Bratislava 23. augusta (TASR) - Niektorým koaličným partnerom bývalého šéfa Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Jozefa Migaša sa myšlienka pomenovať námestie, na ktorom stojí parlament po Alexandrovi Dubčekovi, príliš nepozdávala. "Nebolo ľahké presadiť to cez koaličných partnerov. Boli politické strany, ktoré s tým nesúhlasili a navrhovali niečo iné. Každá strana má vlastné hodnoty a symboly a snaží sa ich presadiť," poznamenal Migaš, podľa ktorého sa s podobnými problémami môže stretnúť aj aktuálna iniciatíva poslanca Borisa Zalu (Smer-SD), ktorý preložil do Národnej rady (NR) SR návrh zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka.
Migaš nechcel konkretizovať, ktorá strana z prvej vlády Mikuláša Dzurindu voči návrhu pomenovať námestie po protagonistovi "Pražskej jari" protestovala najviac. "Je to už hotová vec, nebolo by vhodné, keby som to ako vtedajší negociátor teraz zverejnil," reagoval Migaš. V koalícii bol s SMK a SDK, ktoré sa neskôr rozpadlo na SDKÚ, KDH, SDSS, DS a napokon OKS.
Návrh Borisa Zalu zákonom zakotviť Dubčekove zásluhy za demokraciu, slobodu slovenského národa a ľudské práva považuje Migaš za adekvátny. "Dubček ako symbol si to jednoducho zaslúži," uviedol. "Malo by sa stať tradíciou a dokonca by som to ako bývalý veľvyslanec a vysoký štátny činiteľ odporučil protokolu, aby sa v prípade návštevy ľavicových politikov v parlamente, lebo Dubček bol ľavicový politik, vždy na chvíľu pristavili pre jeho buste," poznamenal na margo návrhu zákona, ktorý počíta aj s vystavením busty Alexandra Dubčeka vo foyeri NR SR.
Koaličné strany, podobne ako v prípade názvu námestia, aj teraz ohľadom Dubčeka váhajú. Štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Diana Štrofová (ĽS-HZDS) zatiaľ návrh nevidela, potrebuje sa s ním oboznámiť. "Ako človeku mi je to sympatické," konštatovala.
Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj predpokladá, že predkladateľ, strana Smer-SD, bude hľadať podporu pre zákon a uskutočnia sa politické rokovania. Vecné stanovisko zaujme klub SNS po prednesených argumentoch. Rafaj poznamenal, že v princípe tzv. zásluhové zákony sú agendou SNS, tvorí sa nová tradícia, pričom by nemalo dôjsť k jej devalvácii. V rámci ujasnenia si historických hraníc považuje Rafaj ako optimálnu hranicu 50 rokov dozadu, kedy osoba aktívne pôsobila.
