Bratislava 22. augusta (TASR) - Dlho diskutovaný nový školský zákon prijatý 22. mája 2008, ktorý začne platiť v novom školskom roku 2008/2009, nahradí reformu z roku 1984. Zákon o výchove a vzdelávaní nanovo definuje školskú sústavu na Slovensku a zasadzuje vzdelávací systém do európskeho rámca. Po novom sa začne najskôr učiť v prvom a piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy, pričom reforma bude postupne nabiehať štyri roky. Jedným z cieľov jeho autorov bola predovšetkým zmena obsahu vzdelávania, ktoré má byť pre žiakov menej náročné, ale viac účinnejšie.
Cieľom ministerstva školstva bolo prostredníctvom zákona poskytnúť učiteľom čo najviac voľnosti. Zároveň chcelo oslobodiť žiakov od veľkého množstva učiva, ktoré pre nich predstavovalo záťaž a učili sa často pasívne a bez pochopenia.
Pomerne rozsiahly zákon, ktorý obsahuje viacero významných zmien a má 149 strán a 163 paragrafov, počas procesu schvaľovania čelil mnohým kritickým názorom. Skeptický postoj k nemu zaujali aj bývalí ministri školstva. Zákonu napríklad vyčítali, že bol "šitý horúcou ihlou" a ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi odporúčali minimálne ročný odklad. V medzirezortnom konaní sa objavilo viac ako 1500 pripomienok od rozličných subjektov. Pre zástupcov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku bolo dôležité, aby boli v zákone zabezpečené všetky ich práva a dodržané status quo.
Štát v školskom zákone určuje pre školy povinný obsah učiva v štátnom vzdelávacom programe. Zvyšných 30 percent učiva využijú školy na tvorbu vlastného školského programu, ktorý poslúži na ich profiláciu. Individuálnejší prístup k žiakom chce ministerstvo školstva dosiahnuť znížením ich maximálneho počtu v triedach. Do výučby sa zavedú dva povinné cudzie jazyky, jeden už od tretieho ročníka základných škôl, druhý od šiesteho.
Súčasťou školskej sústavy sa od septembra stanú aj materské školy, ktoré budú v poslednom roku pred povinnou dochádzkou poskytovať vzdelanie bez poplatkov. Bezplatná dochádzka má za cieľ zaškoliť čo najviac detí. Slovenský jazyk sa bude musieť na národnostných školách vyučovať v takom rozsahu a na takej úrovni, aby sa zabezpečilo jeho osvojenie. Zákon poskytne vyššiu formu decentralizácie školského systému, taktiež rieši kompetencie riaditeľa, zvýšenie kompetencií miestnej štátnej samosprávy a ukladá ďalšie povinnosti štátnej školskej inšpekcii. Zmenu prináša i vo financovaní súkromných škôl, ktorým sa zníži mesačný normatívny príspevok o 15 percent v prípade porušenia platných právnych predpisov. Cirkevné školy chce štát finančne podporovať rovnako ako štátne. Nový spôsob financovania sa dotýka aj stravovania detí.
Sociálne znevýhodneným chlapcom a dievčatám bude podľa novej reformy poskytnutá finančná pomoc, ktorá by mala pozitívne ovplyvniť ich proces adaptácie do školského prostredia.
Zákon definuje maximálnu výšku poplatkov v obecných materských školách, obecných základných umeleckých školách, obecných centrách voľného času a pod., úhrada môže dosiahnuť maximálne 15 percent sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa (351 Sk, čo je 11,30 eura).
Nová právna norma stanovuje používanie učebníc schválených ministerstvom školstva, ktoré by mali byť bezplatné. Okrem nich sa budú môcť používať na vzdelávanie aj učebnice odporúčané ministerstvom školstva a iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi tohto zákona.
Pre žiakov ostáva povinná desaťročná školská dochádzka.
