Arogantným presadzovaním svojich zámerov v prípade Kosova sa Západ zbavil priestoru pre uplatňovanie svojho vplyvu na strategicky významnom južnom Kaukaze. Rusi zároveň signalizujú, že sú na nové kolo studenej vojny pripravení. V rozhovore pre TASR to konštatoval politický analytik Spoločnosti pre strednú a východnú Európu Juraj Marušiak.
Západ v Gruzínsku podľa jeho slov zlyháva aj preto, že dlho podporoval prezidenta Saakašviliho, pričom ignoroval signály o jeho nedemokratickom štýle vládnutia. V dôsledku toho tak stratil jeden zo svojich najsilnejších nástrojov vplyvu, ktorým sú hodnoty demokracie a ľudských práv. Podporou a uznaním jednostrannej nezávislosti Kosova zas stratil ďalší nástroj, ktorý bol rešpekt k medzinárodnému právu a k efektívnemu multilateralizmu.
Gruzínsko už niekoľko rokov zohráva v očiach Ruska úlohu lakmusového papierika, podotkol Marušiak. Rusko podľa neho využíva slabosť gruzínskej ekonomiky a jej silnú závislosť od Ruska, politickú nestabilitu, autoritatívne sklony prezidenta Michaila Saakašviliho, ako aj existenciu dvoch odštiepeneckých regiónov na demonštráciu svojej sily. Ale aj na to, aby testovalo reakcie Západu.
Okrem toho, pokračoval analytik, Gruzínsko zohráva dôležitú úlohu v stratégii USA na Kaukaze, resp. v celej kaspicko-čiernomorskej oblasti, keďže tadiaľ prebiehajú dôležité tranzitné trasy energetických surovín z regiónu, ktoré obchádzajú územie Ruska. Ovládnutie Gruzínska, resp. spochybnenie jeho energetických prepravných trás uľahčí Rusku získanie plnej kontroly nad zdrojmi ropy a plynu v Strednej Ázii. Okrem neúspechu amerických energetických projektov by to znamenalo aj znemožnenie realizácie európskych energetických projektov Nabucco.
Práve Gruzínsko je podľa Marušiaka priestorom, kde si Rusko chce odskúšať svoj návrat do pozície superveľmoci: "Na Abcházsku a Južnom Osetsku už od rozpadu ZSSR Moskva predvádza svoj variant unilateralizmu a ako sa ukazuje, Západ, rovnako Európska únia, NATO aj USA sa ukazujú v priestore bývalého ZSSR ako neschopné čeliť tlaku Ruska, pokiaľ sa nerozhodnú jednoznačne aktívne doň vstúpiť, napr. v podobe integrácie tých postsovietskych republík, ktoré o to majú záujem, do euroatlantických štruktúr."
Podľa Marušiaka je predčasné hovoriť o začiatku studenej vojny, ale Rusko svojou akciou v Gruzínsku a uznaním oboch separatistických regiónov dáva najavo, že je na nové kolo studenej vojny pripravené. "Hoci vzťahy medzi Západom a Ruskom sú azda najhoršie od nástupu Gorbačova v roku 1985, ešte stále nemusia dospieť do podobného štádia ako po invázii do Afganistanu v roku 1979 alebo nebodaj do stavu z obdobia 50. rokov. V každom prípade však súčasné Rusko bude podstatne dôraznejšie presadzovať svoje záujmy ako v predchádzajúcom období," uviedol analytik.
Na unilateralizmus USA bude Rusko podľa neho reagovať razantnejšie, okrem asymetrických odpovedí bude prijímať aj symetrické. Je evidentné, konštatoval Marušiak, že primárnym cieľom Ruska je obnoviť svoj vplyv v regióne bývalého ZSSR, ktorý sa stane priestorom nového globálneho súperenia. Sekundárnym cieľom je eliminácia, resp. neutralizácia vplyvov USA v Európe. Ak Európa na takúto formu partnerstva s Ruskom pristane, môže sa jej ľahko stať, že sa ocitne v nerovnoprávnom postavení, predovšetkým v dôsledku toho, že nebude schopná kompenzovať svoju jednostrannú energetickú závislosť od Ruska.
Čo sa týka prípadného aktivovania amerického raketového systému v Európe, bude to podľa analytika určite znamenať zmenu rovnováhy medzinárodnej bezpečnosti: "Predovšetkým v rovine psychologickej, keď sa vojenské základne USA priblížia bezprostredne k hraniciam Ruska. V súčasnosti je možné predpokladať, že Rusko rozmiestni svoje rakety na území Bieloruska. Z posledného stretnutia prezidentov Ruska a Bieloruska vyplýva, že Rusko má záujem vytvoriť integrovaný systém protiraketovej obrany s Bieloruskom. Je možné predpokladať, že po vypovedaní zmluvy o konvenčných ozbrojených silách budú spochybňované ďalšie odzbrojovacie zmluvy, uzatvárané v priebehu 80. a 90. rokov."
