DECHTICE.
"Literatúra hovorí len o drevenej kaplnke, táto je však z kameňa a navyše svojou veľkosťou pripomína skôr malý kostolík,“ informoval agentúru SITA Peter Herceg, predseda občianskeho združenia Katarínka.
Katarínkovia objavili jeden z múrov kaplnky už v roku 2005, neočakávali však takú rozsiahlu stavbu. Pôdorys kaplnky má sedem metrov do šírky a desať do dĺžky, zachovala sa prevažne jej nadzákladová časť, pričom jeden z múrov je zakomponovaný do muriva neskoršieho barokového Kostola sv. Kataríny.
"Vznik kaplnky datujeme na začiatok pätnásteho storočia, ale je možné, že bola aj staršia,“ domnieva sa Herceg. Jej vek pomáhali datovať aj strieborné a bronzové mince prevažne z 15. storočia, ktoré sa tu našli.
Nález kaplnky je pozoruhodný aj v tom, že sa nachádzala hlboko v lese. Pri jej múroch Katarínkovia objavili aj hroby pravdepodobne zo 16. storočia, ktoré väčšinou patrili deťom. "Stavebnou činnosťou sa žiaľ väčšina hrobov porušila a kosti sa premiešali. Doteraz sme však našli štyri neporušené hroby,“ informovala archeologička Ivana Kvetánová, ktorá spolupracuje s OZ Katarínka. Podľa zachovalých zvyškov oblečenia išlo údajne o príslušníkov bohatších vrstiev. "Objavom kaplnky sme posunuli históriu Katarínky o dvesto rokov dozadu,“ dodala Kvetánová.
Občianske združenie Katarínka od roku 1995 každoročne organizuje letné tábory pre dobrovoľníkov. Ich náplňou je záchrana ruín kostola a kláštora svätej Kataríny v Malých Karpatoch pri obci Dechtice, konkrétne práce súvisiace s konzerváciou objektov a archeologickým výskumom v okolí zrúcaniny. Dobrovoľníci, ktorí si hovoria Katarínkovia, končia svoj pobyt v horách v pondelok, ďalšie práce a archeologický výskum v lokalite tak budú pokračovať pravdepodobne budúce leto.
Kláštor sv. Kataríny, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Ápponyimu. Komplex postavil taliansky staviteľ Pietro Spazza v zaujímavom ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami. Kláštor bol niekoľko ráz poškodený tureckými vpádmi a cisárskymi vojskami, v júli 1786 bol dekrétom cisára Jozefa II. zrušený.
