BRATISLAVA. Vojenské súdy sa zrušia, rozhodla dnes vláda, keď podporila prípravu zákona o zániku týchto súdov. Dvadsať vojenských sudcov prejde na obecné súdy, budovy zostanú ministerstvu obrany.
Existencia vojenských súdov je podľa ministra spravodlivosti Štefana Harabina luxusom, ktorý si nemôže dovoliť ani Kuvajt. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka je za ich zachovanie a minister obrany Jaroslav Baška by sa priklonil k ich redukcii. Zrušenie vojenských súdov predpokladá Harabin najneskôr od začiatku roku 2009.
"Jeden trestný sudca robí viac, ako robí celý vojenský súd," ilustroval nízky výkon vojenských tribunálov. Dodal, že kriminálna činnosť vojakov je veľmi nízka. Prínosom bude, že všeobecné súdnictvo získa dvadsať trestných sudcov a bude môcť zvýšiť počet sudcov, ktorí riešia občiansko-právne spory. Ročnú úsporu odhaduje na 13 miliónov korún (431.521 eur).
Baška: Kvantita nie je všetko
Minister obrany si nemyslí, že objem práce vojenských sudcov je dôležitý, viac si všíma jej kvalitu. "S prácou súdov som spokojný," zdôraznil s dôvetkom, že vojenské súdy spadajú pod rezort obrany len z hľadiska materiálneho zabezpečenia. Personálne za ne zodpovedá Ministerstvo spravodlivosti SR.
Keby malo vojenské súdy posúdiť Ministerstvo obrany SR, priklonilo by sa podľa Bašku k redukciám. Rezort obrany bude stáť odchodné pre bývalých vojenských sudcov 35 miliónov Sk (1,162 milióna eur) a ročné náklady na ich výsluhové dôchodky odhaduje na 13,5 milióna Sk (448.118 eur).
Lipšicom - truhlíkom - sa nemieni Harabin zaoberať
Podľa Harabina nie sú žiadne odborné hlasy, ktoré by sa prihovárali za zachovanie Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne. Názor predsedu tohto súdu Ondreja Samaša nepovažuje za relevantný. Nazdáva sa, že Samaš chce zostať vo funkcii a nechce pracovať viac ako dosiaľ.
Názor podpredsedu KDH Daniela Lipšica, že za snahou o zrušenie vojenských súdov je osobný spor Harabina so Samašom, nie je podľa ministra hoden komentovania. "Truhlíkom sa nemienim zaoberať, mám celý rad iných úloh," vysvetlil. Lipšic v úlohe ministra spravodlivosti o odborných kvalitách Harabina nepresvedčil. "Pre mňa je truhlík a klamár," zdupľoval.
"Môj názor je ten, že vojenské súdy by mali byť zachované," povedal Trnka. Pripustil však ich modifikáciu. Návrh rezortu spravodlivosti prokuratúra zatiaľ nepripomienkovala. "Ja si počkám na paragrafové znenie. Moje stanovisko vzhľadom na to, že som 15 rokov pôsobil vo vojenskej justícii, je dosť jasné a nemenné," zakončil.
Novela upraví fungovanie sudcovskej samosprávy
Novela zákona o Súdnej rade, ktorú dnes schválila vláda, upravuje najmä mechanizmus voľby ôsmich členov Súdnej rady volených sudcami. Reaguje na formálne nepresnosti, ktoré vznikli v právnom poriadku po prijatí zákona o súdoch v roku 2004.
Nové znenie zákona okrem iného spresňuje mechanizmus tvorby volebných komisií a hlavnej volebnej komisie. Tá bude mať naďalej 11 členov. Po jednom bude voliť sudcovská rada Najvyššieho súdu, Špeciálneho súdu, Vyššieho vojenského súd a osem kolégií predsedov sudcovských rád.
Kolégium predsedov sudcovských rád pozostáva z predsedu sudcovskej rady krajského súdu a predsedov sudcovských rád okresných súdov v obvode krajského súdu.
Hlavnou úlohou Súdnej rady SR je predkladanie návrhov kandidátov na vymenovanie za sudcov. Rozhoduje tiež o pridelení a preložení sudcov, predkladaní návrhov prezidentovi na vymenovanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, predkladaní návrhov kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch vláde, o voľbe členov a predsedov disciplinárnych senátov. Vyjadruje sa tiež k návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu.
Súdna rada má spolu 17 členov. Osem členov volia a odvolávajú sudcovia, troch volí a odvoláva Národná rada SR. Zvyšných šiestich rovnakým dielom menuje a odvoláva vláda a prezident.
