Bratislava 23. augusta (TASR) - Raritu v podobe zákonov o zásluhách rôznych osobností Slovensko zdedilo po Československej federatívnej republike a dodnes sa jej nevie zbaviť. Na margo návrhu zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka za demokraciu, slobodu slovenského národa a ľudské práva to pre TASR povedal podpredseda SMK Miklós Duray.
"Mám osobný problém s takýmito zákonmi. Ak sa pozeráte na tvorbu zákonov v iných krajinách, takéto zákony tam neexistujú," poznamenal. Na Slovensku dnes platí zákon o zásluhách Milana Rastislava Štefánika a Andreja Hlinku. Prvý takýto zákon nebol prijatý v ČSFR ale snemom Slovenského štátu a týkal sa tiež Andreja Hlinku. Podobne ako dnes platný zákon, ktorý minulý rok v parlamente presadila Slovenská národná strana, stanovuje, že sa táto osobnosť zaslúžila o slovenský národ, o čom bude hovoriť nápis na pamätnej tabuli, ktorý bude spolu s bustou Andreja Hlinku inštalovaný v parlamente.
Konkrétne s osobou Alexandra Dubčeka Duray problém nemá, naopak, oceňuje federatívne usporiadanie Československa, ku ktorému došlo v roku 1968, ako aj ústavný zákon o menšinách, ktorý bol v tomto roku prijatý. "Ak bude takýto zákon navrhnutý, nebudem hlasovať proti," vyhlásil na margo návrhu zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka, ktorý do parlamentu predložili Boris Zala a Oľga Nachtmannová zo Smeru-SD. "Len nemám rád tento typ zákonov," uzavrel Duray.
