutými 8 % oslovených.
·Béla Bugár získal začiatkom januára 2001 o 0,7% viac dôvery ako v decembri. Je stabilne najdôveryhodnejším politikom pre občanov maďarskej národnosti (54 %), obyvateľov Trnavského (17 %) a Nitrianskeho kraja (18 %) a pre potenciálnych voličov SMK (75 %). Medzi nevoličmi má B. Bugár 2 % dôverujúcich rovnako ako medzi nerozhodnutými.
· Anna Malíková stratila od začiatku decembra 4,6% dôverujúcich, čo je najvyšší počet v porovnaní s ostatnými dôveryhodnými politikmi a obsadila tak šieste miesto v poradí. Tento pokles jej dôveryhodnosti je pravdepodobne poznačený vnútrostraníckymi rozpormi súvisiacimi s otázkou jej kritického postoja k práci poslaneckého klubu SNS, ktorý proti jej mienke nominoval svojich delegátov do privatizačných komisií, alebo tiež môže súvisieť s medializovanou kauzou korektnosti priebehu volieb podpredsedov SNS V . Oberhausera a D. Mašlonku. V januári 2001 vyjadrili A. Malíkovej, ako i v minulých mesiacoch predovšetkým robotníci (14%) a obyvatelia Trenčianskeho (18%), významný pokles dôverujúcich zaznamenala v Žilinskom kraji (na 3%). Z pohľadu ostatných sociodemografických parametrov má dôveru rozloženú rovnomerne, na úrovni celoslovenského priemeru. Výrazne vyššiu podporu má A. Malíková najmä medzi potenciálnymi voličmi SNS (57 %) a tiež HZDS (21%). Medzi nevoličmi mala 1% dôvery a u nerozhodnutých 2 %.
· Ivanovi Miklošovi dôveruje o 1,3 % viac oslovených ako začiatkom decembra 2001. Dôveryhodným je opäť najmä pre podnikateľov (13%) a respondentov miest od 50 do 100 tisíc obyvateľov (12%), ďalej pre voličov DS (24%) a SDKÚ (33 %). V ostatných sociodemografických skupinách osciluje dôvera k I. Miklošovi okolo celoslovenského priemeru. Medzi nevoličmi mu deklarovali podporu 4 % a medzi nerozhodnutými 6 % oslovených.
· Počet respondentov, ktorí nedôverujú žiadnemu politikovi pôsobiacemu v SR sa oproti decembru znížil o 2,3 percentuálnych bodov. Oproti celoslovenskému priemeru sú vyšším podielom medzi nimi zastúpení najmä 25 - 29 roční (40 %), nezamestnaní (46%), respondenti z Trnavského kraja (44 %) a z obcí od 2 do 10 tisíc obyvateľov (38%). Väčšiu skupinu “nedôverujúcich žiadnemu politikovi” tvoria už stabilne nevoliči (71 %) a tí, ktorí neinklinujú k žiadnej politickej strane (68%).
Autor: Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR
