Bratislava 23. augusta (TASR) - S jednou z cyperských bánk zažila nepríjemnosť 24-ročná Slovenka, keď jej z účtu zmizlo niekoľko tisíc eur. Príkaz na prevod z jej účtu do estónskej banky bol zadaný cez internet banking (IB). Podľa Slovenky je šanca, že sa jej peniaze vrátia, mizivá.
"Jedna z vecí, prečo banky existujú, je, aby chránili peniaze. Nepotrebujem bankový účet, ak je možné, aby mi z neho beztrestne a nenávratne zmizlo 3200 eur (96.400 Sk)," myslí si poškodená. Podľa jej skúseností banka neposkytuje účinnú a dostatočnú ochranu prevodov cez IB.
Ako vysvetlila, odpoveď banky na jej sťažnosť bola, aby sa obrátila na políciu. Okrem polície kontaktovala aj slovenské veľvyslanectvo a Centrálnu cyperskú banku s prosbou, aby dohliadli na to, že úrady prípad dostatočne preveria. Ako sa jej náhodne podarilo zistiť, peniaze boli prevedené na účet do estónskeho Tallinnu a neznámy páchateľ okamžite vybral hotovosť.
Cyperská banka nie je ochotná zmiznuté peniaze vrátiť a šanca vyhrať na súde je podľa advokáta poškodenej Slovenky nižšia ako 50 percent. Čaká preto na výsledok vyšetrovania, ktoré môže trvať aj dva roky. Mladá Slovenka zistila len náhodou, že jej chýbajú peniaze, keď si vyberala hotovosť z bankomatu.
Služby prístupu na bankový účet cez internet sú podľa odborníkov na Slovensku bezpečné. "Internet banking je u nás v zásade bezpečný. Využíva sa totiž nielen prihlasovací údaj, ale aj GRID karty alebo sms notifikácie, čo v niektorých krajinách a bankách nie je štandardné," povedal TASR Martin Baranovič zo spoločnosti ESET.
Hovorkyňa Národnej banky Slovenska (NBS) Jana Kováčová uviedla, že zatiaľ boli len dva prípady, keď sa klienti komerčných bánk obrátili na NBS preto, že boli poškodení neoprávneným vstupom na ich účet prostredníctvom IB. NBS takéto podania klientov následne preverí. Treba však myslieť aj na to, že nie všetci pri problémoch kontaktovali NBS.
Jednou z vecí, na ktorú by si však mal používateľ IB dávať pozor, je podľa Baranoviča to, aby sa nenachádzal na falošnej stránke, ktorá sa môže dokonale podobať originálnej webstránke IB. "Mal by na stránke vidieť ikonu bezpečnostného zámku, v ktorom sa skrýva licenčný kľúč banky," upozorňuje Baranovič.
Falošné webstránky sa označujú ako pharming. Užívateľ nevedomky navštívi falošné webstránky, ktoré vytvorili hackeri. Tí sa takto snažia získať dôverné informácie o klientoch. Webstránky sú pritom veľmi podobné alebo takmer identické ako napríklad oficiálna stránka banky a návštevník to nemusí zistiť.
V apríli tohto roka zaznamenala Dexia banka zvýšený výskyt takzvaných phishingových správ. Sú to podvodné e-maily, ktoré majú vyvolať dojem, že boli odoslané z banky. Cieľom správy je získanie osobných informácií klientov a ich následné zneužitie. Klientov, ale aj neklientov tieto správy nabádajú, aby banke zaslali dôverné informácie - napríklad osobné údaje a podobne.
"V súčasnosti neregistrujeme žiadne ďalšie phishingové e-maily ani podhodené stránky. Veľmi intenzívne sledujeme výskyt stránok, ktoré by napodobňovali webstránky banky a prípadný výskyt phishingových e-mailov," uviedol pre TASR riaditeľ Odboru bezpečnosti Dexia banky Ivan Makatúra.
V marci tohto roka mali problémy s phishingom aj v Slovenskej sporiteľni. Banku na to upozornilo asi 500 jej klientov. E-mail bol rozosielaný najskôr v angličtine, po niekoľkých dňoch aj v slovenskom jazyku. "Na jar tohto roka sa naša banka stala terčom útokov hackerov. Ich cieľom bolo zneužitie osobných údajov prostredníctvom phishingu a pharmingu. Vďaka včasnému informovaniu verejnosti a ďalším opatreniam nedošlo k zneužitiu účtov našich klientov," povedal hovorca banky Štefan Frimmer. Podľa Martina Baranoviča sa podobný prípad od jari na Slovensku neobjavil. "Priebežne sa však zvykne objaviť phishing na zahraničnú banku, teda takú, ktorá v SR nemá žiadne zastúpenie," dodal Baranovič.
