Bratislava 21. augusta (TASR) - Zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka zatiaľ nemá jasnú podporu parlamentných politických strán. Politické subjekty si počkajú na konkrétne znenie a postoj zaujmú po diskusii v poslaneckých kluboch.
Štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Diana Štrofová (ĽS-HZDS) zatiaľ návrh nevidela, potrebuje sa s ním oboznámiť. "Ako človeku mi je to sympatické," konštatovala.
Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj predpokladá, že predkladateľ, strana Smer-SD, bude hľadať podporu pre zákon a uskutočnia sa politické rokovania. Vecné stanovisko zaujme klub SNS po prednesených argumentoch. Rafaj poznamenal, že v princípe tzv. zásluhové zákony sú agendou SNS, tvorí sa nová tradícia, pričom by nemalo dôjsť k jej devalvácii. V rámci ujasnenia si historických hraníc považuje Rafaj ako optimálnu hranicu 50 rokov dozadu, kedy osoba aktívne pôsobila.
Predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš nechce komentovať mediálne aktivity Smeru-SD, strana sa vyjadrí, keď bude zákon na stole.
Predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos osobne nemá problém s prezentovaným návrhom a vie si ho predstaviť. Poslanecký klub SMK o ňom bude diskutovať na najbližšom zasadnutí.
Podpredseda KDH Martin Fronc si myslí, že osobnosti slovenských dejín sa dajú uctiť aj inak ako prijímaním zákona. Dubček podľa neho v roku 1968 zohral významnú rolu, za čo si zaslúži úctu. Ako komunistu považuje Fronc Dubčeka za kontroverznú osobu, vzhľadom na "hrozné" udalosti z 50. rokov, za ktoré nesie ako straník spoluzodpovednosť.
Poslanec Smeru-SD Boris Zala v utorok 19. augusta avizoval, že predloží do Národnej rady SR návrh zákona o Alexandrovi Dubčekovi. "Alexander Dubček sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu, slobodu slovenského národa a o ľudské práva," bude sa konštatovať v prvom paragrafe zákona. Druhý ustanoví, že busta s týmto nápisom bude umiestnená v priestoroch Národnej rady SR. V prípade schválenia parlamentom by mal tento zákon vstúpiť do platnosti 1. januára budúceho roku.
Podobná norma o zásluhách historickej osobnosti už v súčasnosti platí v prípadoch Milana Rastislava Štefánika a Andreja Hlinku.
