BRATISLAVA 21. augusta (SITA) - Poslanci za Smer-SD Boris Zala a Oľga Nachtmannová dnes predložili do parlamentu návrh zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka.
Podľa návrhu do budovy parlamentu sa má umiestniť busta Dubčeka a pamätná tabuľa. Parlament by mal rokovať o návrhu na septembrovej schôdzi. Ak zákon získa podporu poslancov, účinný bude od začiatku budúceho roka.
Podľa predkladateľov návrhu zákona Dubček sa stal kľúčovým aktérom pri vytváraní demokratickej spoločnosti. Pod jeho vedením sa začal proces demokratizácie krajiny, proces vymaňovania sa spod vtedajšej sovietskej dominancie ako aj proces federalizácie republiky. Zala s Nachtmannovou konštatujú, že cestu k demokracii a slobode zastavili tanky armád Varšavskej zmluvy v auguste 1968. "Cestu k federácii sa podarilo dokončiť," napísali v dôvodovej správe.
Dubček sa stal najznámejším Slovákom vo svete, myslia si predkladatelia zo Smeru-SD. Považujú ho za "symbol vzdoru proti sovietskej moci, proti totalitarizmu, symbol ľudskosti a človečenstva v politike. V časoch neslávnej normalizácie dôstojne a neochvejne zápasil za dodržiavanie ľudských práv a za odchod okupačných jednotiek." Podľa navrhovateľov schválenie zákona o Dubčekových zásluhách by bolo "výrazom našej historickej pamäti."
Alexander Dubček od roku 1949 zastával rôzne funkcie v komunistickej strane. V roku 1968 bol ako predstaviteľ protidogmatického kurzu v strane zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ. S jeho menom sa spája Pražská jar - obdobie od januára 1968, proces demokratizácie československej spoločnosti. Ukončila ho okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Česko a Slovensko si dnes pripomína 40. výročie od tejto udalosti. Dubček s ďalšími spolupracovníkmi boli nútení podpísať Moskovský protokol, podľa ktorého sovietske vojská zostali v ČSSR.
Po upevnení komunistickej diktatúry bol obvinený z porušovania zásad marxizmu-leninizmu a v apríli 1969 bol odvolaný z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, krátko bol predsedom Federálneho zhromaždenia. V rokoch 1969-70 bol československým veľvyslancom v Turecku. V roku 1970 bol vylúčený z KSČ. Po novembri 1989 sa zapojil do obrodného procesu, bol predstaviteľom VPN, v rokoch 1989-90 predsedom Federálneho zhromaždenia, členom a predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Zomrel 7. novembra 1992 na následky poranení po septembrovej autonehode.
