Banská Bystrica. Význam Slovenského národného povstania (SNP), ako jedného zo základných predpokladov dnešnej demokratickej Slovenskej republiky, vyzdvihli na dnešných ústredných oslavách jeho 64. výročia všetci traja najvyšší ústavní činitelia Slovenska.
Podľa prezidenta republiky Ivana Gašparoviča nemala obetavosť obyvateľstva na povstaleckom území v slovenskej histórii obdobu. V prejave tiež pripomenul, že mnohí účastníci SNP sa namiesto vďaky a úcty dočkali od "povojnového režimu“ šikanovania.
Ozbrojené vystúpenie vojakov a partizánov považuje Gašparovič za vyjadrenie nesúhlasu s vtedajším slovenským režimom. "Ten režim skutočne prisluhoval nemeckej ríši," povedal Gašparovič v rozhovore pre TASR.
Rozhodnutie Slovákov postaviť sa nemeckej okupácii znamená podľa Gašparoviča dodnes pre Slovensko veľmi veľa. "Už len to, že po vojne sme boli zaradení medzi víťazné štáty," uviedol príklad. Formálne zaradenie Československa medzi víťazov druhej svetovej vojny umožnilo podľa hlavy štátu budovať republiku inak.
Ani SNP sa podľa prezidenta neobišlo bez chýb. "Už to, že sa strieľa do ľudí je strašné," povedal s dodatkom, že chyby sú zväčša výsledkom rozhodnutí jednotlivcov. "V povstaní došlo aj k niektorým takýmto rozhodnutiam, či činom," tvrdí Gašparovič, ale nazdáva sa, že hodnotiť, aké SNP bolo, neprislúcha jemu, ale historikom.
Z politického hľadiska SNP vníma ako významnú udalosť v dejinách Slovenska. "Som presvedčený, že tí, ktorí sa povstania zúčastnili v pozitívnom zmysle, boli ranení, nechali tam aj svoje životy, si zaslúžia naše ocenenie a poctu," zosumarizoval postoj k predstaviteľom SNP.
Paška: Fašizmus spôsobila sociálna nespravodlivosť
Predseda Národnej rady SR Pavol Paška v príhovore zaradil SNP k historickým udalostiam s "magickou osmičkou“, keďže bolo vyhlásené o ôsmej hodine večer. Vďaka SNP má podľa neho Slovensko čisté historické svedomie.
Úlohu súčasných politikov vidí Paška v zabezpečení sociálne spravodlivej spoločnosti. "Kde niet sociálnej nespravodlivosti, nie je živná pôda pre fašizmus. Frustrácia je prvým krokom k nenávisti,“ povedal Paška. Slovensko by podľa neho nemalo mať takzvaných horných desaťtisíc, ale mal by tu žiť národ horných 5,5 milióna.
Čestný predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) Ján Husák sa čuduje, prečo sa stále nájdu mladí ľudia aj historici, ktorí chcú znevážiť SNP. Povedal, že v SNP Slováci ukázali svoju hrdosť a to, že nie sú holubičím národom.
Fico: Zjednoťme sa, aby sme odmietli Kosovo
Premiér Robert Fico dnes na oslavách vyzval pri presadzovaní národných a štátnych záujmov Slovenska k zjednoteniu politických síl v krajine. Príkladom podľa neho môže byť práve SNP, ktoré spojilo ľudí rozličných politických názorov v boji proti nemeckej okupačnej moci. K zjednoteniu rozpoltenej slovenskej spoločnosti vyzval Fico v Banskej Bystrici i počas vlaňajších osláv povstania.
"Nemáme obrovské vojenské sily. Nemáme najmodernejšie zbrane, aby sme silou presadzovali svoje záujmy, ako to zreteľne vidíme na viacerých miestach sveta. Jediná šanca ako v tomto komplikovanom a nespravodlivom prostredí prežiť, je držať pri slovenských národných a štátnych záujmoch spolu, či sme napravo, naľavo alebo v strede," povedal premiér v slávnostnom príhovore.
Národné a štátne záujmy Slovenska označil za vyšší mravný princíp, ktorý má prednosť pred straníckymi šarvátkami. Odkaz SNP, od ktorého uplynulo 64 rokov, môže podľa neho ľudí v tomto prípade spájať. I do povstania, ktoré bolo ozbrojeným vystúpením proti obsadeniu Slovenska nemeckou armádou počas druhej svetovej vojny, ako aj vtedajšiemu autoritatívnemu režimu slovenského štátu, sa totiž zapojili ľudia rôzneho politického zmýšľania.
"Verím, že národné a štátne záujmy môžeme presadzovať spolu, aj keď sa nám v uplynulom období nedostávalo od druhej časti politického spektra pomocnej ruky," tvrdil Fico.
Upozornil, že by bolo správne, ak by napríklad slovenská spoločnosť jednotne odmietla uznanie Kosova. Pri jeho vzniku totiž údajne došlo k hrubému pošliapaniu medzinárodného práva. "Potom môžeme oprávnene odbíjať všetky druhy provokácii týkajúcich sa územnej celistvosti Slovenska," dodal.
Fico naznačil, že tento postoj Slovensku tiež umožňuje podporu suverenity a územnej celistvosti Gruzínska. Krajina tak môže vyjadriť nesúhlas s rozhodnutím Moskvy uznať nezávislosť separatistických regiónov Južného Osetska a Abcházska. "Nie je dôveryhodné podporovať odtrhnutie Kosova a v inom, obdobnom prípade to odmietať," poznamenal premiér.
Na oslavách tisíc ľudí
Na oficiálnej časti dnešných osláv SNP sa zúčastnilo vyše tisíc ľudí. Medzi hosťami boli okrem najvyšších ústavných činiteľov aj zástupcovia 23 zahraničných veľvyslanectiev na Slovensku, členovia slovenskej vlády, poslanci parlamentu i členovia SZPB.
Oslavy pokračujú až do noci kultúrnym programom, ukážkami činnosti armády a prehliadkami expozície Múzea SNP. Vlani sa na oslavách zúčastnilo za celý deň okolo 10 000 ľudí, organizátori z Múzea SNP očakávajú podobnú účasť aj dnes. Riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva teší, že na oslavách je z roka na rok viac návštevníkov.
"My neorganizujeme návštevnosť ako svojho času, keď sa sem zvážali ľudia z celého Slovenska. Sem prídu len ľudia, ktorí skutočne o to majú záujem. Dúfam, že sa rokmi vybuduje tradícia, ktorá bude skutočne národná a ľudia si zvyknú k nám chodiť nielen 29. augusta, ale aj do expozície,“ povedal Mičev.
Pripomenul, že SNP má podľa prieskumu verejnej mienky spomedzi štátnych sviatkov na Slovensku najvyššiu, takmer 85-percentnú podporu obyvateľov.
Partizáni - hrdinovia alebo banditi?
V otázke partizánskeho hnutia na Slovensku sa historici stále nezhodujú. Svoje stanoviská si vymieňali aj počas diskusie s názvom Partizáni - hrdinovia alebo banditi?, ktorú zorganizoval vo štvrtok 28. augusta Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom.
František Cséfalvay z Vojenského historického ústavu (VHÚ) uviedol, že ho prekvapilo, ako organizátori tému pomenovali. "Nielen z toho dôvodu, že absolútne popieram, respektíve som proti tomu, aby sa pojem banditi v tejto súvislosti používal. Ale aj kvôli tomu, že podľa môjho názoru vedecká diskusia nikdy nemôže prebiehať v takýchto extrémoch. Musí byť komplexnejšia so zohľadnením všetkých týchto hľadísk."
Rôzne partizánske akcie, kde došlo napríklad k zastreleniu policajtov, gardistov či vojakov, sú podľa neho kriminalizované: "Pritom partizánske hnutie všade na svete je považované za taký fenomén, kde na okupovanom území, aj pred jeho okupovaním, má právo brániť sa proti okupantom."
Druhá vec je, konštatoval historik, nakoľko budú takéto jednotlivé prípady ovplyvňovať naše celkové hodnotenie. Ako budeme celkovo chápať, čo vlastne považujeme za partizánske hnutie, odkedy to považujeme za hnutie a aký bol jeho celkový charakter: "Či máme revidovať názor, že partizánske hnutie naozaj bolo protifašistické a v prevažnej miere pozitívne, či už na povstaleckom území alebo mimo neho." Musíme mať podľa Cséfalvaya na pamäti aj to, že na povstaleckom území bolo viac ako 12.000 partizánov a mimo neho asi 5500.
Lacko: Zamieňame si pojmy
Martin Lacko z Ústavu pamäti národa (ÚPN) konštatoval, že tieto udalosti spred 60 rokov sú už dnešnej mladšej i strednej generácii vzdialené a prevláda tu veľký terminologický zmätok: "Vidíme to aj v médiách, pletú sa základné pojmy ako povstanie, odboj, partizáni, povstalci. Vymieňa sa jedno s druhým. Partizán sa definuje ako ozbrojený dobrovoľník. Partizán sa nerovná povstalec, teda v tých slovenských pomeroch."
Partizáni na území Slovenska pôsobili podľa jeho slov už pred vypuknutím povstania a aj dlho po jeho porážke až do prechodu frontu: "O povstaleckej armáde však môžeme hovoriť len v priebehu dvoch mesiacov - od konca augusta do konca októbra 1944."
Partizáni v slovenských pomeroch boli veľmi heterogénnym komplexom rôzneho sociálneho, politického a iného zamerania, vysvetlil Lacko: "Mali sme tu partizánske skupiny domáce, zložené takmer výlučne so Slovákov alebo domáceho obyvateľstva. Boli tu skupiny vysadené zo Sovietskeho zväzu, usmerňované príkazmi z Moskvy, respektíve z Kyjeva - Ústredného štábu partizánskeho hnutia. Boli tu francúzski partizáni a rôzni ďalší."
V obci Sklenné to boli banditi
Partizáni sú podľa Lacka veľmi komplikovaným fenoménom svojim zložením i svojou činnosťou. Povedal, že na Slovensku pôsobili skupiny, ktoré sa zapojili priamo do povstaleckých bojov. Boli tu však aj skupiny, ktoré skutočne páchali činnosť hraničiacu s banditizmom: "Ako je napríklad terorizovanie civilného obyvateľstva, vyvražďovanie skupín. Najznámejším prípadom je masaker v obci Sklenné, kde príslušníci 1. Stalinovej brigády vystrieľali takmer 190 miestnych obyvateľov. Takže si netreba zatvárať oči pred týmito skutočnosťami."
Lacko citoval aj slová niektorých slovenských politikov, že výklad povstania a vôbec odboja je potrebné objektivizovať. Tým podľa neho nepriamo priznali, že doteraz ten výklad celkom objektívny nebol. Každopádne je podľa neho potrebné prijať fakty aj tie nepríjemné, keďže sú historickou skutočnosťou.
TASR
Chronológia príprav a priebehu Slovenského národného povstania
December 1943 - Opoziční predstavitelia slovenského politického spektra, ktorí sa nemohli v nedemokratickom prostredí vojnovej Slovenskej republiky podieľať na riadení štátu, podpísali na tajnom stretnutí v bratislavskom byte Mateja Josku na Gajovej ulici Vianočnú dohodu o vzniku Slovenskej národnej rady (SNR), ktorá mala vo vhodnej chvíli prevziať moc na Slovensku.
23. marec 1944 - Československý prezident Edvard Beneš z exilu v Londýne poveril dočasným vedením vojenského odboja na Slovensku podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana.
20. alebo 27. júla 1944 - V lesnej chate v katastri obce Čremošné v Žarnovickej doline sa konala schôdza ilegálnej SNR so zástupcami vojenského ústredia SNR. Prerokovali sa na nej princípy a podmienky protifašistického ozbrojeného vystúpenia, posledné prípravy na povstanie a potreba nadviazania spojenia s blížiacou sa Červenou armádou.
29. augusta 1944 - Nemecké vojská a policajno-bezpečnostné jednotky začali v dopoludňajších hodinách obsadzovať územie Slovenskej republiky.
29. augusta 1944 - Podplukovník generálneho štábu Ján Golian vydal posádkam slovenskej armády rozkaz, aby začali klásť ozbrojený odpor nemeckým okupačným silám. Vypuklo Slovenské národné povstanie (SNP).
1. septembra 1944 - SNR prijala deklaráciu, v ktorej vyhlásila obnovenie ČSR a prevzatie všetkej moci na Slovensku.
2. septembra 1944 - V Strečnianskej tiesňave neďaleko Žiliny sa rozpútali najťažšie z bojov povstania.
5. septembra 1944 - Na povstaleckom území sa uskutočnila prvá mobilizácia do 1. čs. armády na Slovensku.
5. septembra 1944 - Prezident J. Tiso prijal demisiu vlády V. Tuku. Pod nátlakom Nemecka vymenoval novú vládu, ktorej predsedom sa stal Štefan Tiso.
8. septembra 1944 - Začala sa spoločná Karpatsko-dukelská (východokarpatská) operácia vojsk Červenej armády a 1. československého armádneho zboru aj s účelom pomôcť SNP.
16. septembra 1944 - Vznikol Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku.
6. októbra 1944 - Vojská 1. československého armádneho zboru a Červenej armády v priestore Duklianskeho priesmyku vstúpili na územie Slovenska.
7. októbra 1944 - Generál Rudolf Viest sa stal hlavným veliteľom povstaleckých vojsk. Vymenil dovtedajšieho veliteľa generála Jána Goliana, ktorý sa stal jeho zástupcom.
26. - 27. októbra 1944 - Politickí, partizánski a vojenskí predstavitelia povstania sa presunuli z Banskej Bystrice do katastra obce Donovaly.
27. októbra 1944 - Nemecká armáda po dvojmesačných bojoch obsadila sídlo povstaleckého územia - Banskú Bystricu.
TASR
