Ústava SR je podľa predsedu poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja až priveľmi občiansky koncipovaná v porovnaní s ďalšími európskymi krajinami. Národné hľadisko podľa neho viac akcentujú napríklad ústavy Nemecka, Španielska alebo Írska.
Všeobecné ľudské práva a právo na slobodu zaručuje nemecký najvyšší zákon štátu každému Nemcovi, slovenská ústava ho zaručuje každému, porovnáva Rafaj. Aj na základe ústavy môžme podľa neho hovoriť o tom, že Slovensko je právny štát. Zmeny, ktorými najvyšší zákon SR rokmi prešiel, reflektovali nové podmienky krajiny a potrebu legislatívnej praxe. Ústava SR je podľa Rafaja vyvážená a širšie koncipovaná. Aj kvôli voľným dikciám si vie predstaviť jej ďalšie úpravy, o tých sa však dá uvažovať vtedy, keď pre ne existuje reálna podpora aspoň 90 poslaneckých hlasov, ktoré terajšia koalícia nemá k dispozícii. Ako príklad možného návrhu zo strany SNS spomenul Rafaj zavedenie imperatívneho mandátu poslancov.
Poslanec za SMK Gábor Gál si myslí, že preambulou Ústava SR dáva do popredia národný štát, privítal by väčší príklon k občianskosti. Zdôraznil pritom, že aj obyvatelia maďarskej národnosti sú občanmi SR. Ústava podľa neho stačila na spoločenské pomery, kedy bola schválená. Gál zdôraznil, že najväčším problém je výklad samotnej ústavy, hlavne jej dezinterpretácie politikmi, v tomto období predovšetkým vládnej koalície. Slovensku podľa jeho slov nepomôže ani najprepracovanejšia a najpodrobnejšia ústava, ak si lídri krajiny nebudú najvyšší zákon krajiny viac vážiť a napĺňať jeho ducha, spravodlivosť a demokraciu. SMK podľa Gála nateraz nepripravuje žiadne novelizácie ústavy.
Predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka (Smer-SD) považuje Ústavu SR za štandardný najvyšší zákon štátu stojaci na klasických ústavných inštitútoch. Podľa neho obstojí v porovnaní s ústavami iných demokratických krajín. Niektoré články ústavy by si podľa Mamojku možno zaslúžili modifikáciu, pravdepodobne k nej však nepríde v tomto volebnom období, závisí to od širšej podpory. Mamojka vyslovil presvedčenie, že Slovensko nepotrebuje nový najvyšší zákon krajiny, prípadné úpravy sa môžu týkať kompetencií prezidenta, implementácie aktov Európskej únie, respektíve ústavného súdu a jeho sudcov.
Za kreovanie novej ústavy sa zasadzuje poslanec za KDH Daniel Lipšic. Podľa neho by mal dozrieť čas na prípravu nového základného dokumentu Slovenska. Ten by mal okrem iného definovať deľbu moci, upraviť otázku a postavenie referenda, malo by sa zamedziť dvojakému výkladu ústavy, zadefinovať by sa mali podmienky, za akých je možné ústavu novelizovať. Podľa Lipšica by sa mal znížiť počet poslancov parlamentu, ktorých je veľa vzhľadom na počet obyvateľov. Riešiť by sa mala aj otázka poslaneckej imunity, ktorá je v rozpore so zásadou rovnosti pred zákonom. Podpredseda KDH pripúšťa aj formu zmiešaného volebného systému. Lipšic si je vedomý toho, že tvorba novej ústavy si vyžaduje veľký konsenzus, zatiaľ nie je doba na otvorenie diskusie. Ústavu z roku 1992 nepovažuje za modernú, podľa neho odrážala ideológiu niektorých tvorcov, predstaviteľov bývalého komunistického zriadenia.
Poslanec za SDKÚ-DS Peter Miššík považuje ústavu SR za štandardný dokument demokratickej krajiny. Od vzniku samostatného Slovenska po súčasnosť s jej aplikáciou neboli väčšie problémy. Podľa neho ide o ústavu krajiny, ktorá sa rozvíja, preto reagovala na prebiehajúce zmeny. SDKÚ-DS nateraz nechystá úpravy ústavy, ak, tak by asi išlo o ústavných sudcov.
Poslankyňa za ĽS-HZDS Katarína Tóthová považuje najvyšší zákon štátu za moderný dokument. Tóthová stála pri zrode ústavy, ako ministerka spravodlivosti ju predkladala na prerokovanie jednotlivým parlamentným výborom. Pri tvorbe ústavy sa komisia inšpirovala napríklad ústavami Nemecka, Francúzska, Rakúska, Talianska alebo Poľska. Všetky, podobne ako Ústava SR, vychádzajú zo základných inštitútov rímskeho práva a modernej právnej teórie, konštatovala poslankyňa za ĽS-HZDS. Ústava sa neskôr dopĺňala o niektoré inštitúty, ktoré poznajú aj iné demokratické krajiny, ako príklad spomenula voľbu sudcov, keďže súdne rady pri vzniku SR neexistovali. Interpretovať ústavu môže len ústavný súd, pripomenula Tóthová. Otázkou dvojkomorového parlamentu, ktorý v minulých rokoch navrhoval líder strany Vladimír Mečiar, sa podľa jej slov teraz zaoberá aj komisia EÚ, ktorá vyhodnocuje efektívnosť fungovania štátnych orgánov a jedno- a dvojkomorových parlamentov.
