Tento druh zábavy však pre svoju náročnosť nie je vhodný pre každého. V podstate ide o vrcholový šport v extrémnych podmienkach, ktorý vyžaduje stopercentný zdravotný stav, špičkový výstroj a dlhodobý náročný tréning.
Podľa Roberta Korima z potápačskej školy Pro-Dive normálny ponor robí technickým "použitie iných dýchacích plynov než stlačeného vzduchu, výmena dýchacej zmesi pod vodou, plánovaná stupňovitá dekompresia, dlhší pobyt v uzavretom priestore bez možnosti priameho výstupu na hladinu, hĺbka prekračujúca 39 metrov, extrémne ťažké vonkajšie podmienky ponoru, práca pod vodou alebo používanie neštandardného výstroja".
Limity v technickom potápaní sú oveľa menej elastické než tie v oblasti rekreačného potápania, pričom ich prekračovanie má oveľa vážnejšie dôsledky. "Technické potápanie rozhodne nemá náborový, ale skôr výberový charakter. Je to finančne, technicky aj osobnostne mimoriadne náročná činnosť, ktorá sa pre svoje obmedzenia rozhodne nestane masovou," upozorňuje Korim.
Jedným z motívov, prečo sa obyčajní rekreační potápači vrhajú na technické potápanie, je podľa Korima fakt, že do určitej miery predstavuje pokračovanie, rozvoj a možnosť sa zdokonaliť v tomto športe. "Pokročilí potápači tak môžu vyskúšať potápanie v jaskyniach, skúsiť skutočne veľké hĺbky, navštíviť staré vraky a urobiť ďalšie zaujímavé ponory," povedal.
Plánovanie ponorov je realizované pomocou rôznych typov počítačových programov. Dôraz sa kladie aj na programovanie vlastného potápačského komputera a prípravu záložných tabuliek s ohľadom na rôzny priebeh ponoru. Pri hlbokých ponoroch sa používajú rôzne obohatené zmesi na predĺženie času na dne.
Výcvik prebieha na základe rôznych modelových situácií simulujúcich rôzne nepredvídané scenáre a následný priebeh ponoru. Medzi takéto patrí strata partnera, zamrznutie alebo výpadok dýchacej techniky, manipulácia s navijakom a ďalšie. Podľa Korima technickí potápači predovšetkým musia rozumieť limitom, poznať svoje osobné obmedzenia, ako aj obmedzenia kolegov. "Niektorí vynikajúci potápači zahynuli pre jedinú hlúpu chybu," upozorňuje.
Technické potápanie je finančne pomerne náročné. "Vo všeobecnosti platí, že ak vám rekreačný potápač povie, že za sebou má 300 ponorov, celkom iste do toho vložil už minimálne 300.000 Sk (9958 eur). Oproti tomu, ak vám technický potápač povie, že má za sebou 100 náročných ponorov so zmesami plynov, vložil do toho aspoň 500.000 Sk (16.596 eur). Okrem toho výstroj je tiež nezanedbateľná položka. Jedna garnitúra stoji aj 250.000 korún (8298 eur)," hovorí inštruktor.
V okolí 500 km od Bratislavy sa nachádza dosť zaujímavých miest na technické potápanie. Na Slovensku je napríklad Dubník, opálové bane s krištáľovou čistou vodou. V Česku sa v priehrade Orlík nachádzajú zvyšky bývalého kostola, ktoré umožňujú potápanie v ruinách stavby. Rakúske jazero Attersee dosahuje pomerne blízko od brehu hĺbku cez 100 metrov a tak sa táto oblasť radí medzi základné tréningové oblasti.
