Bratislava 24. augusta (TASR) - Slovenská spoločnosť nedoceňuje prácu učiteľov, prejavuje sa to v ich zlom spoločenskom postavení a najmä nízkom finančnom ohodnotení. Zhodujú sa na tom súčasný minister školstva Ján Mikolaj a dvaja jeho predchodcovia Martin Fronc z KDH a László Szigeti z SMK.
Súčasný šéf rezortu školstva Mikolaj má v pláne zvýšiť učiteľom platy, ale zamerať sa chce aj na zvýšenie ich ochrany proti vzrastajúcej agresivite detí. Zmeny v spoločenskom postavení učiteľov by mal podľa neho priniesť aj pripravovaný zákon o pedagogických zamestnancoch.
Podpredseda SMK a exminister školstva Szigeti si myslí, že vzdelanie stále nemá na Slovensku adekvátne miesto. "Spoločnosť si neváži a nectí učiteľov, ktorí svojou prácou ovplyvňujú a ešte aj budú ovplyvňovať ekonomické postavenie krajiny," povedal pre TASR. Domnieva sa, že ani vláda, ktorá deklaruje učiteľov ako svoju prioritu, neplní v tejto oblasti vlastné sľuby. "Ak si vláda myslí, že je to priorita, určite je potrebné zvýšiť platy," tvrdí Szigeti. Podľa neho chýba možno aj vôľa vybojovať si vyššie platy. Spomenul štrajk v Českej republike, kde si pedagógovia zvýšenie miezd vybojovali. Slovenských učiteľov však do ulíc neposiela. "Nehovorím, že by mali ísť do ulíc, ale majú svoje odborové organizácie a tam, myslím, že je pôda, aby si vyššie platy vybojovali," odporúča Szigeti.
Fronc, podpredseda KDH a bývalý minister školstva, sa pre TASR vyjadril, že v dnešnej spoločnosti človek, ktorý nemá dostatočný príjem, ako keby nemal ani vážnosť. "Jednoducho sa oveľa viac všetko meria cez peniaze, takto fungujeme," komentoval. Myslí si tiež, že v súčasnosti, keď počet žiakov v školách klesá a s nimi aj počet učiteľov, problém platov by sa dal vyriešiť. "Jednoducho tým, že v štátnom rozpočte sa výrazne zvýši položka kapitoly ministerstva školstva pre školy a mzdy pedagogických zamestnancov," uviedol.
Za zlé označil postavenie učiteľov v spoločnosti aj externý poradca ministra školstva, pedagóg a psychológ, profesor Miron Zelina. Podľa jeho názoru učiteľov brzdí v robote plat ale aj zhoršené správanie detí. "To, že sa deti stávajú agresívnejšie smerom k učiteľovi, pôsobí na to, že učitelia sa boja vyžadovať od nich disciplínu," konštatoval. Aj preto pedagógovia opúšťajú svoje povolanie, prípadne do neho ani nenastúpia. Spomenul, že kým pred rokmi odchádzali z povolania učitelia okrem platu pre únavu a vyčerpanosť, dnes na to má vplyv práve agresívne správanie detí a rodičov i ich neuznanie spoločnosťou. "Rodičia sa mnohokrát zbavujú zodpovednosti za výchovu, vzdelávanie, hovoria, že to musí robiť škola," konštatoval s tým, že v súčasnosti možno hovoriť o kríze učiteľského povolania.
