Bratislava 23. augusta (TASR) - Medzinárodné zmluvy, pri ktorých Slovensko prenáša výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a EÚ, majú v SR vstúpiť do platnosti až vtedy, keď o tom rozhodne Národná rada (NR) SR ústavným zákonom. Zároveň má nasledovať potvrdenie tohto kroku referendom.
V návrhu ústavného zákona to požaduje nezávislý poslanec NR SR Peter Gabura. Rovnakému procesu ľudového hlasovania majú byť pritom podrobené aj medzinárodné zmluvy, ktorými sa SR zaraďuje do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.
Zákonodarca v návrhu, ktorý sa nachádza v NR SR v prvom čítaní, pripomína, že Ústava SR určila za základný prejav priamej demokracie referendum. "To predstavuje formu priameho rozhodovania občanov o veciach verejných, ktorého výsledky sú právne záväzné. Ústavný súd SR v tejto súvislosti vyslovil názor, že zákonodarná moc na Slovensku je upravená dvojakým spôsobom - patrí nielen parlamentu, ale aj priamo občanom," upozorňuje Gabura.
Poslanec tak chce priblížiť život EÚ a podmienky kolektívnej bezpečnosti občanom. "Ide o najcitlivejšie otázky života štátu, a preto je nutné, aby o nich parlament rozhodoval kvalifikovanou, trojpätinovou väčšinou. Zároveň návrh vychádza z presvedčenia, že takéto zmeny v živote štátu sa dotýkajú života všetkých jeho občanov natoľko, že na to, aby ich títo občania akceptovali a aby si takéto zmeny získali ich podporu, nemožno ľutovať ani energiu, ani prostriedky," domnieva sa.
Navyše, poslanec je za to, aby sa pri rozhodovaní o vybraných otázkach nepoužil všeobecný inštitút referenda. To obsahuje požiadavku nadpolovičnej účasti ako podmienku platnosti, čo často spôsobuje, že sa rozhodnutie neprijme. "Navrhujeme preto osobitný inštitút ratifikačného ľudového hlasovania, v ktorom sa podobne ako vo všeobecných voľbách rozhodnutie prijme vždy. Každý volič má právo rozhodovať, rozhodujú však len tí, ktorí sa slobodne rozhodnú toto svoje právo využiť," tvrdí.
Gabura sa neobáva ani vážnych dopadov na štátny rozpočet, ktoré by mohli vzniknúť pri organizovaní referend. "Návrh ústavného zákona bude mať priamy dopad na verejné rozpočty len vtedy, keď bude vyhlásené ratifikačné ľudové hlasovanie. Navrhovateľ je toho názoru, že takéto hlasovanie sa dá vykonať aj veľmi úsporne, tak, že jeho náklady neprevýšia 100 miliónov Sk (3,3 milióna eur)," vysvetlil.
Na druhej strane, ministerstvo spravodlivosti (MS), ktoré je zodpovedné za predloženie Gaburovho návrhu na rokovanie kabinetu, zastáva názor, že referendum je určitou "poistkou" občana voči parlamentu. "Aby si NR SR nechala v zásadných otázkach poradiť od občanov, alebo aby občania v referende kvalifikovaným hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť," uvádza MS.
Rezort tiež pripomína možnosť využitia fakultatívneho referenda, ktoré sa musí konať, ak sa na tom v súlade s Ústavou uznesie NR SR, alebo ak o to petíciou požiada aspoň 350.000 občanov. Z vecnej stránky tak MS považuje poslanecký návrh za neopodstatnený. "Ministerstvo spravodlivosti SR nesúhlasí s predloženým poslaneckým návrhom a neodporúča ho postúpiť na ďalšie legislatívne konanie," uzatvára rezort.
